Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-72-2016.pdf
PDF · 72.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/72/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému D. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. októbra 2016, odvolanie obžalovaného D. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2015, sp. zn. 2T/225/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného D. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2015, sp. zn. 2T/225/2013, bol obžalovaný D. B. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v predajni spoločnosti JaTiF, spol. s.r.o., v Prievidzi na ulici Necpalskej O.. D. M. predstieral, že je oprávnený konať v mene spoločnosti AFUP, s.r.o., IČO: 45 257 725, sídlo: Handlová, Československej armády 241/32 a na jej meno a účet od spoločnosti JaTiF, spol. s.r.o., zabezpečil dňa 08. 08. 2012 dodanie a namontovanie dvoch kusov garážových brán pre zákazníkov M. W. a E. P. ktorých žiadal za brány zaplatiť v prospech bankového účtu spoločnosti AFUP s.r.o., ku ktorému mal dispozičné právo, títo mu dňa 10. 08. 2012 za garážové brány zaplatili spolu sumu vo výške 2.153 €, tieto peniaze od 13. 08. 2012 do dňa 06. 09. 2012 z bankového účtu vybral, ale spoločnosti JaTiF, spol. s. r.o. za dodávku a montáž predmetných garážových brán ním prevzatú faktúru č. 12/131 zo dňa 06. 08. 2012 splatnú dňa 13. 08. 2012 celkovo v sume 1.870 € vôbec nezaplatil, peniaze od zákazníkov použil pre svoju potrebu, pričom nikoho zo spoločnosti AFUP, s.r.o., o predmetnom obchode neinformoval a nemal súhlas, aby v jej mene konal, čím poškodenej spoločnosti JaTiF spol. s.r.o., IČO: 31 636 161, sídlo: Prievidza, Priemyselná 14 spôsobil škodu vo výške 1.870 €.
Za tento trestný čin bol obžalovaný D. B. odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému D. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému JATIF s.r.o. so sídlom Prievidza, Priemyselná 14, škodu vo výške 1.870 €.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný D. B. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a náhrade škody. Podané odvolanie však do rozhodnutia krajského súdu o ňom bližšie písomne neodôvodnil.
Obhajca obžalovaného D. B., ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Prokurátorka krajskej prokuratúry Trenčín i zástupca poškodeného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené až dňa 26. augusta 2016, vykonal dňa 19. októbra 2016 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného D. B. v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por. Obžalovanému bolo totiž riadne a včas doručené upovedomenie o verejnom zasadnutí dňa 21.9.2016 postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por. na adresu, ktorú na účely doručovania výslovne uviedol a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil a svoju neúčasť ani hodnoverným spôsobom neospravedlnil. Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste a náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného D. B. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného D. B., ale predovšetkým o svedecké výpovede O.. D. M., I. M., E. P., I. G., O.. M. W. a o listinné dôkazy, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku a o vierohodnosti ktorých dôkazov nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania.
Svoje skutkové zistenia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia prezentované obžalovaným D. B., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného D. B. zo spáchania žalovaného skutku. Podané odvolanie nebolo preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a z toho dôvodu ho odvolací súd vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval za dôvodné a neakceptoval.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného D. B. ako dokonaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil a dostatočne a vecne správne sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj s obhajobnými námietkami obžalovaného a dôvodne ich neakceptoval.
Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, z toho dôvodu ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, a preto odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné. V podrobnostiach pritom poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj k výroku o náhrade škody, preto ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného D. B. neakceptoval. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému za tento trestný čin podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zák. (odňatie slobody až na dva roky) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov je trestom
primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, rovnako odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ho.
Vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. je aj výrok, ktorým bola obžalovanému D. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému JATIF s.r.o. so sídlom Prievidza, Priemyselná 14 škodu vo výške 1.870 €.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody, preto odvolanie obžalovaného D. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.