Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-71-2014.pdf
PDF · 136.9 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: B., K..B.., so sídlom N. B. XX/XX, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, so sídlom kancelárie M. Y. XX, XXX XX Ž., správca úpadcu: MBM-STAV, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: PPP-REALITY, a.s., so sídlom Mlynská 6834,841 07 Bratislava, IČO: 36 429 716, právne zastúpený: Mgr. Lukáš Hamza, PhD., advokát so sídlom Skalky 174, 034 91 Švošov, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.12.2014 domáhal ako správca konkurznej podstaty úpadcu MBM-STAV, s.r.o. „v konkurze“ určenia, že právny úkon - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012 uzatvorená medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. (dlžníkom) ako postupom a spoločnosťou MBM REAL, a.s. aktuálne PPP-REALITY, a.s. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi - K. V., A. XXX, XXX XX A. v sume 568,32 eur (ďalej len „Zmluva“) je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o. vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013 právne neúčinný. Žalobca ďalej navrhol určiť, že právny úkon - Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013 uzatvorená medzi spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. a žalovaným, predmetom ktorej bolo započítanie vzájomných pohľadávok (ďalej len „Dohododa“), je v časti týkajúcej sa započítania odplaty za postúpenie pohľadávok postúpených zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012 uzatvorenej medzi MBM-STAV, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom v sume 568,32 eur voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013 právne neúčinný. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu MBM-STAV, s.r.o. peňažnú náhradu vo výške nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi K. V., a to vo výške 568,32 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013 bol na majetok dlžníka MBM-STAV, s.r.o. „v konkurze“ vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Správca vykonal po svojom ustanovení do funkcie úkony smerujúce k zisteniu a zabezpečeniu majetku podliehajúcemu konkurzu pričom zistil, že úpadca ako postupca uzavrel dňa 28.09.2012 so žalovaným ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky úpadcu, ktorú mal tento voči dlžníkovi K. V., A. XXX, XXX XX A. v sume 568,32 eur, vyúčtovanej vo faktúre č. 11F0900015, splatná dňa 30.04.2011 na žalovaného. Na základe zmluvy došlo k presunu majetkovej hodnoty úpadcu v podobe peňažnej
pohľadávky z úpadcu na žalovaného ako osobu jemu spriaznenú v zmysle § 9 ZKR. K postúpeniu pohľadávky došlo v čase úpadku úpadcu poukazujúc na reštrukturalizačný posudok správcu Q.. V. X., zo dňa 01.02.2013, kde v čl. 2.2.3 predmetného posudku sa konštatuje, že úpadca bol v úpadku už v roku 2010. Rovnako k postúpeniu došlo len niekoľko mesiacov pred tým, ako bolo voči úpadcovi začaté reštrukturalizačné konanie (14.03.2013). Z účtovnej dokumentácie úpadcu vyplýva, že odplata za postúpenie pohľadávky bola uhradená na základe dohody o započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013, ktorá podľa správcu trpí právnymi a ekonomickými vadami, a teda predstavuje ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Poukazujúc na obsah zákonného ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR žalobca uviedol, že napadnutými zmluvami úpadca ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, keď zistené pohľadávky konkurzných veriteľov predstavujú celkovú sumu vo výške 6,2 milióna eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že úpadca bezodplatne previedol svoje vlastnícke právo k pohľadávke na žalovaného ako osobu jemu spriaznenú. Žalovaný ako osoba spriaznená s úpadcom tak v čase úpadku úpadcu nadobudol bezodplatne majetok - pohľadávku, ktorej výťažok z vymoženia by za bežných okolností mohol slúžiť na uspokojenie oprávnených nárokov konkurzných veriteľov. Úpadca sa uvedeným konaním na škodu konkurzných veriteľov zbavil časti svojho majetku, ktorý by mohol byť použitý na ich uspokojenie. Odporovaný právny úkon - zmluvy o postúpení pohľadávky bol uzatvorený v zákonom predpokladanej lehote v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 60 ods. 3 ZKR. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 06.