Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-616-2016.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/616/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanej: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., P. XX, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 31. marca 2016 č. k. 6C/734/2015-32 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v sume 28,21 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 1, § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. a), e), ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13. 03. 2014 žalovaná cestovala v Bratislave na linke MHD č. 33, kde bola vykonaná kontrola cestovných lístkov, pri ktorej kontrole kontrolór zistil, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka, preto jej bol uložený postih v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura. Súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj prepravného poriadku žalobcu žalobu považoval za dôvodnú, preto žalobe vyhovel a žalovanej uložil žalobcovi zaplatiť 50,70 eura tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v súvislosti s ustanovením § 150 ods. 2 OSP, keď žalobcovi priznal len čiastočnú náhradu trov konania. V tomto spore ide o drobný spor, v ktorom súd môže trovy konania znížiť, prípadne vôbec nepriznať, ak trovy konania sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke. V tomto spore si žalobca uplatnil trovy konania v sume 105,22 eura (16,50+ 88,70). Takéto trovy sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke (v sume 50,70 eura), preto podľa názoru súdu bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 v súvislosti s ustanovením § 150 ods. 2 OSP. Žalobcovi vznikli trovy za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eura a trovy právneho zastupovania podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej pomoci (prevzatie zastupovania a podanie návrhu na súd), za vykonanie ktorých prináleží advokátovi suma 2 x 16,60 eura. Okrem toho mu prináleží DPH v sume 9,76 eura (20% zo sumy 48,82 eura), ako aj režijný paušál 2 x 7,81 eura. Iný úkon právnej služby v tejto veci nebol vykonaný. Týmto sporom teda žalobcovi vznikli trovy celkom v sume 75,08 eura (súdny poplatok 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 58,58 eura). Zo vzniknutých trov súd žalobcovi priznal k náhrade sumu zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia 20% v sume 11,76 eura a takto žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania v sume 28,21 eura (16,50 + 11,71).
2. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 150 ods. 2 OSP. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Považoval za nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea OSP, avšak zastal názor, že neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009. Nesprávne použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP videl aj v tom, že zákon nedefinuje pojem neprimerané, avšak v zmysle dôvodovej správy súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. S poukazom na uvedené namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Okrem toho sa domnieval, že niekoľkonásobne je potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v prejednávanej veci nie je. Preto mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 OSP primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko uplatnené trovy konania neprekročili niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavovali odmenu za právne služby za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP. Za účelne uplatnené trovy konania považoval trovy konania spočívajúce jednak v zaplatení súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby. Poukázal pritom na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem toho bolo zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta je náročný a zložitý proces, ako ani žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eura za 3 úkony po 16,60 eura + DPH + 3 x režijný paušál po 8,04 eura + DPH do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 08. 2014, voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 50,70 eura. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie zastúpenia, písomné zaslanie pokusu o zmier s výzvou na zaplatenie a podanie návrhu na súd, spolu s DPH a paušálnou náhradou hotových výdavkov za 3 úkony, spolu vo výške 88,70 eura.
5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 11. 05. 2016. Predmetom odvolacieho konania je výrok o trovách konania.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 137 OSP účinného do 30. 06. 2016, podľa ktorého rozhodoval aj súd prvej inštancie (ďalej len OSP), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
10. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
11. Ustanovenie § 142 OSP vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.
12. Podľa § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
13. V ustanovení § 150 ods. 2 OSP bola zdôraznená zásada, že v konaní úspešnému účastníkovi sa priznávajú účelne vynaložené trovy konania, no keďže ide o konanie s nízkou hodnotou sporu, mohlo sa pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobnom spore neprimerané. Spravidla išlo o právne veci s nízkou hodnotou sporu, v ktorých trovy konania niekedy predstavovali niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach malo byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, a preto nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta môžu tieto veci zostať vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.
14. Z obsahu spisu je nepochybné, že v zmysle OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie išlo o drobný spor (§ 200ea OSP), pretože žalobca si v ňom uplatnil istinu 50,70 eura.
15. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania sú spravidla hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.
19. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.
20. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o trovách konania, vychádzajúc z novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, kedy už ustanovenie o možnosti zníženia neprimeraných trov konania v drobných sporoch (§ 150 ods. 2 OSP), z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, stratilo účinnosť, dospel k záveru, že vychádzajúc z právnej úpravy v čase rozhodovania odvolacieho súdu je potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 255 CSP, a teda žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznať plnú náhradu trov konania, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
21. Nakoľko podľa Civilného sporového poriadku odvolací súd nerozhoduje o výške náhrady trov konania, ale len o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol len o tom, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP), pričom pri ich vyčíslení zohľadní všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní, teda od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).