Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29CbZm-351-2013.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
29CbZm/351/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Ľubicou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, K Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, zast. advokátom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: B. P., bytom G. Q. XX/XXX, XXX XX K., o zaplatenie zmenkovej sumy 436 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 436 eur, zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 436 eur od 27.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 436 eur od 12.4.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,45 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Z a s t a v u j e konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 436 eur od 24.1.2011 do zaplatenia.
III. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 81,14 eura a náhradu iných trov v sume 26 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na súd dňa 4.4.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy 436 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh bol podaný na predpísanom vzorovom tlačive A. Navrhovateľ poukázal v návrhu na cezhraničný charakter sporu, nakoľko štátom navrhovateľa je Česká republika a štátom odporcu je Slovenská republika. Tým je daná právomoc súdu Slovenskej republiky prejednať túto vec. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 15.3.2010 na zmenkovú sumu 436 eur, pričom sa odporkyňa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.1.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenky nezaplatil zmenkovú sumu ani neuhradil úroky. Zmenková listina je opatrená doložkou " bez protestu", a preto indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby súd podľa Článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží odporkyni, aby navrhovateľovi zaplatila zmenkovú sumu vo výške 436 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 436 eur
od 27.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 436 eur od 12.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,45 eura a trovy konania.
K návrhu navrhovateľ pripojil zmenku zo dňa 15.3.2010.
Súd vec vyhodnotil tak, že je potrebné vo veci postupovať podľa príslušných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.
Podľa článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Odporkyňa po doručení návrhu a tlačiva "C" na odpoveď (dňa 23.6.2014 - č.l. 39) podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedala v určenej lehote, hoci bola v tlačive "C" na odpoveď poučená, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok.
Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponechal navrhovateľ bez zmeny.
S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 30.9.2016 na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
Navrhovateľ spolu s návrhom doručil súdu zmenku vystavenú v E. dňa XX.X.XXXX na zmenkovú sumu 436 eur. Podľa tejto zmenky sa odporkyňa ako vystaviteľ zaviazala za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 436 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.1.2011. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.
Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, aj článok I. § 5 ods. 1, 2, 3, článok I. § 11 ods. 1, článok I. § 13 ods. 1, článok I. § 14 ods. 1, článok I. § 33 ods. 1, článok I. § 34 ods. 1 prvej časti , článok I. § 48 ods. 1, článok I. § 75, článok I. § 77 ods. 1 druhej časti, článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.
Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené neboli.
Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej
uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa.
Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §12 a §13 zákona č. 191/1950 Zb. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenke, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1950 Zb. s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.
V zmenke je pripojená doložka "bez protestu", ktorá v zmysle čl. I § 46 zákona č. 191/1950 Zb. zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky "bez protestu" sa predloženie zmenky na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas, nepovažuje za preukázané. S poukazom na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia").Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., teda včas.
Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 12.4.2011 do zaplatenia, z čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti zmenky deň 12.4.2011, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporkyni na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením dňa 12.4.2011, ktorým dňom vznikla odporkyni povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ odporkyňa nepreukázala, že realizovala úhradu zmenkovej sumy, je povinná zaplatiť majiteľovi zmenky
- navrhovateľovi - zmenkovú sumu vo výške 436,- eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.
Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 436 eur od 12.4.2011 až do zaplatenia. Tento úrok patrí navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo v danom prípade zodpovedá sume 1,45 eura (čl. I § 48 ods.1 bod 4 zákona č. 191/1950 Zb.).
Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Vzhľadom na doručené späťvzatie zo strany navrhovateľa súd pristúpil k preskúmaniu splnenia podmienok na pripustenie čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania.
Podľa § 471 ods. 2 zák.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Týmto predpisom je O.s.p.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 veta prvá O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe uvedeného súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy 436 eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 436 eur od 27.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 436 eur od 12.4.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmenu vo výške 1,45 eura.
Súd konanie vo zvyšku na základe podania navrhovateľa, ktorým čiastočne vzal návrh na začatie konania späť pred začatím pojednávania, podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu týkajúcu sa trov konania s prihliadnutím na plný úspech navrhovateľa v predmetnom konaní, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 81,14 eura v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb za dva úkony právnej služby po 32,76 eura (prevzatie veci- §13a ods.1 písm.a/, písomné podanie žaloby-§13a ods.1 písm.c/ ), 2x režijný paušál po 7,81 eura (§ 15 písm.a/) + 20% DPH (§ 18 ods.3) a náhradu iných trov konania vo výške 26 eur, predstavujúcich navrhovateľom zaplatený súdny poplatok.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.10.2016, oznam o verejnom vyhlásení rozsudku bol vyvesený na úradnej tabuli súdu od 30.9.2016 do 18.10.2016.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku sa možno odvolať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.