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 14.03.2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi. Z účtovnej dokumentácie úpadcu vyplýva, že odplata za postúpenie pohľadávok na základe zmluvy bola zaplatená formou dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013. Reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi bolo v zmysle vyššie uvedeného začaté dňom 14.03.2013. Uskutočneniu právneho úkonu - Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok došlo zo strany úpadcu a žalovaného po začatí reštrukturalizačného konania, kedy sa na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu vyžaduje súhlas reštrukturalizačného správcu. Z reštrukturalizačného spisu dlžníka nevyplýva, že by na uskutočnenie tohto právneho úkonu reštrukturalizačný správca udelil úpadcovi súhlas. Žalobca disponuje vyjadreniami reštrukturalizačného správcu Q.. V. X. v obdobných veciach postúpenia pohľadávok, z ktorých vyplýva, že o udelenie súhlasu na uskutočnenie tohto právneho úkonu nebola zo strany úpadcu požiadaná. Možno teda konštatovať, že súhlas na uskutočnenie tohto právneho úkonu nebol zo strany reštrukturalizačného správcu udelený. V zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 ZKR možno právnemu úkonu dohody odporovať. Uzavretím Dohody došlo po začatí reštrukturalizačného konania k individuálnemu uspokojeniu žalovaného (veriteľa) ako osoby spriaznenej s úpadcom oproti ostatným veriteľom úpadcu, nakoľko tento veriteľ sa mal v rámci reštrukturalizačného konania uspokojovať pomerne z majetku úpadcu tak ako ostaní veritelia a nie v celosti individuálne na základe dohody. Uzavretím Dohody tak došlo k majetkovému zvýhodneniu žalovaného ako osoby spriaznenej s úpadcom proti ostatným veriteľom úpadcu, na základe čoho možno konštatovať, že právny úkon Dohody predstavuje v zmysle ustanovenia § 59 ZKR zvýhodňujúci právny úkon, ktorému možno odporovať. Započítaním došlo v konkrétnom prípade k započítaniu pohľadávky úpadcu voči žalovanému, ktorá predstavovala odplatu za postúpenie pohľadávky zo zmluvy vo výške 70% nominálnej hodnoty postupovanej pohľadávky vo výške 397,82 eur s pohľadávkami žalovaného, ktoré mal voči úpadcovi. Správca ako žalobca považuje pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ktoré mali zaniknúť na základe Dohody v celom rozsahu za sporné, a teda bez priamej ekonomicky protihodnoty pre úpadcu z takéhoto započítania. Podľa názoru žalobcu sledovaným ekonomickým cieľom Dohody zo strany úpadcu a žalovaného bolo dosiahnutie účelu započítania síce nominálnych, avšak nie skutočných hodnôt započítavaných pohľadávok, a to najmä s poukazom na ich bonitu. Výťažok z vymoženia pohľadávok vo vzťahu ku ktorým sa úpadca týmto spôsobom zbavil svojho vlastníckeho práva, mali slúžiť na uspokojenie veriteľov v konkurze a nie ako protihodnota zániku pohľadávok žalovaného voči úpadcovi, ktorých uspokojenia sa mal žalovaný domáhať v zákone regulovanom postupe reštrukturalizácie. Úkonom Zmluvy ako aj úkonom Dohody o započítaní nedošlo k zákonom predpokladanému následku zhodnotenia majetku dlžníka a ich uskutočnenie nebolo ani potrebné pre dosiahnutie účelu samotnej reštrukturalizácie. Správca má za to, že právny úkon Dohody, ktorý bol preukázateľne uskutočnený po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu reštrukturalizačného správcu, tento predstavuje právny úkon, ktorý je v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 ZKR postihnuteľný odporovateľnosťou a predstavuje podľa žalobcu zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ZKR. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 ZKR žalobca žiadal zaviazať žalovaného poskytnúť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi K. V. vo výške 568,32 eur. Ako dôkazy žalobca označil uznesenie OS Žilina sp. zn. 4R 1/2013 zo dňa 06.12.2013, ktorým súd
rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2012, konkurzný spis vedený Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4R 1/2013, fotokópiu reštrukturalizačného posudku, Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2013, interný doklad č. XXNTXXXX, obsah reštrukturalizačného spisu 4R/1/2013 - preberací protokol zo dňa 16.09.2014.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 26.01.2015 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že podanú žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a súčasne poukázal na skutočnosť, že k žiadnemu ukráteniu veriteľov úpadcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej neúčinnosti sa žalobca v konaní domáha, bola uzatvorená dňa 28.09.2012, t. j. pred začatím reštrukturalizačného konania, keď reštrukturalizačné konanie bolo začaté dňom 14.03.2013 a tento úkon nepodliehal ani súhlasu reštrukturalizačného správcu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 ZKR. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2012 postúpil úpadca žalovanému pohľadávku vo výške 568,32 eur za protihodnotu vo výške 70% nominálnej hodnoty, čo predstavuje sumu 397,82 eur. Podľa názoru žalovaného je kúpna cena za postúpenie pohľadávky, ktorá predstavuje 70% nominálnej hodnoty pohľadávky cenou bežnou a v obchodnom styku obvyklou. Z hľadiska bonity postúpenej pohľadávky žalovaný uviedol, že táto mala predstavovať náhradu za vzniknutú škodu spôsobenú bývalým zamestnancom úpadcu a zároveň nebola priznaná žiadnym súdnym rozhodnutím. Podľa informácií žalovaného Okresný súd Námestovo v konaní, v ktorom sa iný veriteľ úpadcu spoločnosť K & E: Kapital und Entwicklung Slovakia, s. r. o. domáhal zaplatiť totožnej pohľadávky od bývalého zamestnanca úpadcu V. K. prostredníctvom podlžníckej žaloby v zmysle § 109 Exekučného poriadku, zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by bývalý zamestnanec úpadcu mal voči úpadcovi záväzok z titulu náhrady škody. Vzhľadom na uvedené konštatovanie Okresného súdu Námestovo má žalovaný za to, že nielenže nebol postúpením pohľadávky zmenšený majetok úpadcu, ale vzhľadom na charakter postúpenej pohľadávky bol úpadcov majetok reálne zhodnotený sumou vo výške 70% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky, t. j. sumou vo výške 379,82 eur. Postúpením vyššie špecifikovanej pohľadávky a jej následným započítaním nedošlo k zvýhodneniu žalovaného, ale naopak, došlo k zhodnoteniu konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Námestovo nadobudol zjavne neexistentnú pohľadávku za sumu vo výške 397,82 eur. Nakoľko úpadca získal uvedenú sumu za pohľadávku, ktorá zjavne neexistuje, nemohlo dôjsť k zvýhodneniu žalovaného a k ukráteniu ostatných veriteľov. V prípade, ak by k postúpeniu vyššie špecifikovanej pohľadávky a k následnému zápočtu nedošlo, boli by v konečnom dôsledku ostatní veritelia uspokojení v menšom rozsahu. Na základe uvedeného má žalovaný z to, že odporovanými právnymi úkonmi nedošlo k žiadnemu ukráteniu veriteľov, resp. k zvýhodneniu žalovaného tak, ako je tvrdené žalobcom, v konečnom dôsledku došlo k zhodnoteniu konkurznej podstaty úpadcu o sumu 397,82 eur. Žalovaný tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.
3. Žalobca učinil súčasťou spisového materiálu oznámenie o postúpení pohľadávok, faktúry vystavené dodávateľom MBM-STAV, s.r.o. odberateľovi Doprastav a.s., interný doklad č. XXNTXXXX, interný doklad č. XXNTOXXX a XXNTOXXX, výňatok z Obchodného vestníka č. 51/2013 to dňa 13.032.013, dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 4R/1/2013-1152 zo dňa 06.12.2013, odovzdávací - preberací protokol zo dňa 16.09.2014.
4. Pojednávanie konané dňa 18.10.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a za účelom preukázania odporovateľnosti právnych úkonov titulom ukrátenia veriteľov žalobca uviedol zoznam veriteľov, ktorí boli napádanými právnymi úkonmi ukrátení súčasne s poukazom na skutočnosť, že prihlásené pohľadávky uvedených veriteľov existovali už v čase, keď zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudli účinnosť. Žalobca ďalej učinil súčasťou spisu reštrukturalizačný posudok č. 1/2013 dlžníka MBM-STAV, s.r.o. spracovaný dňa 01.02.2013 reštrukturalizačným správcom V.. V. X..
5. Žalovaný sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k veci zo dňa 26.01.2015. Napriek žalobcom predloženým listinným dôkazom žalovaný má za to, že napadnutými právnymi úkonmi nedošlo k žiadnemu ukráteniu veriteľov. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená ako odplatná zmluva, pričom predmetom postúpenia mala byť zjavne nevymožiteľná pohľadávka, o čom ako dôkaz žalovaný predložil súdu rozsudok Okresného súdu Námestovo, ktorý v konaní o zaplatenie sumy 568,32 eur v rámci podlžníckej žaloby žalobu z dôvodu nepreukázaného vzniku škody a teda existencie pohľadávky, zamietol. Žalovaný má za to, že Zmluvou o postúpení
pohľadávky za cenu 70% nominálnej hodnoty postupovanej pohľadávky ani Dohodou o započítaní pohľadávok nedošlo k úkonom, na základe ktorých by bolo možné tieto odporovať. Napadnutými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu poukazujúc na nevymožiteľnosť postupovanej pohľadávky a jej spornú existenciu.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 4R/1/2013 zo dňa 06.12.2013 v Obchodnom vestníku č. 246/2013 dňa 20.12.2013, ktorým súd súčasne zastavil reštrukturalizačné konanie a začal konkurzné konanie v predmetnej veci. Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania súd na úpravu práv a povinností strán aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.
