Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/53/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom, v právnej veci žalobcu Termia s.r.o., Štvrť SNP 138, Trenčianske Teplice, IČO: 36 331 414, právne zastúpený JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so sídlom Šrobárová 9, Trenčianske Teplice proti žalovaným: 1/ C. W., bytom F. X. X/B, štátny občan SR, 2/ S. Berecová, bytom F. X. X/B, štátny občan SR, právne zastúpení P.. P. W., advokátom, T. F., F. X. X/B, S., o zaplatenie XXX,XX B. s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 387,44 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 387,44 Eur spolu s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 387,44 Eur od 1.6.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní l/ a 2/ boli majiteľmi bytu č. 1, v bytovom dome č. XXX/XX, na ulici X. v S. S. do mája XXXX. V máji XXXX došlo k predaju bytu a nový majiteľ nadobudol vlastníctvo zápisom do katastra nehnuteľností v auguste XXXX. N. 1/ a 2/ pri predaji nehnuteľnosti v máji XXXX uhradili nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok XXXX. T. XX.XX.XXXX vydal žalobca vyhlásenie pre žalovaných 1/ a 2/ , v ktorom sa uvádza , že žalovaní ako vlastníci predmetného bytu nemajú žiadne nedoplatky spojené s užívaním predmetného bytu, alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. N. sa však žalovaní vo vyhlásení zaviazali akceptovať ročné zúčtovanie služieb za príslušné obdobie roku XXXX, ktoré im bude predložené po jeho spracovaní do XX.XX.XXXX a sú povinní nahlásiť každú zmenu trvalého bydliska, dokedy nebude zmluvný vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi právne a finančne vysporiadaný. Na základe ročného zúčtovania za obdobie od januára XXXX do júla XXXX vznikol žalovaným nedoplatok na úhradách nákladov za užívanie bytu vo výške XXX,XX B.. T. XX.XX.XXXX zaslal žalobca žalovanému 1/ upomienku na úhradu nedoplatku s penále, na čo žalovaný 1/ reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol, že nedoplatok vo výške XXX,XX B. neakceptuje, a že v máji XXXX pri predaji bytu uhradil žalobcovi v hotovosti nedoplatok vo výške XXX,XX B.. T. XX.XX.XXXX zaslal žalobca žalovanému 1/ odpoveď na list zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že suma XXX,XX B. a prislúchajúce penále predstavuje nedoplatok z ročného vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za obdobie od januára XXXX do júla XXXX, pričom suma XXX,XX B., ktorú uhradili žalovaní dňa XX.XX.XXXX do pokladne žalobcu predstavovala nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok XXXX. Za obdobie od januára XXXX do júla XXXX žalovaní uhradili správcovi predpísané zálohové platby X x XX,XX B., X x XX,XX B.,

t.j. spolu XXX,XX B., avšak v konečnom zúčtovaní za obdobie od januára XXXX do júla XXXX vznikol žalovaným nedoplatok vo výške XXX,XX B., ktorý do dnešného dňa neuhradili.

2. N. v priebehu konania upravil žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XXX,XX eur a poplatok z omeškania vo výške X,X promile za každý deň omeškania zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia. X. v uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX pripustil zmenu žaloby v uvedenom znení.

3. N. 1/ a 2/ v písomných vyjadreniach zo dňa XX.X.XXXX so žalobou nesúhlasili. J., že na výzvu žalobcu na úhradu nedoplatku zo dňa XX.XX.XXXX reagoval žalovaný 1/ listom zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom žalobcovi podrobne vysvetlil, že žiadny nedoplatok za užívanie bytu za obdobie január XXXX až júl R. nemôže existovať, nakoľko byt nebol užívaný od mesiaca apríl XXXX. S. viac ako tri roky pred takzvaným vyúčtovaním za uvedené obdobie neboli v byte žiadne spotreby vody, elektriny v spoločných priestoroch a teplo bolo spotrebovávané len v minimálnom množstve v zime na temperovanie bytu (nie vykurovanie). Na ventile na radiátore to predstavuje stupeň 1. S. žalobcu o nedoplatku nemajú žiadne racionálne jadro a sú založené len na vyfabrikovaných počítačových zostavách, ktoré sa neodvíjajú od žiadnych reálnych a zdokladovaných odpočtov a čísiel. A. za rok XXXX bol v celom rozsahu uhradený XX.X.XXXX do pokladne žalobcu, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o úhrade sumy XXX,XX B., označený žalobcom ako „Q. RV - XXXX". N. už od odsťahovania sa žalovaných z bytu v apríli XXXX vedel, že v byte nikto nebýva a prestal so žalovaným komunikovať. S. vyúčtovania robil žalobca len od oka tak, ako sa mu to hodilo na celkové vyúčtovanie domu.

4. X. vykonal dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu, žalovaného X/, oboznámením listu žalovaného 1/ zo dňa XX.XX.XXXX, vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za roky XXXX, XXXX, spolu s prílohou, rozpisu platieb nájomného za rok XXXX, odpovede žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásenia zo dňa XX.X.XXXX, písomných vyjadrení žalovaných X/, 2/ zo dňa XX.X.XXXX, prepisu príjmového pokladničného dokladu č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, listu žalovnaého 1/ zo dňa X.XX.XXXX a poštového podacieho lístka, rozhodnutia X. katastra S. V XXXX/XX, preberacieho protokolu zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o výkone správy zo dňa XX.X.XXXX, T. č. XX/XXXX k zmluve o výkone správy zo dňa XX.X.XXXX, písomného dokladu, na ktorom sa nachádzajú podpisy vlastníkov bytov predmetného bytového domu potvrdzujúce schválenie dodatku č. XX/XXXX zmluvy o výkone správy, dokladu o prevzatí ročného vyúčtovania služieb za rok XXXX, vyúčtovania dodávky tepla, S. a ostatných služieb za rok XXXX, individuálny účet za vykurovanie za rok XXXX, doklad o prevzatí vyúčtovania služieb za rok XXXX, vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok XXXX, náklady za služby za rok XXXX - F. č.X k vyúčtovaniu, individuálny účet za vykurovanie za rok XXXX, vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok XXXX, náklady za služby za rok XXXX - F. č.X k vyúčtovaniu, individuálny účet za vykurovanie za rok XXXX, doklad o prevzatí vyúčtovania za rok XXXX, vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za rok XXXX, náklady za služby za rok XXXX - F. č.X k vyúčtovaniu, individuálny účet za vykurovanie za rok XXXX, príjmový pokladničný blok č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX, písomných vyjadrení konateľky navrhovateľa k vyúčtovaniam služieb za roky XXXX až XXXX, rozpis platieb nájomného za roky XXXX, XXXX, listu W. s.r.o., W. nad W. zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia žalobcu zo dňa X.X.XXXX, vyjadrenia konateľky žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, údajov pre rozpočítavanie vykurovacích nákladov za obdobie roku XXXX, XXXX, písomného vyjadrenie odporcov zo dňa X.X.XXXX, oznámenia zo dňa X.X.XXXX.

