Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/50/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: L. a manžela: G., zastúpeného Y. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej G. XX.XX.XXXX,. zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. marca 2016, č. k. 6P/59/2015-65, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletú G. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Otcovi mal. G. súd uložil povinnosť platiť na výživu mal. G. sumu 50 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 18, § 19 § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené. Uviedol, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 13.02.2016, kedy bol manžel vzatý do väzby. Príčinu rozvratu súd videl v subjektívnom správaní manžela, ktorý požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho sa voči navrhovateľke správal nevhodne. Na základe týchto skutočností potom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá má lepšie predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej, s poukazom na stanovisko kolízneho opatrovníka. O výške výživného súd rozhodol v súlade s dohodnutou sumou rodičmi maloletej, vychádzajúc z príjmu navrhovateľky v sume do 650 eur, ktorá má ešte vyživovaciu povinnosť k XX ročnej dcéra H., otcovstvo ku ktorej nie je určené. U manžela zohľadnil súd aj jeho vyživovaciu povinnosť určenú súdom na X ročného syna J. z predchádzajúceho vzťahu v sume 83 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie manžel. Namietal, že súd manželstvo rozviedol v jeho neprítomnosti, hoci on mal právo zúčastniť sa konania. Rovnako namietal, že súd prvej inštancie neupravil v rozsudku jeho styk s maloletou, pričom je nepodstatné, že je teraz vo výkone trestu odňatia slobody. Žiadal, aby mu bol styk s maloletou v odvolacom konaní upravený, a to každú druhú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 15.00 hod., cez letné prázdniny od 25.07. do 08.08, počas vianočných sviatkov dňa 25.12. a na veľkonočnú nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod. Taktiež nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom. Suma určeného výživného 50 eur nevychádza z náležitého zistenia pomerov, v ktorých sa v súčasnosti nachádza. On nebude schodný výživné v určenej výške uhrádzať, a to s prihliadnutím aj na určené výživné na mal. J.

T. v sume 85 eur, na ktorého výživu platí túto sumu jeho matka (stará matka maloletej). Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu manžela navrhovateľka uviedla, že trvá na rozvode manželstva. Nesúhlasí s návrhmi manžela ohľadne maloletej, uvedenými v odvolaní, pretože je nezodpovedný. Veľa krát bol pri maloletej opitý a riadne sa o ňu nestaral. Súhlasila by, aby otec si maloletú brával každú druhú sobotu od 9.00 hod. do 15.00 hod. Nesúhlasí, aby bola maloletá u otca cez letné prázdniny na tak dlhú dobu (od 25.7. do 08.08.), keďže od nej nebola ešte preč, je na ňu naviazaná a pokiaľ to bude tak chcieť, keď bude väčšia, nemá námietky. Trvá na výživnom v sume 50 eur mesačne, keď zohľadňuje aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca v sume 83 eur na dieťa z predchádzajúceho vzťahu.

4. Kolízny opatrovník maloletej k odvolaniu otca maloletej uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Je toho názoru, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy v spolužití rodičov rozvod nebol v rozpore so záujmami maloletej. Starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka, keďže otec je vo väzbe. Je v záujme maloletej G., aby bola otcovi určená vyživovacia povinnosť v sume 50 eur, čo otec navrhoval aj vo svojom vyjadrení a s takouto výškou výživného súhlasila aj matka. Návrh otca na úpravu styku s maloletou za situácie, keď sa nachádza vo väzbe, považuje za nedôvodný.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z. - a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( zákon č. 160/2015 Z. z. - potvrdiť ako vecne správny. Vo veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

7. Podľa § 23 ods. 1, 2 , 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 13.02.2016, kedy bol manžel navrhovateľky vzatý do väzby, pričom príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie videl v subjektívnom správaní manžela, v jeho požívaní alkoholu, v dôsledku čoho sa správa nevhodne voči navrhovateľke.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že v predmetnej veci existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. V konaní bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým s prihliadnutím na postoj navrhovateľky a s poukazom na skutočnosť, že manžel navrhovateľky bol 13.02.2016 vzatý do väzby pre nebezpečné vyhrážanie navrhovateľke. Odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ide o dlhodobý rozvrat, pričom príčinu je nutné vidieť v správaní sa manžela. V dôsledku uvedeného vznikla medzi účastníkmi situácia, v ktorej manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom všestrannú pomoc a podporu. Manželstvo účastníkov si neplní svoje základné funkcie - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci a funkciu výchovnú. Účastníci viac ako rok intímne spolu nežijú, finančne spolu nehospodária, neposkytujú si

navzájom podporu a pomoc. Navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia s manželom výslovne odmieta.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného zo strany otca na maloletú a konania, ktoré mu predchádzalo, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj preskúmaním otázok, ktoré boli v odvolaní vznesené, riadiac sa zásadami obsiahnutými v citovaných ustanoveniach Zákona o rodine sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletej ako aj určenia výživného na maloletú.

15. Pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), k tomuto rozhodnutiu nemal v konaní výhrady otec maloletej a ani opatrovník maloletej, preto sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu v tejto časti, keď nepochybne takéto rozhodnutie je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, o ktoré sa matka doposiaľ bez akýchkoľvek nedostatkov stará.

16. K rozhodnutiu o výške výživného bolo súdom prvej inštancie zistené, že maloletá G. navštevovala v čase rozhodovania materskú školu, mala X rokov. S dochádzkou do materskej školy mala matka výdavky súvisiace so stravným a školným v sume asi 50 eur, výdavky do 10 eur mesačne má s liekmi na posilnenie imunity. Matka býva s maloletou a dcérou H. z predchádzajúceho vzťahu v dvojizbovom byte a hradí všetky náklady súvisiace s bývaním. Je zamestnaná a jej priemerný mesačný zárobok je do 650 eur. Otec maloletej bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od 13.02.2016) vo výkone väzby, od konca roka 2015 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. J. T. určenú súdom v sume 85 eur mesačne. Otec maloletej vo svojom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu prvej inštancie dňa 18.02.2016 uviedol, že navrhuje určiť výživné na maloletú v sume 50 eur mesačne, pričom po zlepšení jeho finančnej situácie bude prispievať na maloletú čiastkou, požadovanou matkou, teda v sume 83 eur mesačne.

17. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti, výživné určené otcovi maloletej G. súdom prvej inštancie považoval aj odvolací súd za zodpovedajúce zásadám stanoveným v § 75 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím aj na otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. J. v sume 85 eur mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že otec sám navrhol určiť takúto výšku výživného ( zároveň uviedol, že v prípade zlepšenia finančnej situácie bude platiť výživné žiadané matkou v sume 83 eur mesačne) a hoci matka pôvodne žiadala určiť výživné vo vyššej sume, s výškou výživného, navrhnutou otcom dieťaťa súhlasila a rovnako súhlasil aj opatrovník mal. dieťaťa, ktorý túto výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám mal. G.. Takáto výška výživného od otca pre maloletú zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca detí plniť si vyživovaciu povinnosť, bez ohľadu na skutočnosť, že na základe svojho nezákonného správania sa dostal do väzby (prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/, b/ Trestného zákona).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

19. Pokiaľ manžel v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci ako účastník konania mal právo zúčastniť sa konania, odvolací súd uvádza, že týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu porušeniu práva manžela v konaní. Ako je z obsahu spisu

zrejmé, manžel sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.02.2016. Tesne pred doručením tohto vyjadrenia súdu bol manžel navrhovateľky vzatý do väzby v N. (XX.XX.XXXX). Predvolanie na termín pojednávania na deň 16.03.2016 bol manželovi doručený do ÚVTOS a ÚVV v N. dňa 26.02.2016 (viď prehlásenie s podpisom manžela z č.l. 59 spisu), v ktorom bol vyzvaný na oznámenie, či trvá na osobnej účasti na pojednávaní s poučením o úhrade nákladov eskorty pri účasti na pojednávaní a rovnako aj s poučením o všetkých právach účastníka konania, vrátane poučenia podľa § 119 ods. 2,3 a § 120 ods. 4 O.s.p. Manžel však nežiadal o zabezpečenie eskorty na pojednávanie a súd nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súdu prvej inštancie v zmysle vtedy platného ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. teda nič nebránilo vec prejednať a na danom pojednávaní o návrhu rozhodnúť.

20. Nedôvodná je taktiež námietka manžela v odvolaní, že súd prvej inštancie neupravil jeho styk s maloletou. Ako je zrejmé z obsahu spisu, predovšetkým z vyjadrenia oboch rodičov maloletého dieťaťa pred súdom prvej inštancie, títo úpravu styku súdnym rozhodnutím nežiadali. Naviac za situácie, že otec maloletej bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výkone väzby, takéto rozhodnutie by ani nebolo vykonateľné.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.