7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR),
(1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a ods. 5 ZKR
(1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
9. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
10. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR,
(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR, (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 21.12.2013. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.12.2013, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá ZKR plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. odo dňa 21.12.2013. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 21.12.2014, pričom žalobca podľa prezentačnej pečiatky súdu uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde dňa 22.12.2014. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZKR a súčasne zvýhodňujúce právne úkony podľa § 59 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR a podľa skutkových podstát ustanovenia § 59 a § 60 ZKR.
14. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
15. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).
16. Písomné vyhotovenie právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok, určenia neúčinnosti ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, žalobca do obsahu spisového materiálu nepripojil. Existenciu tohto právneho úkonu však žalovaný neučinil spornou. Je teda zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti dvojstranného právneho úkonu, ktorého úpadca je zmluvnou stranou, a ktorý sa týkajú majetku úpadcu. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR súd posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 58 a nasl. ZKR je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.
17. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu tak bolo procesnou povinnosťou žalobcu spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že postúpením pohľadávoky dlžníka za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukazovaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretej Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca nešpecifikoval. Z nesporných vyjadrení strán je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom žalobca tieto nenamietal ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Dôvodnosť svojej žaloby opieral o skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo niekoľko mesiacov pred začatím reštrukturalizačného konania , pričom odplata za postúpenie mala byť uhradená na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenej po začatí reštrukturalizačného konania.
18. Podľa § 114 ods. 2 ZKR právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.
19. Podľa § 114 ods. 1 písm. ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok
patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra. 20. Pokiaľ napadnutými právnymi úkonmi mal byť zvýhodnený žalovaný v postavení spriaznenej osoby s dlžníkom, bol žalobca okrem povinný preukázať existenciu skutkových okolností vo vzťahu k ukracujúcemu právnemu úkonu a jeho podmienkam v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 60 ZKR. To znamená, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukazovať, že uzatvorenou Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov bol nielen zvýhodnený žalovaný ako veriteľ pohľadávok voči úpadcovi, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony považoval bez ďalšieho postúpenie pohľadávky dlžníka na žalovaného, nie je možné hodnotiť napadnutý právny úkon ako bezodplatný, pokiaľ medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k uzavretiu dohody o výške odmeny, a to v rozsahu 70% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. Žalobca vo vzťahu k podmienke ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR v konaní riadne nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. V ním uvádzaných tvrdeniach absentuje označenie a spoľahlivé preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu a bezprostredne po uskutočnení právneho úkonu. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. K účinkom začatia reštrukturalizačného konania v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 písm. f) ZKR patrí, že pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Dlžník je súčasne povinný v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 písm. a) ZKR obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony, pričom jeho iné právne úkony podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii preto účinkami začatia konkurzného konania výrazne obmedzuje dlžníka a zmluvné strany dlžníka v uskutočňovaní iných ako bežných právnych úkonov, ktoré by narušili pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka a negatívne ovplyvnili výsledok reštrukturalizácie ak bude povolená. Zákaz započítania pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní smeruje k vylúčeniu možnosti zvýhodnenia veriteľa oproti ostatným veriteľom v rámci individuálneho uspokojenia pohľadávok veriteľa jednostranným právnym úkonom, nie je však vylúčené jednostranné započítanie dlžníkom alebo započítanie na základe dohody veriteľa a dlžníka a samozrejme nie je vylúčené ani započítanie uskutočnené pred začatím reštrukturalizačného konania. Keďže dohodu o započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorou sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, možno hodnotiť ako nie bežný úkon, ktorý podlieha súhlasu reštrukturalizačného správcu, v takom prípade zákon chráni stranu právneho úkonu alebo tretie osoby, ktorých sa právny úkon týka tak, že právne úkony dlžníka vykonané bez zákonom predpokladaného súhlasu správcu, sa považujú za platné, avšak týmto právnym úkonom možno odporovať v konkurznom konaní vtedy, ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz v lehote do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania. Takéto právne úkony bez súhlasu správcu sú postihnuteľné odporovateľnosťou podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii avšak za predpokladu, že v konaní bude tvrdené a preukázané splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ zákonná úprava nespája uskutočnenie právneho úkonu dlžníka bez súhlasu správcu v prípadoch, kedy dlžník uskutoční iné ako bežné právne úkony s právnou neúčinnosťou ex lege, je žalobca pre úspešnosť žaloby povinný tvrdiť a preukazovať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako sú tieto vymedzené v základnom ustanovení podľa § 57 ZKR a v jednotlivých skutkových podstatách vymedzených v ustanovení § 58 a nasl. ZKR, na základe ktorých žalobca odporovateľnosť namieta. Pokiaľ žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku označil ako dôkaz konkurzný spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4R/1/2013, označený dôkazný návrh súd hodnotí ako neurčitý, keď žalobca súčasne nevymedzil, ktorú časť konkurzného spisu
navrhuje oboznámiť, ďalej ak absentuje návrh pripojenia si konkurzného spisu, pričom má súd za to, že nie je povinnosťou incidenčného súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán, a to určovaním si konkrétnych dôkazov a rozsahu dokazovania potrebného na preukázanie tvrdení procesných strán. Takýmto nahrádzaním dôkaznej aktivity strán dochádza k narušeniu zásady rovnosti strán v sporovom konaní.