5. E. súd S. dňa X.X.XXXX vyhlásil rozsudok č.k. XXC XX/XXXX-XXX, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným X/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia XXX,XX B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní a žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaní.

6. Na základe odvolania žalobcu O. súd v S. uznesením č.k.XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo 180/2008, v ktorom sa konštatuje, že od účinnosti novely zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z. od 01.07.2004 je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome, ktorého správu vykonáva. Novelou zákona č. 182/93 Z.z. vykonanou zákonom č. 268/2007 Z.z. účinnou od 01.07.2007 bol novelizovaný § 8b ods. 1, 2 tohto zákona. Podľa ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/93 Z.z. v znení zákona č. 268/2007 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne, v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona takto potom podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s uznesením NS SR 3Cdo 180/2008 vyplýva, že aj od 01.07.2007 je aktívne vecne legitimovaným subjektom v spore o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom. Ide o zákonné zastúpenie sui generis. K dôvodovej správe k tomuto zákonu k bodom 17 až 23 sa uvádza, že správcovi zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach, ktoré sa týkajúc správy domu. Z porovnania ust. § 8b ods. 1 zák.č. 182/93 Z.z. v znení platnom do 30.06.2007 a tohto ustanovenia v súčasnom znení vyplýva, že novelou účinnou od 01.07.2007 zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovne oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.z. že v konaní pred súdom správca aj po 01.07.2007 koná samostatne za vlastníkov bytov, teda nie v ich mene, a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd dodal, že vzhľadom na veľkosť obytných domov a s tým súvisiaci značný počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nemohlo byť úmyslom zákonodarcu požadovať, aby v konaní pred súdom vystupovali ako žalobcovia všetci vlastníci. Preto je daná aktívna vecná legitimácia správcu na vymáhanie nedoplatku. Odvolací súd sa nestotožnil ani so závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci tu nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovaných, ktorí v priebehu roka previedli vlastníctvo k spornému bytu na nového nadobúdateľa a vklad do katastra bol povolený 20.07.2011. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že v ust. § 8a ods. 7 zákona č. 182/93 Z.z. je obsiahnutá osobitná úprava právneho nástupníctva, z ktorej vyplýva vecná pasívna legitimácia nového vlastníka bytu. Vzhľadom na dikciu zákona je otázne kto zodpovedá za záväzky, ktoré predchádzajúci vlastník nemusí mať voči ostatným vlastníkom alebo správcovi ku dňu prevodu alebo prechodu vlastníctva bytov a nebytového priestoru v dome vysporiadané. Faktom je, že pri prevode vlastníctva bytu sa ako príloha zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona vyžaduje aj vyhlásenie správcu o tom, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu. Toto vyhlásenie nedeklaruje, že aj počas katastrálneho konania o povolení návrhu na vklad nevzniknú prevodcovi nejaké nedoplatky, ktoré je zo zákona povinný uhrádzať. Výklad zákona č. 182/93 Z.z. polemizuje s otázkou zodpovednosti pôvodného vlastníka a nového nadobúdateľa a zodpovednosti pôvodného vlastníka za dlhy, ktoré vznikajú pôvodnému vlastníkovi, pričom uzatvára tri právne teórie ohľadne zodpovednosti za dlhy, a to s tým, že v jednej z nich pripúšťa zodpovednosť pôvodného vlastníka, v druhom prípade pripúšťa zodpovednosť výlučne nového vlastníka v treťom prípade pripúšťa zodpovednosť oboch subjektov. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že tento komentár k zákonu sa vzťahuje na problematiku prechodu vlastníckeho práva bytu a nie prevodu vlastníckeho práva bytu, a preto sa odvolací súd priklonil k tomu právnemu záveru, že za dlhy, ktoré vzniknú do momentu vkladu vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa zodpovedá práve pôvodný vlastník bytu, pričom tento výklad nie je zároveň v rozpore s ust. § 500 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani v rozpore s ust. § 8a ods. 7 citovaného zákona. Odvolací súd dospel potom k záveru, že pokiaľ si pôvodný vlastník bytu v rámci preberacieho a odovzdávajúceho protokolu o odovzdaní predaní bytu neodpísal stav príslušných meračov týkajúcich sa merania nákladov na teplo, vykurovanie, teplú úžitkovú vodu zbavil sa tým zároveň možnosti obrany, že náklady, ktoré vyúčtoval v konečnom dôsledku žalobca v tomto konaní nie sú jeho nákladmi, prípadne, že by za ne neniesol zodpovednosť. Až do momentu zavkladovania kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je daná vecná pasívna legitimácia žalovaných. Čo sa týka samotného vyúčtovania, ktoré je predmetom tohto sporu odvolací súd zdôraznil, že v zmysle ust. § 8a ods. 7 zákona č. 182/93, záväzky vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými zanikajú až ich usporiadaním. Preto pokiaľ žalovaní 1/, 2/ nevykonali pri prevode bytu príslušné odpočty, zbavili sa tým možnosti namietať spôsob ročného zúčtovania, z ktorého vyplýva nárok žalobcu. Je síce pravdou, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno v povinnosti preukázať, že boli splnené všetky predpoklady na to, aby množstvo dodaného tepla určil podľa § 7 ods. 4 vyhlášky 630/2005 Z.z., avšak nie vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, (keďže títo nevykonali odpočet meračov v byte pri prevode bytu a nesú zodpovednosť za dlhy na danom byte do momentu zavkladovania vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa), a preto povinnosť preukazovať nesprístupnenie bytu vo vzťahu žalobcu je k novému vlastníkovi bytu za ročné vyúčtovanie za čas, kedy už nový vlastník bytu bol vlastníkom predmetného bytu. Pokiaľ nový vlastník po príslušnom ozname zo strany žalobcu byt nesprístupnil, nič nebránilo žalobcovi v tom, aby použil príslušný výpočet, a to náhradný výpočet v dome aj s príslušným sankčným

koeficientom. Táto skutočnosť však doposiaľ preukázaná v konaní nebola, a preto záver súdu prvej inštancie o nesprávnosti vyúčtovania bol v tomto štádiu konania predčasný.

