Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-49-2016.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: Q. Komáromiová, bytom Hríbová 42, Komárno, otec: F., bytom J., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03. mája 2016 č.k. 12P/44/2016-22, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 09. 2010 č.k. 12P/252/2010 v časti o výživnom na maloletého F. P. tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 70 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne od 12. 02. 2016. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 12. 02. 2016 do 30. 04. 2016 v sumke 184,27 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Dôvodil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako päť rokov, maloleté dieťa v súčasnosti navštevuje už 7. ročník základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili odôvodnené výdavky. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka sama. Od poslednej úpravy nastali zmeny v majetkových pomeroch rodičov, v určitom rozsahu sa zvýšili ich príjmy. Otec dieťaťa je živnostník s priemerným mesačným príjmom vo výške 400 až 500 eur, pričom otec tvrdí o nutnosti obmedzenia výkonu jeho činnosti pre odobratie vodičského oprávnenia. Túto skutočnosť súd prvej inštancie považoval za zavinenie otca, pretože k strate vodičského preukazu došlo jeho nezodpovedným konaním a na takéto správanie otca dieťaťa súd prihliadnuť nemohol, nakoľko výživné je prednostná pohľadávka. Pri určení vyživovacej povinnosti otca neprihliadol na výdavky otca súvisiace s hypotékou družky otca dieťaťa, ktorú spláca spoločne s družkou, pričom rodinný dom je výlučne vo vlastníctve družky, teda investuje do cudzej veci. S prihliadnutím na vývoj životných nákladov a zmenu pomerov účastníkov konania dospel k záveru, že primeraná výška výživného na maloletého F. P. je suma 140 eur, ktorá suma neohrozí existenciu a ani životnú úroveň otca a bude na prospech dieťaťa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletého F. domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd mu určí výživné vo výške 100 eur mesačne. Dôvodil tým, že jeho práca v stavebnom sektore, ktorú vykonáva, je sezónneho charakteru a nie je finančne príliš výnosná, pričom vyžaduje určitú fyzickú kondíciu a zručnosť. Po zaplatení výživného, ktoré určil súd prvej inštancie mu nezostane dostatok prostriedkov na to, aby pokryl náklady na svoje bývanie, stravu a ošatenie, prípadne iné základné potreby. Poukázal na skutočnosť, že po zaplatení výživného maloletému F. v sume 140 eur, bude mať maloletý k dispozícii vyšší príjem, ako zostane jemu po uhradení základných potrieb. Súd prvej inštancie nezohľadnil a neprihliadol na jeho finančné schopnosti a možnosti, jeho skutočný príjem nezodpovedá sume 400 až 500 eur tak, ako to stanovil súd prvej inštancie. Výživné vo výške 140 eur považuje za príliš vysoké a v jeho možnostiach je platiť výživné v sume 100 eur mesačne.
3.Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca iba predložila fotokópiu poštových poukážok o zaplatení výživného v sume 150 eur, čo dokazuje, že otec dieťaťa má možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
4.Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca iba uviedol, že sa pridržiava svojich prednesov pred súdom prvej inštancie a navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F., nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca v roku 2010 sa výdavky na dieťa výrazne zvýšili.
5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“). Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7.Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
8.Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
9. Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvej inštancie na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému F. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k potrebe zmeny úpravy výšky výživného a určil otcovi výživné na maloletého F. v sume 140 eur mesačne a zaostalé výživné v sume 184,27 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným. Otec dieťaťa s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasí a namieta vysokú výšku určeného výživného s tým, že žiada určiť výživné vo výške 100 eur mesačne.
10.V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení, zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na maloletého F. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 09. 2010 sp.zn. 12P/252/2010, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého F. sumou 70 eur mesačne. Od tejto poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatným zmenám predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, u ktorého sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky súvisiace najmä s pribúdajúcim vekom dieťaťa a navštevovaním druhého stupňa základnej školy. K miernej zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorej sa iba mierne zvýšil príjem oproti poslednej úprave. Na druhej strane je však potrebné poukázať na skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil, súvisiacu so zárobkovou činnosťou otca maloletého dieťaťa. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa zabezpečiť si svojou zárobkovou činnosťou dostatočný príjem na to, aby minimálne súdom určenou sumou prispieval na výživu svojho syna. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa o určení výšky výživného v sume 140 eur mesačne. Suma výživného, určená v takejto výške, žiadnym spôsobom nemôže ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb povinnej osoby, t.j. otca maloletého dieťaťa. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a nielen otec sa platením výživného podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj matka jednak svojou osobnou starostlivosťou, ktorou
sčasti vyvažuje vyživovaciu povinnosť, ale tiež je povinná prispievať na uspokojovanie základných a nevyhnutných potrieb maloletého F.. Na druhej strane je predovšetkým povinnosťou povinnej osoby, t.j. otca, zabezpečiť si dostatočný príjem, z ktorého by bol schopný uhrádzať výživné v určenej výške.
11.S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. F. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
12.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
13.O náhrade trov konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).