21. Úprava vymedzená v ustanovení § 114 ods. 2 ZKR nezakladá neúčinnosť právneho úkonu dlžníka učineného bez súhlasu reštrukturalizačného správcu ex lege, ale len vytvára priestor pre uplatnenie odporovateľnosti za splnenia všetkých podmienok vyplývajúcich z úpravy podľa § 57 a nasledovné ZKR. Skutočnosť, že subjekt MBM-STAV, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu prechádzal procesom reštrukturalizácie je relevantná z hľadiska ustanovenia § 57 ods. 5 ZKR, ktorý určuje rozhodný moment pre posudzovanie vymedzenia časového obdobia, do ktorého musí spadať odporovaný právny úkon, aby mu bolo možné z úspechom odporovať za súčasného splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok, a ktoré rozhodné obdobie je viazané na moment začatia reštrukturalizačného konania, ktoré vo vzťahu k subjektu MBM-STAV, s.r.o. začalo dňa 14.03.2013.
22. Pokiaľ ide o žalobcom predložený dôkaz - reštrukturalizačný posudok reštrukturalizačného správcu Q.. V. X. zo dňa 01.02.2013, č. X/XXXX, súd konštatuje, že skutočnosť preukázania ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR z obsahu tohto dôkazu nevyplýva. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, v zmysle ktorých: samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadne súčasne aj zistenej pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon, resp. právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Úspešnosť odporovateľnosti však závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže byť len predpokladané.
23. Teda vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok súd zohľadnil, že sa jednalo o odplatnú zmluvu , pričom úhrada tejto odplaty bola medzi stranami zmluvy riešená v rámci dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, vo výške 70% nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok . V prípade odporovanej dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov sa jedná o ekvivalentný právny úkon, kedy došlo súčasne k zníženiu aktív na strane jednej aj pasív na strane druhej a to u oboch strán dohody. Pokiaľ ide o žalovaným spochybnenú existenciu postúpenej pohľadávky dlžníka a jej spornú vymožiteľnosť, z rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/85/2013-40 zo dňa 10.02.2014, napriek zamietajúcemu rozhodnutiu v rámci poddlžníckej žaloby , takýto jednoznačný záver nemožno prijať, a to s ohľadom na okruh účastníkov predmetného konania , povahu uplatneného nároku a dôvody zamietajúceho rozsudku, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho nároku voči dlžníkovi - V. K.. Napriek uvedenému v pomeroch incidenčného konania preukázanie podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR spočíva na žalobcovi. Tzn., že ak žalobca namieta, že v zmluve dohodnuté protiplnenie nie je primerané, ekvivalentné, je povinný svoje tvrdenie preukázať.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Teda aj napriek tomu, že započítanie v podmienkach začatého reštrukturalizačného konania znamená zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným veriteľom, ktorí si musia svoje pohľadávky prihlásiť v reštrukturalizačnom, príp. v konkurznom konaní, zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje len na jednostranné započítanie zo strany veriteľa dlžníka, nie na jednostranný právny úkon dlžníka alebo dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov veriteľa a dlžníka. Pokiaľ zákonná úprava nespája s právnym úkonom dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov po začatí reštrukturalizačného konania bez súhlasu správcu právnu neúčinnosť takejto dohody, je žalobca povinný v konaní tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti
právneho úkonu a len v prípade preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti tak ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 57 ZKR, ktoré v konaní pokiaľ ide o ukracujúci právny úkon, preukázané neboli, súd môže posudzovať aj ďalšie podmienky odporovateľnosti, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 59, príp. § 60 ZKR. Teda skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR, príp. § 59 ZKR a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovania zvýhodňujúceho a ukracujúceho právneho úkonu má svoju relevanciu v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola.
25. Žalobu súd zamietol v celom rozsahu, nakoľko pri skonštatovaní o nepreukázaní dôvodnosti žaloby pokiaľ ide o určenie neúčinnosti právnych úkonov, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.
26. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).