7. Po vrátení veci súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na XX.XX.XXXX, na ktoré sa nedostavila konateľka žalobcu, ktorá súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, a nedostavila sa žalovaná 2/ a právny zástupca žalovaných, ktorých neprítomnosť ospravedlnil žalovaný 1/, ktorý uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu. Preto súd vo veci rozhodol podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") v ich neprítomnosti.

8. V písomnom podaní zo dňa 30.9.2016 žalovaní trvali na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolávali sa na znenie ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/93 Z.z., od ktorého sa nie je možné odchýliť. Z označenia žalobcu vôbec nie je zrejmé, že žalobca koná za niekoho, ale z označenia vyplýva, že koná sám za seba a v žalobe označený účet je jeho vlastným účtom a nie účet vlastníkov bytov. Žalovaní nemajú pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a v tomto smere odcitovali žalovaní ustanovenie § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.. Prevodom bytu strácajú ich pôvodní vlastníci bytu akékoľvek dispozičné právo k bytu, nemôžu doň vstupovať, umožňovať správcovi odpis meračov, a podobne. Z ust. § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. a zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že záväzky, ktoré môžu vlastníkovi bytu vzniknúť pred zánikom zmluvy o výkone správy je len úhrada na náklady spojené s užívaním bytu a úhrada do fondu prevádzky, údržby a opráv; pred uplynutím kalendárneho roka nemôžu vlastníkovi bytu vzniknúť iné záväzky. Po zmene vlastníka bytu nemôžu následne vznikať žiadne záväzky pôvodnému vlastníkovi. Teda žalobca mohol mať pohľadávky voči pôvodnému vlastníkovi len do dňa prevodu bytu. Záväzky zo zmluvy o výkone správy zanikajú ich usporiadaním, pričom žalobca vo svojom potvrdení zo dňa 16.05.2011 vyhlásil, že žalovaní nemajú žiaden dlh na byte a nemajú žiadne záväzky plynúce zo zmluvy o výkone správy. Žalovaní totiž riadne hradili predpísané zálohové platby. Vyúčtovanie nákladov za rok XXXX za byt bol žalobca v zmysle § 8a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. povinný vykonať s vlastníkom bytu, čo žalovaní k XX.XX.XXXX neboli, ale bol ním nový vlastník bytu. Žalobca ako správca nemá právo vysporiadavať vzájomné vzťahy medzi predávajúcim a kupujúcim. Tvrdenia žalobcu o neplnení povinností si žalovaných a s tým splnenú nemožnosť vykonať riadny odpočet spotreby vody a tepla sa nezakladajú na pravde. Žalobca nikdy žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaného vyzval na umožneniu vstupu do bytu v konkrétny deň a čas. Žalobca žalovaných nevyzval na umožnenie odpočtu meračov v byte ani v júni 2011. Pri riadnom odpočte a prakticky nulových spotrebách a po zohľadnení zálohových platbách za byt by na byte vznikol preplatok. Na podporu svojich scestných tvrdení si nechal žalobca poslať na ospravedlnenie svojho konania vyjadrenie spoločnosti Bytherm, avšak nikde v zmluve o výkone správy, ani v zákone nie sú zakotvené povinnosti vlastníkov bytov, t.z. nosenie odpočtov meradiel v byte správcovi, nosenie nosičov, meranie tepla správcovi, hlásenie pobytu, adresy vlastníka. Žalovaní neboli vlastníkmi bytu od júla 2011 a preto nemohli umožniť žalobcovi vykonať odpočet meračov v byte v januári 2012. Vykonávať teoretické sankčné vyúčtovanie bytu za neumožnenie odpočtov meračov a robiť to na ťarchu žalovaných nemá oporu v zákone ani v zmluve o výkone správy. Z vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2011 vyplýva, že sa týka celého kalendárneho roku (12 mesiacov) a nie 7 mesiacov, ako tvrdí žalobca v žalobe. Je tam uvedený počet osôb pre vyúčtovanie po mesiacoch a uvádza 2 osoby aj keď sám žalobca tvrdí, že v byte nikto nebýva a nikdy tam nikoho nenašli. Na individuálnom účte za vykurovanie predloženom žalobcu je ako zúčtovacie obdobie uvedené X.X.XXXX-XX.XX.XXXX a doklad vypracovala firma podľa pokynov majiteľa - správcu. Žalovaní však žiadny pokyn firme VIPA nedali a aký pokyn dal správca už žalobca nedoložil nielen žalovaným ale ani súdu. Keďže z vyššie uvedených dokladov vyplýva, že bol zúčtovaný na účet žalovaných celý rok, tak potom nový vlastník bytu od júna 2011 nemusel platiť nič. Preto žalovaní navrhli, aby žalobca predložil doklad o určení zálohových platieb vtedajšiemu vlastníkovi Ing. M. s riadnym vykázaním jeho doručenia, bankové výpisy o úhradách zálohových platieb za jednotlivé mesiace XX.XX.XXXX do predaja bytu G.. M., a vyhlásenie správcu o nedoplatkoch za byt pri predaji bytu G.. M.. Svoj nárok žalobca preukazoval aj písomnosťou zo dňa XX.XX.XXXX, keď tvrdil, že žalovaní sa zaviazali akceptovať ich nejaké vyúčtovanie v budúcnosti. Vyhlásenie nemá žiadnu právnu záväznosť pre žalovaných, lebo vyhlásenie napísala a podpísala P. - teda žalobca. Toto bolo len žalovanému 1/ doručené a žalovaný 1/ potvrdil len prevzatie uvedenej listiny. Žalovaní nikdy nevyhlásili, že s tvrdením žalobcu súhlasia alebo ho akceptujú (žiadna fikcia, že kto mlčí ten svedčí neplatí a možnosť nesúhlasu bola vylúčená preto nemôže ísť o platný záväzok). Z uvedeného vyplýva, že ani hmotnoprávny nárok žalobcu nebol nepreukázaný žiadnymi relevantnými dôkazmi. Zo strany žalobcu sa jedná o účelovo vyfabrikované doklady, čo s reálnou skutočnosťou nemajú nič spoločné o čom svedčí

