Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/72/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému D. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. októbra 2016, odvolanie obžalovaného D. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2015, sp. zn. 2T/225/2013 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného D. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2015, sp. zn. 2T/225/2013, bol obžalovaný D. B. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v predajni spoločnosti JaTiF, spol. s.r.o., v Prievidzi na ulici Necpalskej O.. D. M. predstieral, že je oprávnený konať v mene spoločnosti AFUP, s.r.o., IČO: 45 257 725, sídlo: Handlová, Československej armády 241/32 a na jej meno a účet od spoločnosti JaTiF, spol. s.r.o., zabezpečil dňa 08. 08. 2012 dodanie a namontovanie dvoch kusov garážových brán pre zákazníkov M. W. a E. P. ktorých žiadal za brány zaplatiť v prospech bankového účtu spoločnosti AFUP s.r.o., ku ktorému mal dispozičné právo, títo mu dňa 10. 08. 2012 za garážové brány zaplatili spolu sumu vo výške 2.153 €, tieto peniaze od 13. 08. 2012 do dňa 06. 09. 2012 z bankového účtu vybral, ale spoločnosti JaTiF, spol. s. r.o. za dodávku a montáž predmetných garážových brán ním prevzatú faktúru č. 12/131 zo dňa 06. 08. 2012 splatnú dňa 13. 08. 2012 celkovo v sume 1.870 € vôbec nezaplatil, peniaze od zákazníkov použil pre svoju potrebu, pričom nikoho zo spoločnosti AFUP, s.r.o., o predmetnom obchode neinformoval a nemal súhlas, aby v jej mene konal, čím poškodenej spoločnosti JaTiF spol. s.r.o., IČO: 31 636 161, sídlo: Prievidza, Priemyselná 14 spôsobil škodu vo výške 1.870 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný D. B. odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému D. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému JATIF s.r.o. so sídlom Prievidza, Priemyselná 14, škodu vo výške 1.870 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný D. B. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a náhrade škody. Podané odvolanie však do rozhodnutia krajského súdu o ňom bližšie písomne neodôvodnil.

Obhajca obžalovaného D. B., ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry Trenčín i zástupca poškodeného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené až dňa 26. augusta 2016, vykonal dňa 19. októbra 2016 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného D. B. v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por. Obžalovanému bolo totiž riadne a včas doručené upovedomenie o verejnom zasadnutí dňa 21.9.2016 postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por. na adresu, ktorú na účely doručovania výslovne uviedol a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil a svoju neúčasť ani hodnoverným spôsobom neospravedlnil. Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste a náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného D. B. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného D. B., ale predovšetkým o svedecké výpovede O.. D. M., I. M., E. P., I. G., O.. M. W. a o listinné dôkazy, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku a o vierohodnosti ktorých dôkazov nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania.

Svoje skutkové zistenia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia prezentované obžalovaným D. B., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného D. B. zo spáchania žalovaného skutku. Podané odvolanie nebolo preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a z toho dôvodu ho odvolací súd vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval za dôvodné a neakceptoval.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného D. B. ako dokonaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil a dostatočne a vecne správne sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj s obhajobnými námietkami obžalovaného a dôvodne ich neakceptoval.

Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, z toho dôvodu ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, a preto odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné. V podrobnostiach pritom poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj k výroku o náhrade škody, preto ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného D. B. neakceptoval. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému za tento trestný čin podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zák. (odňatie slobody až na dva roky) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov je trestom

primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, rovnako odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ho.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. je aj výrok, ktorým bola obžalovanému D. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému JATIF s.r.o. so sídlom Prievidza, Priemyselná 14 škodu vo výške 1.870 €.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody, preto odvolanie obžalovaného D. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.