Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-160-2016.pdf
PDF · 88.26 KB
No categories available
9C/160/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobkyne: Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, L. E. X, L., proti žalovaným: 1.) SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Toplianska 5, Bratislava, IČO: 35 815 329, 2.) FINLEGAL services s.r.o., so sídlom Gajova 4, Bratislava, IČO: 46 283 421, 3.) V-REAL SK s.r.o., so sídlom Klincová 12, Bratislava, IČO: 50 350 102, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom podaným na súd dňa 06.10.2016 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže Y.K. D., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/X, L. nakladať s bytom zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Vrakuňa, okres Bratislava II, obec Bratislava - Vrakuňa (ďalej len ,,byt“) a zároveň povolí žalobkyni užívať byt a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej.
Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že predmetný byt kúpila v roku 1988 a má v ňom prihlásený trvalý pobyt. Dňa 09.08.2016 o 9:00 hod. sa v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Ivany Vagaš, so sídlom Bajkalská 5/B, Bratislava uskutočnilo prvé kolo dražby predmetného bytu. Predmet dražby, teda byt bol vydražený v priebehu 15 minút za sumu 62.800,- eur. Dňa 08.09.2016 sa žalobkyňa snažila dostať do bytu, avšak zistila, že zámok na vchodových dverách bol vymenený. Okamžite navštívila Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II OOPZ Vrakuňa na Šíravskej 3 a podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľ, pričom do bytu sa nedostala. Ako osoba dotknutá na svojich právach požiadala súd, aby určil neplatnosť dražby. V tejto súvislosti žalobkyňa podala oznámenie a žiadosť o zastavenie konania o vklade vlastníckeho práva na Okresný úrad Bratislava II, Katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava. Dňa 05.10.2016 sa žalobkyňa opätovne snažila dostať do bytu, avšak zistila, že jej veci sú vynášané z bytu a nakladané do pristaveného nákladného motorového vozidla, pričom policajná hliadka jej oznámila, že ľudia vynášajúci jej veci sa preukázali listom vlastníctva k bytu. Pri nahliadnutí do katastrálneho portálu žalobkyňa zistila, že novým vlastníkom bytu je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2016 Y. D.. Žalobkyňa nemá vedomosť kto a kam vyhodil jej majetok.
Žalobkyňa podala dňa 12.09.2016 na tunajšom súde žalobu na určenie neplatnosti dražby konanej dňa 09.08.2016 o 9:00 hod. v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Ivany Vagaš, so sídlom Bajkalská 5/B, Bratislava, ktorej predmetom bol predmetný byt, pričom ako žalovaných označila SPOKOJNÉ BÝVANIE s.r.o., FINLEGAL services s.r.o. a V-REAL SK, s.r.o. Dôvodom dražby bola skutočnosť, že žalobkyni sa nedoplatok na nájomnom zvýšil na približne 5.000,- eur, pričom správca nepodal návrh na exekučné konanie, ale pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby na uspokojenie pohľadávky, ktorý by mal byť schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. O podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby žalobkyňu nik neinformoval a túto informáciu sa dozvedela od susedov.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 08.09.2016, Oznámenie a žiadosť o zastavenie konania o vklade vlastníckeho práva zo dňa 12.09.2016 adresovanú Okresnému úradu Bratislava II, Katastrálny odbor, Oznámenie a výzvu zo dňa 10.09.2016 adresovanú žalovanému v 3.) rade, Uznesenie tunajšieho súdu č.k. 52C/160/2016-39 zo dňa 28.09.2016, Potvrdenie o podaní sťažnosti na policajtov OOP PZ Vrakuňa zo dňa 05.10.2016.
Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016 stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 76 ods. 2 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016 predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“), dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobkyňou a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal Y. D. nakladať s predmetným bytom súd uvádza, že prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016 bola odstránená úprava § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňovala predbežným opatrením uložiť povinnosť niekomu inému ako účastníkovi konania.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Ustanovenie § 60 C.s.p. obsahuje legálnu definíciu strán sporu, keď hovorí, že stranami sú žalobca a žalovaný, pričom toto ustanovenie nemožno vykladať extenzívne.
V predmetnom konaní sú stranami sporu Ľ. L. ako žalobkyňa na jednej strane a SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o. ako žalovaný v 1./ rade., FINLEGAL services s.r.o. ako žalovaný v 2./ rade a V-REAL SK s.r.o. ako žalovaný v 3./ rade na strane druhej. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti domáhala, aby súd zakázal Y. D. nakladať s predmetným bytom, pričom Y. D. je subjekt, ktorý nie je stranou sporu.
Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti ktorého sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal Y. D. nakladať s predmetným bytom je v predmetnej veci uloženie povinnosti inému subjektu, akým je strana sporu. Napriek tomu, že predchádzajúca práva úprava (Občiansky súdny poriadok) upravovala možnosť nariadenia neodkladného opatrenia inému subjektu ako strane, ak to bolo možné od tohto subjektu spravodlivo žiadať, Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane.
S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa žiada uložiť povinnosť Y. D. a nie strane sporu, čo v zmysle platnej právnej úpravy nie je možné, keď neodkladným opatrením možno ukladať povinnosť zásadne len strane sporu, nie inému subjektu (t.j. uloženie povinnosti inému subjektu ako strane sporu Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nepripúšťa).
Nakoľko Civilný sporový poriadok nedovoľuje nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane sporu, súdu neostalo iné, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v časti o povolenie užívať predmetný byt až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, má súd za to, že neodkladným opatrením, ako vyplýva už z jeho označenia, sa zabezpečuje len neodkladná ochrana nároku, ktorého konečná ochrana sa sleduje a dosahuje v konaní o veci samej. Táto otázka je predmetom konania vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dražby predmetom, ktorej bolo vydraženie predmetného bytu.
Nakoľko platnosť dražby sa bude posudzovať v konaní vo veci samej, súd nevie v súčasnej dobe posúdiť, či táto dražba bola platná. Na základe uvedeného preto súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).