aj príjmový pokladničný doklad, kde sfalšovali dátum a rok XXXX prepísali na rok XXXX. Z uvedených dôvodov žiadali žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zhodne s tvrdeniami konateľky žalobcu z jej písomného vyjadrenia predloženého na pojednávaní uviedla, že žalobca oznámil dátum vykonania odpočtov meračov v bytoch XX.X.XXXX v predmetnom bytovom dome v S. S. spôsobom v dome obvyklým a to vyvesením tohto oznamu, ktorý sa nachádza v spise na č.l. XXX do uzamykateľnej vývesnej skrinky vo vchode bytového domu. Kľúče od tejto skrinky má domový dôverník a správca bytového domu. Nový vlastník bytu v januári XXXX neumožnil vykonať odpočet meračov v byte a nedohodol si so správcom ani náhradný termín na vykonanie odpočtu meračov v byte. Z celkového počtu vlastníkov bytov 15 sa u 12 bytov vykonal odpočet v stanovenom termíne, dvaja si dohodli náhradný termín na odpočet meračov v byte a jedine pán M. nesprístupnil byt. B. P., zamestnankyňa žalobcu vyvesila oznam o dátume vykonania odpočtov meračov spisu na uvedenej nástenke v bytovom dome. Žiadala, aby súd vyhovel podanej žalobe v zmysle pripustenej zmeny žaloby. Žalovaní boli za obdobie január 2011 až júl 2011 vlastníkmi predmetného bytu a sú povinní zaplatiť nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu. Nedoplatok žalovaných na byte neprešiel na nového vlastníka bytu pána M.. Poukázala na argumentáciu Krajského súdu v Trenčíne v jeho zrušujúcom uznesení ohľadom danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní. Ďalej uviedla, že pán M. má všetky záväzky titulom jeho vlastníckeho práva k bytu voči žalobcovi vysporiadané a uvedené nie je predmetom konania. Žalovaný 1/ po prvýkrát oznámil žalobcovi svoju novú adresu trvalého bydliska až v liste zo dňa 27.10.2012 10. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje, že oznámenie o odpočte meračov, ktoré sa nachádza v spise na č.l. XXX bolo vyvesené na vývesnej nástenke vo vchode predmetného bytového domu a nespochybňuje ani správnosť výpočtu predmetného ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok XXXX. Podľa jeho názoru uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol zrušený prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci, je nedostatočne odôvodnené. Žalobca si proti žalovaným uplatňuje vykonštruovanú neexistujúcu pohľadávku na základe sfalšovaného účtovného dokladu, na ktorom zamestnanec žalobcu prepísal rok, za ktorý sa platilo vyúčtovanie zo strany žalovaných. Ide o príjmový pokladničný doklad č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, kde je účel platby uvedený vyúčtovanie RV-XXXX. Žalobca fotokópiu tohto dokladu predložil do spisu a preškrtol rok XXXX na rok XXXX. Keďže žalovaný 1/ v januári XXXX, kedy vyvesil žalobca oznam, že bude vykonaný odpočet meračov v bytoch nebol vlastníkom bytu v predmetnom bytovom dome, nebol žalovaný 1/ povinný a ani logicky nemohol sprístupniť byt za účelom vykonania odpočtu meračov. Žalovaný má vedomosť o tom, že pán G.. M. žalobcovi neplatil predpísané zálohové platby za byt a tento výpadok príjmu sa snaží žalobca vymôcť od žalovaných touto žalobou. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ani zmluva o výkone správy nezmocňuje žalobcu ako správcu bytového domu, aby vykonával čiastočné zúčtovanie nákladov na byt. Pokiaľ predávajúci pri prevode bytu nevykoná odpočet meračov tepla, vody prípadne plynu, je to jeho vecou; ide o vzájomný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorí sa majú vzájomne vyporiadať. Správca nemôže do tohto vstupovať a vyhotovovať vyúčtovanie nákladov iba za časť roka. V zmysle § 8a písm. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. s prevodom vlastníctva bytu prechádzajú na nového vlastníka bytu práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Zo zákona ani zo zmluvy o výkone správy vlastníkovi bytu nevyplýva okrem povinností v priebehu roka platiť predpísané zálohové platby žiadna iná povinnosť. Žalovaní predpísané zálohové platby riadne uhradili. Zo zákona o vlastníctva bytov ani z jeho ust. § 8a ods. 2 nevyplýva, že by správca bytového domu vykonával vyúčtovanie v priebehu roka. Toto má vyhotoviť a predložiť vlastníkom bytov do 31.5 nasledujúceho roka. Všetky citované ustanovenia zákona sú kogentné, a účastníci zmluvného vzťahu sa nemôžu od nich odchýliť. Žalobca v danej veci konal vo vlastnom mene a na vlastný účet, čo je v priamom rozpore ustanovením § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993. Nie je teda v spore aktívne vecne legitimovaný. Žalobcami by v tejto veci mali byť všetci vlastníci bytov v bytovom byte a neobstojí ani argument Krajského súdu v Trenčíne, že by sa tým predlžovalo vzhľadom na vysoký počet účastníkov trvanie konania, keďže v zmysle OSP ako aj podľa ak je v konaní na jednej strane viac ako 10 účastníkov, súd ustanoví týmto účastníkom spoločného zástupcu. V skoršom podaní žalovaní navrhli ako dôkaz, aby žalobca predložil súdu listinné doklady o tom v akej výške boli predpísané zálohové platby novému vlastníkovi Ing. M., o tom, či tieto platby uhrádzal a žalobca by mal predložiť súdu aj doklad o tom, že neuhradené platby od pána M. súdne vymáhal. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci nie je riadne zdôvodnené, absentuje v ňom právna úvaha, na základe ktorej Krajského súdu v Trenčíne dospel k tomu, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaných. Žalobca žalovaným telefonicky a ani iným spôsobom neoznámil, že pri

vyhotovovaní príjmového pokladničného dokladu sa zamestnanec žalobcu pomýlil pri označení účelu platby na príjmovom pokladničnom doklade. Žalobca nekonal s dobrým úmyslom, hneď podal žalobu na žalovaných. Žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že predáva byt a to ústne, keď bol u žalobcu pre potvrdenie o tom, že na byte nie sú nedoplatky a je logické, že toto potvrdenie sa žiada v zmysle zákona v súvislosti s prevodom bytu a oznámil žalobcovi ústne novú adresu o trvalého pobytu žalovaného 1/. Žalobca si proti žalovaným uplatňuje neexistujúcu pohľadávku dodatočne vytvorenú na základe sfalšovaných dokladov. V roku XXXX začal žalobca produkovať doklady, ktoré mali preukázať záväzok žalovaných voči žalobcovi. Poukázal na to, že v individuálnom vyúčtovaní, ktoré vypracovala firma W. s.r.o. z č.l. XX spisu je uvedený dlh ohľadom predmetného bytu vo výške XXX,XX Eur avšak žalobca si uplatňuje voči žalovaným nižšiu sumu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nehovorí o žiadanom čiastočnom vyúčtovaní nákladov za byt, ale len o vyúčtovaní za celý rok. 11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní netrvala na ňou navrhnutom výsluchu svedkyne B. P., ktorá mala vyvesiť oznam o tom, že bude vykonaný odpočet meračov tepla a vody v bytoch do uzamykateľnej vývesnej skrinky vo vchode bytového domu, pretože žalobca nespochybňoval, že bolo oznámenie o odpočte vyvesené vo vchode bytového domu. A. ani na výsluchu svedkyne T. X., keďže žalovaný nespochybňoval spôsob výpočtu ročného vyúčtovania za rok XXXX.

12. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ boli od roku XXXX spoluvlastníkmi bytu č. 1, v bytovom dome č. XXX/XX, na ulici X. v S. S. a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s tým, že na základe kúpnej zmluvy z mája XXXX žalovaní X/, 2/ predali byt G.. P. M., pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho bol povolený rozhodnutím X. katastra S. pod V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Z preberacieho protokolu, podpísaného kupujúcim G.. P. M. a žalovanými 1/ a 2/ vyplýva, že dňa XX.X.XXXX odovzdali žalovaní kupujúcemu byt spolu s kľúčmi od bytu, vchodu, pivnice a poštovej schránky.

13. Na základe zmluvy o výkone správy zo dňa XX.X.XXXX vykonával žalobca ako správca správu bytového domu, v ktorom sa nachádza uvedený byt. Podľa článku 2 ods. 6 zmluvy o výkone správy vlastník bytu je povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu vyúčtovaním zistený preplatok. To neplatí, ak vlastník bytu v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania písomne namietne jeho správnosť a úplnosť. Po 15 dňovej lehote od doručenia vyúčtovania nebude správca prijímať žiadne reklamácie. Podľa čl. 3 ods. 5 zmluvy o výkone správy vlastník bytu sa zaväzuje platiť správcovi za výkon správy mesačný poplatok vo výške 140 Sk + DPH. Podľa čl. 9 ods. 3 vlastník bytu sa zaväzuje, že v prípade zmeny vlastníka bytu bude o tejto skutočnosti bezodkladne informovať správcu.

14. Dodatkom č. 1/2010 zo dňa 10.3.2011 bola zmenená zmluva o výkone správy, o.i. v VI. Bol pridaný nový odsek 4, v zmysle ktorého majiteľom účtu zriadeného správcom v banke - Q. a.s. sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v T.. Tento účet je uvedený na prvej strane dodatku pri označení vlastníkov ako zmluvnej strany pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

15. Dňa XX.XX.XXXX vydal žalobca vyhlásenie pre žalovaných 1/ a X/, o tom, že žalovaní 1/ a 2/ ako vlastníci uvedeného bytu nemajú žiadne nedoplatky spojené s užívaním predmetného bytu, alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ sa zaväzujú akceptovať ročné zúčtovanie služieb za príslušné obdobie roku XXXX, ktoré im bude predložené po jeho spracovaní do XX.XX.XXXX a sú povinní nahlásiť každú zmenu trvalého bydliska, dokedy nebude zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a vlastníkmi právne a finančne vysporiadaný. V tento deň zároveň uhradil žalovaný 1/ do pokladne žalobcu sumu XXX Eur. Pôvodná suma na úhradu 463,92 Eur, bola znížená o 3,42 Eur za garáž a navýšená o manipulačný poplatok 0,50 Eur. Na predloženom prepise príjmového pokladničného dokladu č. 138/2011 zo dňa 16.05.2011 bol účel platby žalobcom vymedzený ako „Vyúčtovanie RV - XXXX".

16. Žalobca predpísal žalovaným s účinnosťou od X.X.XXXX mesačnú zálohovú platbu XX,XX Eur za služby spojené s užívaním bytu. Z rozpisu zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu za rok XXXX vyplýva, že žalovaní uhradili v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX zálohové platby X x po XX,XX B.,

v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX zálohové platby X x po XX,XX B. a dňa XX.X.XXXX vykonali žalovaní úhradu v sume XXX,XX Eur.

