Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-31-2021.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovanej M. S., H.. XX.XX.XXXX N. R., R. C. R., S. C. S., A. B. XX, trestne stíhanej na slobode pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné dňa 26. júla 2022 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o
rozhodol:
Obžalovaná: M. S., H.. XX.XX.XXXX N. R., R. C. R., S. C. S., V.. A. B. XX, na slobode,
j e v i n n á, ž e
dňa 10.10.2020 v čase asi o 13:45 hod. v NX. Z. H. N. H. V.. Z. na verejnom priestranstve v blízkosti X. E. a železničnej trate, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadla svojho syna maloletého F..S.., H.. XX.XX.XXXX, ktorého mala v tom čase vo svojej starostlivosti tým spôsobom, že po tom, čo držala maloletého na rukách a kolenách, ho zhodila na zem, kde ho bila rukou po hlave a chrbte, čím spôsobila poškodenému maloletému F..S.. ľahké zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, s krvným výronom asi 8 cm x 5 cm v oblasti čela, pomliaždenie s krvným výronom a slizničným krvácaním z hornej pery úst, pomliaždenie s krvným výronom asi 2 cm x 2 cm v oblasti ľavého boku, s dobou liečenia najmenej 1 týždeň a narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 15 dní,
t e d a
- inému úmyselne ublížila na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe a odkázanej osobe,
- dopustila sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že fyzicky napadla iného,
č í m s p á c h a l a
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c), d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá povinnosť podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol alebo návykovú látku za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, je obžalovaná Darina Pechová povinná nahradiť škodu poškodenému mal. F.. S., H.. XX.XX.XXXX, C. R., L. XXXX/XX, S. C. C. S. S.B., V.. A. B. XX, zastúpeného opatrovníkom advokátom Mgr. Miroslavom Jurikom so sídlom AK v Novom Meste nad Váhom, Sládkovičova 5, vo výške 218,40 Eur z titulu bolestného.
odôvodnenie:
Obžalovaná je trestne stíhaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c), d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú za vinnú v zmysle podanej obžaloby a uložil jej trest. Proti trestnému rozkazu podala prokuratúra v zákonnej lehote odpor.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovanou nedošlo k zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovanej o jej právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásila obžalovaná, že je vinná a svoje konanie oľutovala. Následne súd prečítal obžalovanej otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedala obžalovaná zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovanej o vine prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovanej a jej vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jej vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznala nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovanej o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä výpovede obžalovanej, výpovede poškodeného, znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, zápis o dychovej skúške, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, lekárske správy na maloletého) uznal obžalovanú za vinnú po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovanej naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu blíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c), d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
Z hľadiska o subjektívnej stránky - zavinenia, bolo konanie obžalovanej posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestné činy spáchané v priamom úmysle, pretože vedela, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaná svojim konaním porušila záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia a záujem na ochrane verejného poriadku.
Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody, a to - so súhlasom obžalovanej a prokurátora znalecký posudok znalca Z.. Z. S. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia na č.l. 20-36, správa o povesti na obžalovanú mesta Trnava č.l. 321, správa o obce C. na obžalovanú, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR z č.l. 323-324, odpis z registra trestov z č.l. 325, 414, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 401-413.
Z výpovede obžalovanej vyplynulo, že svojho konania ľutuje a za všetko môže alkohol. Sama nevie pochopiť čo sa stalo, chodí na psychiatriu a sa a lieči. Má dve maloleté deti, o ktoré sa stará. Obžalovaná nie bližšie hodnotená mestom Trnava. Obec Banka nevedie obžalovanú v evidencii obyvateľov. Podľa Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra pred spáchaním trestného činu bola postihnutá celkovo sedemkrát za rôzne priestupky na úseku verejného poriadku, proti majetku a plynulosti a bezpečnosti v cestnej premávke. Podľa výpisu z registra priestupkov Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaná 12 záznamov o priestupkoch, z toho 6 pred spáchaním stíhaného skutku. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná má jeden záznam v registri trestov a to odsúdenie Okresným súdom Piešťany sp. zn. 18T/71/2019, pre prečin podľa § 196 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou do 09.11.2020. Odsúdenie je osvedčené a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. * * * * * Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Účelom trestu je pôsobiť na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Pri úvahách o druhu a výmere trestu v súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaná sa priznala ku skutku v podobe vyhlásenia viny za spáchaný skutok a svoje konanie oľutovala [§ 36 písm. l) Trestného zákona] v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Ďalej súd obžalovanej priznal ako poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže vyhlásením viny napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti a tým odbremenila súd od pomerne rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na záznamy v registri priestupkov jej súd nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho života - §36 psím. j) Trestného zákona. Z miesta bydliska nie je obžalovaná hodnotená. U obžalovanej súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - viac trestných činov, a to spáchanie dvoch trestných činov a to výtržníctva a ublíženia na zdraví spáchaných v jednočinnom súbehu (jedným konaním naplnila súčasne zákonné znaky dvoch trestných činov). Obžalovaná bola doposiaľ raz súdne trestaná, avšak odsúdenie má osvedčené a hľadí na ňu akoby, nebola odsúdená. Súd je presvedčený, že i samotné trestné stíhanie obžalovanej, prejednanie veci pred súdom je sankciou pre obžalovanú a poučením pre obžalovanú a môže mať pozitívny a preventívny účinok pred páchaním ďalšej trestnej činnosti. Preto pri úvahách o druhu a výmere trestu, berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti, možnosti nápravy obžalovanej, ukladal súd trest odňatia slobody, ktorý podmienečne odložil. Trest ukladal na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 20 mesiacov ako trest úhrnný podmienečne ho odložil na skúšobnú dobu 30 mesiacov s probačným dohľadom nad jej právaním za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení spočívajúcich v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a nadväzujúcej povinnosti podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol alebo návykovú látku za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, keďže sa skutku dopustila pod vplyvom alkoholu. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jej správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Trest odňatia slobody je pomerne vysoký a podmienečne odložený trest odňatia slobody na skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko menej závažných priestupkov najmä na úseku dopravy, alebo i jeden závažný je trestom dostatočným a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa. Je vecou obžalovanej, aby sa správala tak, aby sa počas skúšobnej doby ďalších priestupkov nedopustila protiprávneho konania nedala podnet a dôvod na premenu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z vyššie uvedeného hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Súd považuje za potrebné obžalovanej ozrejmiť i podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jej správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaná priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaná nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčila; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovanú poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trest-ného zákona, jej nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne jej môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest. Súd obžalovanú zaviazal na náhradu škody, ktorá bola včas a riadne uplatnená poškodeným v prípravnom konaní a bola preukázaná znaleckým posudkom znalca Z.. Z. S. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia vo výške 218,40 Eur z titulu bolestného za utrpené zranenia. Bodové hodnotenie zranenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. bol vyčíslené pri hodnote jedného bodu 21,84 Eur na sumu 218,40 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.