Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/346/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenská advokátska komora so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený: Legium s.r.o. so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 867 870, proti žalovanému Q.. W. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 311,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/37/2014-40 zo dňa 27. februára 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcom v uvedenom konaní je Slovenská advokátska komora. Ide o subjekt práva, právnickú osobu, ktorá bola zriadená zákonom o advokácii. Predstavuje samosprávnu stavovskú organizáciu združujúcu jej členov a to všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov. Samospráva predstavuje jednu zo zložiek verejnej správy. Žalobca predstavuje subjekt verejného práva a žalovaný je jeho bývalým členom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vznik, zmena a zánik, ako aj obsah spoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy je predmetom správneho práva. V rámci správneho práva majú subjekty rozdielne postavenie, sú v postavení spravujúci a spravovaný, na rozdiel od civilného práva, ktoré je založené na princípe rovnosti. Vychádzajúc z charakteru subjektov, nároku, ktorý sa domáha žalobca v tomto konaní súd mal za to, že v uvedenom prípade ide právny vzťah, ktorý má verejnoprávny charakter. Vzťah medzi účastníkmi nevznikol na báze zmluvnom, ale po splnení zákonných podmienok. Zákon žalobcovi umožňuje ukladať žalovanému povinnosti a to vydávaním predpisov, na základe ktorých mu autoritatívne môže povinnosť uložiť. Otázky uplatňovaného nároku a jeho konkrétnej výšky upravuje § 69 zákona o advokácii, v zmysle ktorého Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, ktoré sú následne príkladom uvedené a medzi ktorými je uvedené aj schvaľovanie predpisov SAK, zriadenia sociálneho fondu a spôsob jeho tvorby. Žalobca prostredníctvom svojho orgánu Konferencie advokátov prijal dňa 19.06.2010 uznesenie, ktorým upravil tvorbu a používanie sociálneho fondu advokátov a hospodárenie s ním. Zároveň určil výšku príspevku do fondu a to vo výške 17,- eur ročne, s tým, že zároveň určil výšku úroku z omeškania a to vo výške úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Dňa 19.06.2004 žalobca prostredníctvom svojho orgánu Konferencie advokátov prijal uznesenie o príspevku na činnosť SAK, ktorý určil vo výške 6.000,- Sk ročne. Zároveň určil výšku pokuty, pri porušení tejto povinnosti. Toto uznesenie bolo zmenené v časti výšky príspevku advokáta uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a to na výšku 221,- eur ročne. Predpisom žalobcu na prijatia rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu sú rozhodnutia - uznesenia konferencie advokátov. Tieto predpisy poskytujú dostatočný základ k tomu, aby žalobca prostredníctvom

svojho najvyššieho orgánu prijal rozhodnutie, ktoré by následne bolo aj exekučným titulom v prípade neuhradenia pohľadávky zo strany žalovaného, rovnaký princíp funguje aj u iných subjektov verejného práva, ktoré rovnako na základe predpisov prijímajú rozhodnutia, ktoré sú následne plnohodnotnými exekučnými titulmi. Samotné uznesenie konferencie advokátov exekučným titulom nie je, je právnym základom na základe ktorého žalobca môže takéto uznesenie vydať. Súčasná právna úprava poskytuje žalobcovi dostatočný právny priestor k tomu, aby sa domáhal svojho práva voči žalovanému pri platení príslušných príspevkov zákonným spôsobom a to vydaním príslušného rozhodnutia. Súd nemôže toto oprávnenie žalobcu nahrádzať v súdnom konaní, preto žalobu považuje vzhľadom k existujúcej právnej úprave a jej možnostiam zo strany žalobcu za neopodstatnenú. Žalobca nevyužil právo, ktoré mu ako subjektu verejného práva príslušná právna úprava umožňuje realizovať a to v podobe vydania konkrétneho rozhodnutia voči svojmu konkrétnemu bývalému členovi, v ktorom by bola špecifikovaná ako osoba neplniaceho si svoje povinnosti, tak aj výška povinností, ktoré by bolo kvalifikovaným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku. Výzva vyhotovená tajomníkom SAK zo dňa 20.05.2013 takéto rozhodnutie nepredstavuje. Súd prvej inštancie nezistil dôvody na rozhodnutie o žalobe v zmysle petitu žaloby a žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie (za účinnosti O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016) z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu, že mu zákon umožňuje individuálne ukladať žalovanému povinnosť a to vydávaním predpisov, na základe ktorých mu autoritatívne môže povinnosť uložiť. V tejto časti súd prvej inštancie pochybil a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca, ktorý je orgánom verejnej moci môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Činnosť žalobcu vo vzťahu k advokátom riadi zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len ZoA). Žiadne ustanovenie tohto zákona nedáva žalobcovi právomoc autoritatívne rozhodnúť či vydať individuálne záväzné rozhodnutie týkajúce sa práv a povinností konkrétneho advokáta. Žalobca poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 22/06 z 1. októbra 2008. Výkon inej ako disciplinárnej právomoci ZoA neupravuje a žalobca si sám takúto právomoc nemôže založiť. Žalobca nemá inú možnosť len sa obrátiť so svojim nárokom na súd. Napadnuté rozhodnutie žiadal žalobca zmeniť a žalobe vyhovieť alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 9a9/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nevykonal dokazovanie dostatočným spôsobom.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu ako neopodstatnené z dôvodu, že nezistil dôvody na rozhodnutie o žalobe v zmysle petitu.

10. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že mu zákon umožňuje individuálne ukladať žalovanému povinnosť a to vydávaním predpisov, na základe ktorých mu autoritatívne môže povinnosť uložiť.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie k záveru, že právomoc súdu na prejednanie predmetného sporu je daná. Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou denegatio iustitiae spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo a nemôže odmietnuť jeho výkon s odôvodnením, že predmetná vec nepatrí do právomoci súdu, pokiaľ neexistuje žiaden iný orgán, do právomoci ktorého by patrilo predmetné rozhodnutie a ktorému by bolo možné predmetnú vec postúpiť. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu (ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona o advokácii), a nie správneho orgánu.

12. Ohľadom právneho názoru, že súčasná právna úprava poskytuje žalobcovi dostatočný právny priestor, aby sa domáhal svojho práva voči žalovanému vydaním príslušného rozhodnutia, dospel odvolací súd k opačnému názoru. Na konanie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon číslo 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak (§75 ods. 3 zákona o advokácii). Z uvedeného vyplýva, že ak zákon o advokácii neoprávňuje správny orgán (SAK ani jej orgány), aby konal vo veciach upravených v tomto zákone (pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), potom správny orgán (SAK) nemôže vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu. Z rovnakého dôvodu nie je ani oprávnený individuálnym rozhodnutím uložiť členovi komory sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Nie je na vedenie takéhoto (správneho) konania voči členovi komory oprávnený.

13. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, vykoná dokazovanie týkajúce sa požadovanej žalovanej sumy, či je žalobcom požadovaná suma v súlade s jeho internými predpismi, ustáli, či došlo k omeškaniu žalovaného, ak áno, posúdi dobu omeškania tvrdenú žalobcom ako aj výšku uplatneného úroku z omeškania.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. účinného od 1.7.2016 zrušil, nakoľko neboli splnené podmienky ani ja jeho potvrdenie ani na jeho zmenu.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. v novom rozhodnutí vo veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).