17. Žalobca predložil súdu vyúčtovania služieb za roky XXXX až XXXX spolu s prílohami a vyjadreniami konateľky žalobcu k spôsobu vykonania ročných vyúčtovaní služieb za byt odporcov a ohľadom ich doručovania vlastníkom bytov. Priložil aj listiny, na ktorých sú dátumy a podpisy vlastníkov potvrdzujúce prevzatie vyúčtovaní s tým, že ak vlastník nebol zastihnutý, je pri ňom poznámka o tom, že vyúčtovanie bolo vložené do poštovej schránky. Vyúčtovanie nákladov na byt za rok 2010 bolo vykonané na základe odpočtu meračov vody a tepla, keď byt odporcov bol sprístupnený v januári 2011 pracovníkom navrhovateľa. Za rok 2010 bol vyúčtovaný nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu vo výške XXX,XX Eur a prevzatie tohto vyúčtovania potvrdil žalovaný 1/ podpisom na jeho spodnej časti. Q. nákladov na byt za rok XXXX bolo pokiaľ ide o spotrebnú zložku nákladov na teplo na vykurovanie / XX% z celkových nákladov na vykurovanie/ vykonané náhradným výpočtom z priemerných hodnôt nameraných v dome za rok XXXX, pretože pri predaji bytu novému vlastníkovi v júli XXXX žalovaní byt nesprístupnili pre odpočet meračov, ani nenahlásili stav meračov osobne, prípadne písomne žalobcovi, čo bola ich zákonná povinnosť. Základná zložka nákladov na dodané teplo na vykurovanie /XX% z celkových nákladov na vykurovanie/ bola vyúčtovaná podľa podlahovej plochy bytu. Z nákladov na teplo dodané na prípravu teplej úžitkovej vody bola do vyúčtovania zahrnutá len základná zložka XX%; spotrebná zložka XX% nebola pripočítaná, lebo byt nebol sprístupnený na odpočet meračov vody. Ďalšie položky z vyúčtovania - elektrina spoločných priestorov, náklady na výťah, zrážková voda, spoločná anténa, domovník a ostatné poplatky musí vlastník bytu platiť bez ohľadu na to, či je byt obývaný. Z individuálneho účtu za vykurovanie vypracovaného dňa XX.X.XXXX spol. W., s.r.o., W. nad W. vyplýva, že základná zložka nákladov na teplo na vykurovanie bytu odporcov /XX%/ bola vypočítaná podľa podlahovej plochy bytu, spotrebná zložka nákladov na teplo na vykurovanie bytu odporcov /XX%/ bola vypočítaná náhradným výpočtom, keďže neboli zadovážené namerané údaje o spotrebe, za použitia sankčného koeficientu 1,20, a keďže žalovaní boli vlastníkmi bytu od X.X.XXXX do XX.X.XXXX boli obe zložky vypočítané len v rozsahu XX% z celkových nákladov na byt za zúčtovacie obdobie roku XXXX. Konateľka žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX vysvetlila, že na žalovaných pripadá XX % z celoročnej spotrebnej zložky tepla, pretože tento pomer predstavuje z celoročného dodaného tepla na vykurovanie úhrnnú percentuálnu sadzbu za mesiace január až júl určenú podľa prílohy vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXX/XXXX Z.z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Zvyšných 40% z nákladov na teplo sa vzťahuje na mesiace august XXXX až december XXXX, kedy bol vlastníkom bytu G.. M.. S. vykonaným vyúčtovaním bol zistený nedoplatok za byt žalovaných za obdobie siedmych mesiacov od januára XXXX do júla XXXX v sume XXX,XX B.. Z vyúčtovania vyplýva, že pevná časť predpisu skladajúca sa z poplatku za správu a odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv bola v plnom rozsahu uhradená zálohovými platbami žalovaných za január XXXX až júl XXXX a nedoplatok vznikol v pohyblivej časti predpisu, t.j. pri položkách - dodávka tepla na vykurovanie, dodávka teplej úžitkovej vody, dodávka elektrickej energie v spoločných priestoroch, zrážková voda a iné, ktoré plnenia neboli v zmysle vyúčtovania pokryté zálohovými platbami žalovaných za január XXXX až júl XXXX. Na potvrdení o doručení vyúčtovania za rok 2011 je pri žalovaných dopísané, že vyúčtovanie osobne prevzala osoba, ktorej podpis je nečitateľný. Konateľka žalobcu predložila údaje pre rozpočítavanie vykurovacích nákladov za obdobie rokov XXXX, XXXX, ktoré vypracoval žalobca a adresoval ich spol. W. s.r.o., pričom v políčku 4. rozhodnutie o spôsobe účtovania nemeraných odberov je údaj o tom, že pri bytoch, ktoré nie sú merané treba použiť koeficient X,XX, a pri bytoch, ktoré majú na ďalší rok sklíčka zabudované sa neaplikuje postih. O. žalobcu predložila oznámenie žalobcu o tom, že dňa XX.X.XXXX v čase od X.XX hod do XX.XX hod bude vykonaná výmena optických snímačov na radiátorových telesách na účely ich odpisu a odpočet bytových vodomerov za rok XXXX v bytovom dome X. XXX/XX S. S..

18. Z vyjadrenia spol. W., s.r.o., W. nad W. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že pri spracovaní vyúčtovania nákladov na vykurovanie na dom X. XXX/XX v S. S. za rok XXXX pri bytoch, v ktorých boli vykonané odpočty meračov tepla, sa vychádzalo z týchto nameraných hodnôt, a pri bytoch, pri ktorých neboli vykonané odpočty meračov sa použil náhradný spôsob výpočtu podľa vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. po zohľadnení priemernej spotreby domu s dohodnutým sankčným koeficientom 1,2. Ani na opakované výzvy G.. M. neumožnil vykonanie odpočtu meračov tepla v byte na zistenie spotreby za rok XXXX. O vykonaní odpočtov sú užívatelia bytov v dome vždy vopred informovaní.

19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

Podľa § 8a ods. 2 citovaného zákona Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

Podľa § 8a ods. 7 citovaného zákona S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona č. 268/2007 Z.z. účinného od 1.7.2007 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona č. 268/2007 Z.z. účinného od 1.7.2007 pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.

Podľa § 18 ods. 7 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike Odberateľ je povinný oznámiť najmenej 15 dní pred termínom odčítania údajov na určenom meradle alebo na pomerových rozdeľovačoch tepla konečnému spotrebiteľovi termín odčítania.

Podľa § 18 ods. 8 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, a odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla v čase oznámeného termínu, odčítanie údajov z určeného meradla alebo z pomerových rozdeľovačov tepla,

Podľa § 18 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike Pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60% a spotrebná zložka 40% z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

Podľa § 7 ods. 4 citovanej vyhlášky Konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo tepla, alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval, čím spôsobil ich nesprávnu funkciu, alebo ich poškodil, sa určí spotrebná zložka ako súčin 1,5 násobku priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový vypočítaný z podlahovej plochy všetkých vykurovaných bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov a podlahovej plochy vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa podľa tam stanoveného vzorca.

Podľa § 7 ods. 5 citovanej vyhlášky V prípade poruchy pomerových rozdeľovačov tepla alebo určeného meradla tepla, alebo ak konečný spotrebiteľ neúmyselne neumožnil ich odčítanie, spotrebná zložka sa konečnému spotrebiteľovi určí ako súčin priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový a podlahovej plochy vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa podľa tam stanoveného vzorca.

Podľa § 7 ods. 10 citovanej vyhlášky Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu /§ 14 zákona č. 182/1993 Z.z./ inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.

20. Žalobca sa proti žalovaným domáha zaplatenia peňažného plnenia na základe zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorej vykonával žalobca ako správca správu bytového domu , v ktorom sa nachádza i byt patriaci žalovaným, ktorí byt predali v priebehu roka 2011 pánovi G.. Podľa ročného vyúčtovania nákladov na byt za január 2011 až júl 2011 mal vzniknúť žalovaným nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu v sume XXX,XX Eur.

21. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Krajský súd v Trenčíne v zrušujúcom uznesení č.k. 5Co 684/2014-161 zo dňa 16.9.2015 vyjadril právny názor, podľa ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v tomto konaní a okresný súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu uvedené vyššie. Žalovaní naďalej popierali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Okresný súd je však podľa § 391 ods. 2 viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení. Okresnému súdu neprináleží vyhodnocovať, či právny názor a dôvody rozhodnutia krajského súdu sú náležite a dostatočne zdôvodnené; takéto právo by mal súd nadriadený krajskému súdu v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že žalovaní, ktorí pri predaji bytu pánovi M. nevykonali odpočty meračov v byte nesú zodpovednosť za dlhy na danom byte do momentu zavkladovania vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa. Ďalej Krajský súd v Trenčíne na str. 12, 2. odsek zrušujúceho uznesenia uzavrel, že pokiaľ aj pri prevode vlastníctva bytu vydá správca bytového domu vlastníkovi bytu vyhlásenie podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a úhradách do fondu, toto vyhlásenie nedeklaruje, že aj počas katastrálneho konania o povolení návrhu na vklad nevzniknú prevodcovi bytu nejaké nedoplatky, ktoré je zo zákona povinný uhrádzať. V zmysle tohto záveru vznikla žalovaným povinnosť uhradiť nielen predpísané mesačné zálohové platby na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu a mesačné úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, ale aj následne zistený nedoplatok na platbách podľa ročného vyúčtovania nákladov na byt, a to za tú časť roku 2011, kedy boli vlastníkmi bytu, pretože podľa § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. novému vlastníkovi bytu pánovi Ing. M. vznikla povinnosť poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech menovaného kupujúceho bol povolený dňa XX.X.XXXX.

22. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaní boli v rozhodnom období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX (dátum rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech G.. M.) vlastníkmi bytu č. 1, v bytovom dome č. XXX/XX, na ulici X. v S. S.. N. v uvedenom období vykonával správu uvedeného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Z uvedených dôvodov boli žalovaní X/, 2/ povinní pravidelne každý mesiac hradiť predpísané zálohové platby na byt podľa § 10 ods. 1, ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Jedná sa o povinnosť vlastníka bytu prispievať na náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou a opravami spoločných častí a zariadení domu a spoločenstva vo výške odsúhlasenej schôdzou vlastníka a o povinnosť hradiť mesačne preddavkovo mesačne úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Vlastník bytu má aj povinnosť v zmysle čl. 3 ods. 5 zmluvy o výkone správy hradiť odmenu za výkon správy správcu. Žalovaným bola žalobcom predpísaná mesačná zálohová platba za užívanie bytu predpisom platným od X.X.XXXX na celkovú sumu XX,XX B. a skladal sa z pevnej časti predstavujúcej odvod do fondu opráv a odmenu správcovi v sume XX,XX B. + T. X,XX B. a z pohyblivej časti v sume

XX,XX Eur (za bankové poplatky, dodávku tepla - ÚK, odmenu domovníkovi, odvod dažďovej vody, osvetlenie spoločných priestorov, spoločnú TV anténu). Je logické, že okrem uvedených mesačných zálohových platieb, ktoré predstavujú len predpokladané mesačné náklady na byt, vzniká vlastníkovi bytu povinnosť uhradiť skutočné náklady na byt a spoločné priestory bytového domu (ak prevýšia preddavkové platby) v zmysle ročného vyúčtovania nákladov, ktoré vykonáva správca bytového domu v zmysle § 8 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. vždy do XX.X. nasledujúceho kalendárneho roka. F. pokladničný doklad z XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že žalovaní uhradili žalobcovi v uvedený deň sumu XXX eur, a na ktorom bola opravená podľa tvrdenia žalobcu chyba v písaní vyúčtovanie RV XXXX na vyúčtovanie RV XXXX, potom logicky nemohol predstavovať úhradu skutočných nákladov na byt za rok XXXX, keďže to sa vyhotovuje rok pozadu. G. teda o úhradu nedoplatku za byt za rok 2010 v zmysle vyúčtovania za rok 2010 znejúceho na sumu XXX,XX Eur, po odrátaní preplatku na garáž v sume 3,42 Eur, keďže žalovaní boli vlastníkmi bytu aj v roku 2010. V zmysle článku 2 ods. 6 zmluvy o výkone správy je vlastník bytu povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Záväzky zo zmluvy o výkone správy v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. zanikajú až ich usporiadaním. Žalobca toto ročné vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok 2011 vyhotovil dňa 10.5.2012 a adresoval ho žalovaným. Vyúčtovanie bolo žalovaným doručené najneskôr spolu so žalobou v tejto veci. Je v ňom uvedené, že sa týka dvoch osôb za obdobie od januára 2011 do júla 2011. Za uvedené obdobie vznikol žalovaným na skutočných nákladoch nedoplatok v sume XXX,XX Eur, ktorý žalobca proti nim uplatnil v tomto konaní. Z vyúčtovania a vysvetlenia konateľky žalobcu vyplýva, že z nákladov na teplo dodané na prípravu teplej úžitkovej vody bola do vyúčtovania zahrnutá len základná zložka 10% s nedoplatkom v sume 14,41 Eur; spotrebná zložka 90% nebola pripočítaná, lebo byt nebol sprístupnený na odpočet meračov vody. Ďalej boli vo vyúčtovaní uvedené položky - dodávka ÚK s nedoplatkom 478,24 Eur, elektrina spoločných priestorov s nedoplatkom 2,24 Eur, zrážková voda s nedoplatkom vo výške 0,26 Eur, spoločná anténa s preplatkom 0,05 Eur, odmena domovníkovi s nedoplatkom 0,04 Eur, bankové poplatky s preplatkom 0,47 eur, zúčtovanie regulačného obdobia ÚK 2009-2011 s preplatkom 2,72 Eur. Z vyúčtovania vyplýva, že pevná časť predpisu skladajúca sa z poplatku za správu a odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv bola v plnom rozsahu uhradená zálohovými platbami žalovaných za január 2011 až júl 2011 a nedoplatok vznikol v pohyblivej časti predpisu, t.j. pri položkách - dodávka tepla na vykurovanie, dodávka teplej úžitkovej vody, dodávka elektrickej energie v spoločných priestoroch, zrážková voda a iné, ktoré plnenia neboli v zmysle vyúčtovania pokryté zálohovými platbami žalovaných za január 2011 až júl 2011. Z individuálneho účtu za vykurovanie vypracovaného dňa 11.4.2012 spol. BYTTHERM, s.r.o., Bánovce nad Bebravou bolo preukázané, že základná zložka nákladov na teplo na vykurovanie bytu žalovaných /60%/ bola vypočítaná podľa podlahovej plochy bytu, spotrebná zložka nákladov na teplo na vykurovanie bytu žalovaných /40%/ bola vypočítaná náhradným výpočtom, keďže neboli zadovážené namerané údaje o spotrebe, za použitia sankčného koeficientu 1,20. V individuálnom účte za vykurovanie je žalovaným naúčtovaných 60% z celoročnej spotrebnej zložky tepla, pretože tento pomer predstavuje z celoročného dodaného tepla na vykurovanie úhrnnú percentuálnu sadzbu za mesiace január až júl 2011, kedy byt vlastnili žalovaní (január 19%, február 16%, marec 15%, apríl 9%, máj 1%, jún 0%, júl 0%) určenú podľa prílohy vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Zvyšných 40% z nákladov na teplo sa podľa vyjadrenia konateľky žalobcu vzťahuje na mesiace august 2011 až december 2011, kedy bol vlastníkom bytu G.. Uvedené potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že žalobca vyhotovil dve vyúčtovania ohľadom predmetného bytu za rok XXXX, jedno pre žalovaných za čas, kedy boli vlastníkmi bytu a jedno pre G.. M. za obdobie roku 2011, kedy patrilo jemu vlastnícke právo k bytu. G. o postup, ktorý zákon č. XXX/XXXX Z.z. výslovne nezakazuje. Predmetom konania je nárok uplatnený voči žalovaným na zaplatenie nedoplatku na skutočných nákladoch za byt za časť roku 2011, kedy boli vlastníkmi bytu žalovaní, a preto súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie podľa návrhu žalovaných, zadovážením listín - dokladu o určení zálohových platieb vtedajšiemu vlastníkovi G.. M. s riadnym vykázaním jeho doručenia, bankových výpisov o úhradách zálohových platieb za jednotlivé mesiace XX.XX.XXXX do predaja bytu G.. M., a vyhlásenia správcu o nedoplatkoch za byt pri predaji bytu G.. M.. Žalobca pri výpočte nákladov na teplo na vykurovanie bytu použil náhradný výpočet z priemernej spotreby v dome so sankčným koeficientom X,XX, poukazujúc na ustanovenie § 7 ods. X vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého sa tento spôsob výpočtu spotrebnej zložky nákladov na teplo použije vtedy, ak vlastník bytu úmyselne neumožnil odpočet meračov tepla v byte. Žalobca predložil súdu oznámenie žalobcu o tom, že dňa XX.X.XXXX v čase od X.XX hod do XX.XX hod bude vykonaná výmena optických snímačov na radiátorových

telesách na účely ich odpisu a odpočet bytových vodomerov za rok XXXX v bytovom dome X. XXX/ XX S. S. , pričom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že toto oznámenie bolo zo strany pracovníčky žalobcu vyvesené na nástenke v uzamykateľnej vývesnej skrinke vo vchode bytového domu a uvedenú skutočnosť nespochybňovali ani žalovaní. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na ďalší právny záver odvolacieho súdu (str. 13, odsek 2 odôvodnenia), v zmysle ktorého ak si pôvodný vlastník bytu v rámci preberacieho a odovzdávajúceho protokolu pri odovzdaní a predaní bytu neodpísal stav príslušných meračov týkajúcich sa merania nákladov na teplo, vykurovanie, teplú úžitkovú vodu, zbavil sa tým zároveň možnosti obrany, že náklady, ktoré vyúčtoval žalobca v tomto konaní nie sú jeho nákladmi, prípadne, že by za ne neniesol zodpovednosť. V danom prípade nebolo preukázané, žeby žalovaní pri prevode bytu na pána M. spísali a odovzdali stav meračov v byte žalobcovi ako správcovi bytového domu. Zároveň krajský súd uzavrel, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ nevykonali pri prevode bytu príslušné odpočty, zbavili sa tým možnosti namietať spôsob ročného zúčtovania, z ktorého vyplýva nárok žalobcu (str. 13, ods. 4 odôvodnenia). Ak teda Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyjadril záväzný právny názor, že žalovaní sa sami zbavili možnosti obrany namietať správnosť vyúčtovania nákladov na byt, ako aj možnosti obrany, že nenesú zodpovednosť za vyúčtované náklady za byt, a zároveň krajský súd konštatoval, že žalobcu nezaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že boli splnené všetky predpoklady na to, aby žalobca množstvo dodaného tepla určil podľa § 7 ods. 4 vyhlášky 630/2005 Z.z. vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, a žalobca vyhotovil vyúčtovanie nákladov na byt za rok 2011 osobitne na žalovaných a zvlášť na G.. M. rozdelením nákladov medzi nich podľa doby, kedy boli vlastníkmi, nie je potom v konaní potrebné vykonávať ďalšie dôkazy na skúmanie vecnej správnosti vyúčtovania a tým ani na preukázanie, či žalobca oprávnene pri výpočte nákladov na teplo na vykurovanie bytu použil náhradný výpočet z priemernej spotreby v dome so sankčným koeficientom voči žalovaným, proti ktorým smeruje žaloba.

23. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu čo do zaplatenia istiny XXX,XX Eur za dôvodnú a výrokom I. zaviazal žalovaných, aby zaplatili žalobcovi túto sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

24. Žalobca sa po pripustenej zmene žaloby domáhal proti žalovaným aj zaplatenia poplatku z omeškania vo výške X,X promile za každý deň omeškania zo sumy XXX,XX B. od XX.X.XXXX do zaplatenia. Poplatok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu iba v prípadoch, keď to zákon výslovne stanovuje. Je potrebné vychádzať z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda jasne vyplýva, že poplatok z omeškania je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pri omeškaní s plnením dlhu len vtedy, ak to zákon ustanovuje. Jedná sa napríklad o povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania stanovenú v § 697 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomca omeškal so zaplatením nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Zákon č. 182/1993 Z.z. ani iný právny predpis neurčuje, žeby veriteľovi vznikol nárok na poplatok z omeškania v prípade, ak sa vlastník bytu dostane do omeškania s plnením úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré v tomto konaní žalobca proti žalovaným uplatnil. V danom prípade teda bol uplatnený nárok na poplatok z omeškania nedôvodne, keďže takýto nárok žalobcovi nevznikol. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Ide o samostatný nárok, ktorý sa líši od poplatku z omeškania výškou stanovenou v ustanoveniach § 3, § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd je podľa § 216 ods. 1 viazaný žalobným návrhom žalobcu a nejde o konanie, pri ktorom by určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu. Preto súd žalobu v tejto časti výrokom II. zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy XXX,XX B. , v ktorej časti bol žalobca úspešný a žalobu súd zamietol v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške X,X promile za každý deň omeškania zo sumy XXX,XX Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, v ktorej časti boli úspešní žalovaní. O.

uplatnený poplatok z omeškania od XX.X.XXXX do vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu XXX,XX Eur, je zrejmé, že pomer úspechu žalobcu vyvažuje pomer úspechu žalovaných. Preto bol súd toho názoru, že je dôvodné podľa § 255 ods. 2 rozhodnúť o trovách konania výrokom III. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.