Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/568/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Mesto J. (hlásený pobyt bezdomovca), do 30. júna 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Bratislava, Dobrovičova 13, o 1.742 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/69/2014-39 zo dňa 18. augusta 2014 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný a Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 36 Ro/213/2013-21 zo dňa 16.1.2014; II/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 740 eur s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,25% p.a. od 26. mája 2011 do zaplatenia; III/ vo zvyšku návrh zamietol a IV/ o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil vo veci samej právne ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 491 a § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení.

3. Vecne odôvodnil rozsudok záverom o posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. O.z.), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obch.z.) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení O.z. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto pohľadu potom súd vyhodnotil nárok na zaplatenie istiny úveru spolu s poplatkami, zmluvnou pokutou, úrokom a úrokom z omeškania za čiastočne dôvodný. Účastníci konania uzavreli dňa 20.8.2010 úverovú zmluvu (zmluvu o revolvingovom úvere) č. 8100031718, z ktorej formou povoleného čerpania úverového rámca vo výške 960,00 eur žalobca poskytol žalovanému

peňažné prostriedky (960,00 eur), ktoré sa žalovaný zaviazal splácať formou 36-tich mesačných splátok po 54,50 eur, pričom „celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úrok...“) bola uvedená vo výške 1.962,00 eur. „Predpokladaná“ RPMN za úver bola uvedená vo výške 70,01%, ročná úroková sadzba vo výške 70,01%, priemerná RPMN vo výške 47,37%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená vo výške 549,36 eur celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.308,00 eur, „predpokladaná“ RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola uvedená vo výške 60,28%, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 68,44%. Podľa názoru súdu však v zmluve o úvere nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 1.962,00 eur, ktorá bola označená ako „celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru)“. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo; pokiaľ pod odplatu nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na skutočnosť, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného - je preto vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do „odplaty“ za úver (a to aj keby suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku). Takto chybne uzavretou zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 11, ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa nepreukázala, že pri poskytnutí úveru konala s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázala, že z jej strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ / žalobkyňa je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinná posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov); žalobkyňa nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka splácať úver. V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 11, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške istiny 960,00 eur, pričom vzhľadom na nedostatky zmluvy o úvere a nepreukázanie, že zo strany žalobkyne neprišlo k hrubému porušeniu povinností považoval súd prvej inštancie úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, vrátane nemožnosti uplatniť si (zo zhora uvedeného dôvodu) zmluvnú pokutu; keďže žalovaný zaplatil z titulu splácania úveru žalobkyni iba sumu vo výške 220,00 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 740,00 eur (t.j. istina poskytnutého úveru 960,00 eur mínus žalovaným uhradené splátky 220,00 eur); vo zvyšku uplatňovanej istiny (spolu aj s príslušenstvom) potom súd návrh zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca tiež nárok a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 26.5.2011 vo výške 1,25%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 740,00 eur (t.j. prisúdená suma) od 26.2.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia / splatnosti celého úveru) do zaplatenia. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere

- žalobca bol úspešný v časti 42,53%, žalovaný bol úspešný v časti 57,47%.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere - žalobkyňa v časti 42,53%, žalovaný v časti 57,47%.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas a to v celom rozsahu len žalobkyňa, primárne sa domáhajúca zmeny rozsudku úplným vyhovením žalobe a uložením žalovanej tiež povinnosti na náhradu trov konania. Namietala len všeobecne výskytom vád podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., neúplnosťou skutkových zistení pre nevykonanie všetkých potrebných dôkazov, vyvodením z vykonaných dôkazov nesprávnych skutkových zistení i nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p.), vôbec pritom nekonkretizujúc, v čom by mala spočívať neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť právneho posúdenia veci a aj v časti namietanej zmätočnosti konania nútiac odvolací súd sa prakticky len dohadovať, že postupom odnímajúcim v tejto veci účastníkom konania možnosť konať pred súdom by tu malo byť nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku (tzv. arbitrárnosť).

6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobkyne nevyjadril, naopak vedľajší účastník na jeho strane, ktorý vystupoval v konaní do 30.6.2016 sa k doručenému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov konania vo výške 179,44 eur.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá sa sama v odvolaní ochudobnila o to, aby sa odvolací súd aspoň stručne vyporiadal aj s tzv. odvolacími námietkami, pretože tie boli v prejednávanej veci uplatnené spôsobom vylučujúcim zaujatie akéhokoľvek stanoviska k ich opodstatnenosti alebo polemizovanie s nimi, pričom pre zastúpenie žalobkyne tzv. advokátskou obchodnou spoločnosťou tu nebola poučovacia povinnosť súdu (ani odvolacieho) o procesných právach a povinnostiach účastníčky (v tom čase úprava v § 5 ods. 2 a § 211 ods. 2 O. s. p., teraz § 160 a § 378 C.s.p.), tak ani potreba apelovania na odvolateľku, aby svoje odvolacie námietky bližšie konkretizovala (keďže tu práve čisto formálne učinenie zadosť úprave z ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. neposkytovalo priestor pre vyzývanie na odstránenie vád odvolania, ktoré tu takto neboli, zároveň však práve konkrétna podoba takýchto námietok privodila jediný možný postup podľa prvej časti ust. § 387 ods. 2 C.s.p., predtým § 219 ods. 2 O. s. p..

11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. Žalovaný a občianske združenie má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .