Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-262-2012.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/262/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci žalobkyne N. zastúpená JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Nám. Slobody 3, 071 01 Michalovce, proti žalovanému Technické a záhradnícke služby mesta Michalovce, Partizánska 55, 071 01 Michalovce, zastúpené JUDr. Miroslavom Vidovencom, so sídlom S. Chalupku 18, 071 01 Michalovce, o náhradu škody na zdraví takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3537,40 € s 9 % ročným úrokom z omeškania, od 12.9.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 522,92 € s príslušenstvom.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že výška bude vyčíslená v osobitnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.11.2012 bola na súd doručená žaloba, v ktorej si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému náhradu škody na zdraví v sume 4060,32 €. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.1.2011 utrpela úraz v Meste Michalovce, na pozemku, ktorý je vo vlastníctve Mesta Michalovce a v správe žalovaného, teda Technických a záhradníckych služieb mesta Michalovce. Uviedla, že sa na vyznačenom mieste pošmykla, pod snehom bol skrytý ľad, a pri páde utrpela bolestivú zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti Následkom tohto zranenia podstúpila viaceré vyšetrenia, extrémne bolestivú repozíciu, ďalšie zákroky a rehabilitáciu a MUDr. Džavan stanovil počet bodov za bolestné vo výške 60 bodov, a za trvalé následky sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 170 bodov. Poukázala na to, že vplyvom tohto úrazu má obmedzenú hybnosť v zápästí, stredne ťažkej intenzity a to dominantnej pravej ruky, čo prináša každodenné obmedzenie jej života a je odkázaná na pomoc inej osoby pri jej bežnom života, už po dobu roka a pol. Tento stav je nemenný, pričom ani nie je predpoklad zlepšenia jej zdravotného stavu. Žiada preto priznať sumu bolestného 60 bodov x 15,38 hodnota bodu, čo je 922,80 € a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 170 x 15,38 x 20% navýšenie, čo je 3137,52 €, čiže spolu 4060,32 € spolu s príslušenstvom.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa úraz zo dňa 29.1.2011 žalovanému bezodkladne neoznámila, resp. až s časovým odstupom 1 rok a 7 mesiacov, a má za to, že absentuje dôkaz o príčinnej súvislosti ujmy navrhovateľky s konaním žalovaného, čiže nie je preukázané zavinenie žalovaného. Taktiež nie je uvedené konkrétne miesto, kde malo dôjsť ku škodovej udalosti, nakoľko predložený geometrický náčrt s vyznačením polohy pádu nemožno považovať za dostačujúcu špecifikáciu, a je potrebné, aby žalobkyňa spresnila miesto pádu minimálne označením na zväčšenom náčrte, resp. zväčšenom náčrte katastrálnej mapy, a tiež podľa žalovaného absentuje jednoznačené preukázanie
okolnosti, že k úrazu došlo na komunikácii, ktorá je v správe žalovaného. Podľa neho o tom svedčí aj prvotná lekárska správa zo dňa 29.1.2011, v ktorej je uvedené len to, že navrhovateľka spadla na pravú ruku, avšak bez uvedenia, ako ku pádu došlo. A nie je ani stručne uvedené, že by sa pošmykla, spadla na chodníku na ľade a pod., čo lekár v správe vždy uvedie, nakoľko takáto informácia je dôležitá pre príslušnú poisťovňu. Táto skutočnosť je podľa neho dôležitá, nakoľko sa jedná o prvotný lekársky záznam, a ani v ďalšej lekárskej správe nie je uvedené, že by žalobkyňa spadla na ľade, alebo po pošmyknutí na chodníku. Poukázal na ustanovenie § 6 zák. č. 135/1961 o pozemných komunikáciách, podľa ktorého užívateľ pozemnej komunikácie sa musí prispôsobiť dopravno-tehnickému stavu dotknutej komunikácie a správcovia miestnych komunikácií nezodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti, a ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácii, ak nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť. Poukázal ďalej na to, že pokiaľ ide o výšku škody, tak predložený lekársky posudok je podľa ich názoru v rozpore s lekárskymi správami, a nie je na predpísanom tlačive. A zatiaľ, čo lekárska správa zo dňa 18.3.2011 uvádza pri priebežnom hodnotení zdravotného stavu „hybnosť obmedzená,“ tak lekárska správa zo 6.4.2011, vystavená MUDr. Jánom Gunčom, už stanovuje stav prakticky upravený, hybnosť primerane uvoľnená. Lekárska správa prednostu kliniky úrazovej chirurgii univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo 17.8.2011 udáva: „Zlepšená pohyblivosť, ukončená liečba aptus. Len samostatná domáca rehabilitácia podľa nacvičenia. Kontrola podľa ťažkostí.“ Ďalej uviedol žalovaný vo vyjadrení, že v rozpore so závermi lekárskych správ je v posudku MUDr. Jána Džavana uvedená pri SSU položka 351b, obmedzenie hybnosti v pravom zápästí stredne ťažké, hoci takmer nikde v lekárskych správach sa neuvádzajú väčšie problémy so zápästím, alebo zlomenina zápästia. Uviedol, že 20 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je tiež na mieste, keďže sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Aj zo správ z vykonávaných lekárskych kontrol v univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach od prof. MUDr. Miroslava Kitku, PhD., z 9.2.2011 vyplýva RTG kontrola v nezmenenom prijateľnom postavení a 23.2.2011 RTG kontrola prijateľné postavenie, 2.3.2011 RTG kontrola vyhovujúce, ponechaná fixácia ešte dva týždne. V závere uviedol, že nárok žalobkyne, čo do základu a výšky, neuznáva.
3. Z výpovede žalobkyne bolo zistené, že v deň úrazu spolu s manželom boli na prechádzke, bolo to poobede, asi okolo štvrtej hodiny, a išli po chodníku okolo kotolne od GVP v Michalovciach a parkoviska, nakoľko nebol odhrnutý sneh, išli po okraji chodníka. Keďže potrebovali prejsť cez chodník, tak jej manžel išiel pred ňou, a vtedy sa na chodníku pošmykla a spadla. Pod snehom bol ľad, a šmyk spôsobil, že aj keď sa chcela oprieť pri páde o svoju ruku, to spôsobilo, že pád sa ešte zhoršil, a ruku si zlomila. Keď sa manžel, ktorý išiel pred ňou, otočil, videl, že spadla, a ona mu vtedy povedala, že má zlomenú ruku, nakoľko to cítila, že jej praskla v ruke kosť. Keď ju manžel chytil za pravú ruku, ktorú mala zlomenú, tak mu aj povedala, aby to nerobil, že je zlomená. Keď ju potom nadvihol, prišlo jej zle, a keď došli k svojmu bytu, tak s manželovou pomocou, už iba vo svetri, lebo manžel jej pomohol stiahnuť vetrovku. Ona už do bytu dnu ani nešla, čakala pri aute manžela, ktorý išiel do bytu po kľúče od auta, a potom s ňou odišiel na pohotovosť. Na pohotovosti bolo v ten deň veľa ľudí, hneď ju teda nezobrali, čakala asi do šiestej hodiny, a potom lekár povedal, že potrebuje ešte jednu osobu, aby ju mohol ošetriť. Pomáhala mu sestrička, dali ju na stôl, pichli injekciu do ruky, a začali jej ruku naťahovať. Uviedla vo výpovedi, že lekárovi aj popísala, ako a kde sa jej úraz stal, a nevie, prečo to lekár do správy nedal. Následne jej ruku dali do dlahy a na ďalší deň išla opäť k lekárovi, lebo bolesť bola veľká, tam už bola iná lekárka, teda nie lekár, ktorý ju vyšetroval hneď po úraze. Lekárka jej ruku rozviazala a dala jej tabletky Novalgin, a lekárke už ani nehovorila ako sa jej úraz stal, a nakoľko to povedala predtým lekárovi, ktorý ju ošetroval po úraze. O dva dni, keď prišla naspäť, bol spravený snímok a povedali jej, že musí byť operovaná, bol robený aj snímok pľúc, a potom vo štvrtok išla do Košíc, kde jej prof. MUDr. Kitka na sádrovni rozrezal dlahu. Bolo jej povedané, že bude možno potrebné dávať drôtovanie a šrubu, ale ešte predtým, pred operáciou, sa pokúsia ruku natiahnuť. Ruku jej v Košiciach naťahovali a bola jej daná sadra, a asi o sedem týždňov jej dali sadru dole, a chodila na rehabilitácie v Michalovciach k MUDr. Gunčovi. Potom ďalšie rehabilitácie boli v nemocnici u MUDr. Fiedlera. Už vtedy jej bolo povedané, že síce bude mať trvalé následky, ale nebude musieť podstupovať ďalšiu operáciu. Aj MUDr. Gunčovi uviedla pri rehabilitácii, že zlomeninu mala kvôli pádu, nakoľko keď jej dali dole sadru, mala tam hematómy. O priebehu úrazu porozprávala aj MUDr. Džavanovi, nakoľko trvalé následky sú už také, že ruku nemôže otočiť. Popísala, že pokiaľ ide o samotný pád, tak to bol pád na širšom chodníku, po ktorom chodia aj autá aj ľudia, a po ktorom sa ide k potravinám GVP. Pričom po uvedenej trase stále chodievala s manželom z prechádzky domov práve tou cestou, a v tom čase, keď ona spadla, keď išli smerom od parku, tak na chodníku boli nejaké koľaje po autách. Vysvetlila, že pokiaľ ide o dlhšiu dobu, ktorá uplynula od úrazu, a kedy si uplatňuje náhradu
škody, je z dôvodu, že mala medzitým aj operáciu štítnej žľazy, a že až keď zistila, že má trvalé následky po tom úraze, tak si tú náhradu škody uplatnila.
4. Svedok MUDr. Ján Džavan vo svojej výpovedi uviedol, že nebol priamo po úraze v kontakte so žalobkyňou, riešil však posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, už na základe vyšetrení žalobkyne v čase, keď posudok vyhotovoval. Pri posudzovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia teda neriešil, kde sa úraz stal, kto bol prítomný, ale zameriaval sa na bodové ohodnotenie. Zlomenina dolného konca vretennej kosti, ktorá vzniká pri pôsobení násilia strednej až vyššej intenzity v 99 % týchto zlomenín, vzniká priamym mechanizmom na hornú končatinu na zápästie. Nepriamo pootočením ruky alebo udretím táto zlomenina nevzniká. Tiež uviedol, že pokiaľ ide o to, či sa žalobkyňa po úraze mohla dostať domov sama, alebo si privolať pomoc, uviedol, že nie sú postihnuté dolné končatiny, takže bola mobilná, a intenzita bolesti v jej prípade nevyžadovala mobilizáciu alebo prevoz sanitným vozidlom.
5. Svedok MUDr. Ihor Kudyk vo svojej výpovedi uviedol, že ošetroval žalobkyňu ako prvý po úraze, ale nespomínal si na podrobnosti. Podľa starej dokumentácie vedel, že spadla 29.1., mala bolesti pravého zápästia, ktoré boli zröntgenované, a bola to trieštivá zlomenina pravého zápästia, na kontroly bola ešte niekoľko krát v ich nemocnici a potom už bola ošetrovaná v Košiciach. Uviedol, že pokiaľ ide o záznam miesta úrazu v dokumentácii, tak ten sa niekedy píše, niekedy nie, a to vzhľadom na to, koľko pacientov čaká na ošetrenie. A keďže v januári, kedy mala žalobkyňa úraz, bolo také počasie, že vtedy malo veľa ľudí zranenia, čakali na ošetrenie, tak sa písalo do správy iba to, čo bolo najpotrebnejšie, a teda miesto úrazu sa z tohto dôvodu, pokiaľ tam nie je, nezaznamenalo. Tiež sa nezaznamenalo, kto bol v doprovode, či príbuzný alebo nie. Popísal, že k úrazu, aký utrpela žalobkyňa, môže dôjsť pádom na pravú ruku, a vtedy v zime vo väčšine prípadov pacient spadne na ľade.
6. Svedok G. ktorý je manželom žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že v januári išiel spolu so žalobkyňou, teda svojou manželkou na prechádzku, a prechádzali okolo GVP a išli po ceste, teda smerom tam, kde bývajú. Jeho manželka išla za ním, a keď počul ako zjojkla, obzrel sa a videl ju, že je na zemi. Chcel jej pomôcť vstať, ale ona mu vtedy povedala, že má asi zlomenú ruku, aby ju nechal, pričom on uvidel, že na mieste, kde spadla, bol na povrchu sneh, a na spodnej časti bol ľad. Jeho manželka po páde pomaly vstala, vyzliekol jej vetrovku, a nakoľko jej prišlo zle, on jej pomohol vetrovku stiahnuť z ruky, keďže ona s ňou v tom čase hýbať nemohla, a tak išli domov. Podľa výpovede svedka, žalobkyňa ostala pred vchodom bytovky, on išiel hore po kľúče od auta, a potom ju odviezol do nemocnice. Vo výpovedi uviedol, že na prechádzke mali zimnú gumenú obuv, blízko seba nevideli žiadnych ľudí a obuv mala gumenú podrážku. Svedok popísal, že v čase, keď boli na prechádzke, bolo nasnežené, a miesto, kde sa úraz stal popísal tak, že po pravej strane je parkovisko, respekt. chodník, kde bolo aj vychodené miesto, cez ktoré prechádzali žalobkyňa s manželom. Po oboch stranách sú obrubníky a medzi tým je prechod, to znamená, že to považujú za miesto, po ktorom môžu prechádzať, pričom na pravej strane sa nachádzajú kontajneri. Kontajneri sú po pravej strane plochy a po ľavej strane parkoviska parkujú autá, pričom na konci plochy je obrubník a je tam aj prechod pre chodcov. Uviedol, že síce chodník ako taký tam nie je, ale cez túto plochu bežne chodievajú chodci, a jeho manželka spadla práve blízko kontajnerov. Tiež svedok uviedol, že aj keď k ich bytu sa dá ísť aj inou cestou, tak oni využívajú práve túto, ktorú popísal, nakoľko aj iný obyvatelia túto trasu využívajú.
7. Žalovaný v konaní vypovedal, že miesto, kde žalobkyňa utrpela úraz, žalovaný nepovažuje za plochu na prechod, po ktorej by mohli chodiť chodcovia, ale je to priestor na parkovanie áut, teda podľa žalovaného to nie je miestna komunikácia, a teda už vôbec nie chodník, a k miestu, kde býva žalobkyňa je možné prejsť z oboch strán po chodníku. Uviedol, že ani v zmysle Operačného plánu Mesta Michalovce v sezóne 2010 a 2011, nespadá uvedené miesto, resp. úsek, kde sa stal úraz žalobkyni, pod miestnu komunikáciu, a preto nemôže žalovaný za tento úraz zodpovedať. Poukazoval tiež na to, že žalobkyňa si chcela skrátiť cestu k svojmu bytu a nebola opatrná, resp. nebola u nej ani bežná opatrnosť, a pritom je potrebné dodržiavať v týchto prípadoch zvýšenú opatrnosť s tým, že je to aj v § 12 vyhl. 35/84 k cestnému zákonu. Uviedol, že úsek, kde žalobkyňa úraz utrpela nie je miestnou komunikáciou, nevedel sa vyjadriť, za čo treba považovať tento priestor, ale to nie je chodník, a nie je v údržbe správcu miestnych komunikácií tento priestor, a preto nemôže zodpovedať za úraz.
8. Žalobkyňa vo výpovedi poukázala na to, že miesto, na ktorom utrpela úraz je podľa nej miestnou komunikáciou a to aj z toho dôvodu, že uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve Mesta Michalovce a
správa tohto majetku bola zverená do správy žalovaného, ktorého zodpovednosť je tak daná, vzhľadom na to, že parkovisko, na ktorom sa úraz stal je miestnou komunikáciou a dané parkovisko môžu využívať aj chodcovia, preto aj tam platí, že majú byť splnené kritériá, aby bolo schodné aj pre chodcov, nakoľko nemožno rozlišovať medzi schodnosťou pre motorové vozidlá a schodnosťou pre chodcov, nakoľko daná miestna komunikácia plní aj úlohu chodníka.
9. Žalobkyňa zobrala žalobu späť, čo do sumy 522,92 € s príslušenstvom, a trvala na nároku na zaplatenie bolestného vo výške 922,80 € a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2614,6 €, čiže spolu žiadala priznať nárok za náhradu škody na zdraví v sume 3537,40 €.
10. Z lekárskej správy NsP Štefana Kukuru Michalovce, zo dňa 29.1.2011 bolo zistené, že MUDr. Ihor Kudyk ošetril žalobkyňu po úraze a v správe uviedol, že spadla na pravú ruku, má opuch a bolestivosť pravého zápästia a ide o zlomeninu dolného konca vretennej kosti. Doporučil dohodnúť termín operácie, s diagnózou zlomenina dolného konca vretennej kosti.
11. Z lekárskej správy zo dňa 30.1.2011, ktorú vystavil MUDr. Ján Džavan, bolo zistené, že bola vykonaná žalobkyni oprava sadrovej dlahy, a kontrola bola stanovená o 2 dni.
12. Z lekárskej správy nálezu z 18.3.2011 bolo zistené, že 30.1.2011 bola ošetrená žalobkyňa, bola po úraze, bola jej vykonaná repozícia a sadrovanie, pričom má obmedzenú hybnosť všetkými smermi, a aj hematomy na predlaktí. 9.2.2011 bola RTG kontrola, tiež 16.2.2011 bola kontrola, a bolo urobené presadrovanie, a kontrola bola aj 23.2.2011 a 2.3.2011. Z lekárskej správy MUDr. Miroslava Kitku bolo zistené, že pohyblivosť je zlepšená, ukončená je liečba a žalobkyňa je daná do domácej samostatnej rehabilitácie podľa nacvičenia. Tiež zo dňa 6.4.2011 je správa od MUDr. Jána Gunča, potom je tu hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za úraz zo dňa 29.1.2011, ktorý je zo dňa 2.4.2012, a v ktorom bolo hodnotenie bolestného pre položku 147c, čo je zlomenina dolného konca pravej vretennej kosti 60 bodov a pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je položka 351b, to je obmedzenie hybnosti v pravom zápästí, stredne ťažké, čo je 120 bodov a 338a, čo je obmedzenie supinácie a pronácie pravého predlaktia ľahké, 50 bodov, čiže spolu 170 bodov.
13. Z Operačného plánu zimnej údržby pre zabezpečenie zjazdnosti MK v Meste Michalovce v sezóne 2010/2011, je uvedené, že zimnou údržbou miestnych komunikácií sa rozumie zmierňovanie závad, ktoré vznikli poveternostnými vplyvmi a podmienkami v zimnom období na MK, a zjazdnosť MK je taký stav komunikácií, ktorý umožňuje jazdu cestných iných vozidiel prispôsobených dopravno-technickému stavu komunikácií ovplyvnenými poveternostnými podmienkami a ich dôsledkami.
14. Pod schodnosťou peších komunikácií sa rozumie taký stav, ktorý umožňuje chôdzu prispôsobenú technickému a stavebnému stavu komunikácie ovplyvnenému poveternostnými podmienkami a ich dôsledkami. A závadami v zjazdnosti sa rozumie taká zmena schodnosti, ktorú nemôže užívateľ komunikácií predvídať pri pohybe po nich, prispôsobenému stavebnému a dopravno-technickému stavu komunikácií, ovplyvnenými poveternostnými podmienkami a ich dôsledkami. Vlastník nehnuteľnosti, ktorá v zastavanom území obce hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou je teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povinnosť odstraňovať alebo zmierňovať závady v schodnosti na priľahlom chodníku. Neudržiavané úseky miestnych komunikácií a chodníkov sú účelové komunikácia MK, ktoré sú vyňaté zo zimnej údržby, ktorá sa neudržuje, jednak pre ich malý dopravný význam, jednak pre technickú nemožnosť údržby a komunikácie, ktoré nie sú v správe TaS, napríklad komunikácie k súkromným firmám a podobne.
15. Z fotografickej snímky na čl. 58, bolo zistené, že je tam zaznačené miesto úrazu žalobkyne. Zo snímky je zrejmé, že uvedené miesto je upravené ako parkovisko, aj na chodenie pre chodcov.
16. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, čo do zaplatenia sumy 522,92 € s príslušenstvom, ktorá sa rovná uplatnenému 20 % -nému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo konanie v tejto časti zastavené, a to podľa § 145 ods. 2, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví a o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.
17. Ohľadne zvyšnej časti nároku žalobkyne, teda, čo do zaplatenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z predmetného úrazu, súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení:
18. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ods. 1, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného, sťaženie spoločenského uplatnenia.
19. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov - o pozemných komunikáciách, závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých nehnuteľností, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
20. V tomto konaní mal súd za preukázané, že žalobkyňa utrpela dňa 29.1.2011 úraz v Michalovciach, na mieste blízko kotolne, pri GVP. Z predloženého náčrtu je viditeľné, že miesto je vyznačené obrubníkom, používa sa ako parkovisko a je trasou pre chodenie pre chodcov. Miesto, ktoré je znázornené na náčrtku, a ktoré popísal aj svedok G., manžel žalobkyne, ktorý bol pri úraze prítomný, je vo vlastníctve Mesta Michalovce. V zmysle operačného plánu zimnej údržby Mesta Michalovce, žalovaný mal povinnosť, ako správca uvedeného úseku odstraňovať závady v schodnosti, čo v tomto prípade nebolo uvedené a žalobkyňa ani pri zvýšenej opatrnosti, nemohla úrazu predísť, keďže sa pošmykla na zľadovatenej ploche uvedeného parkoviska. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., je preto daná a založená zodpovednosť žalovaného za tento úraz, a za poškodenie, ktoré pri tomto úraze bolo na zdraví spôsobené žalobkyni. Bolo preukázané, že žalobkyňa spadla na mieste, ktoré bolo zasnežené, a pod ktorým sa nachádzal ľad, teda žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a to povinnosť bez prieťahov odstraňovať ako vlastník, či správca alebo užívateľ nehnuteľnosti, závady v schodnosti chodníkov priľahlých nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou. Skutočnosť, o ktorej žalovaný tvrdil, že uvedené miesto nie je miestnou komunikáciou, nepreukázal. Preto súd nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia priznal tak, ako to žiadala v zmysle lekárskeho posudku MUDr. Jána Džavana zo dňa 2.4.2012, kde bola ohodnotená zlomenina dolného konca pravej vretnnej kosti, ako položka 147c v počte bodov 60, a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 351b, ako obmedzenie hybnosti v pravom zápästí stredne ťažké, vo výške bodov 120 a obmedzenie supinácie a pronácie pravého predklatia ľahké, 50 bodov, čiže dokopy hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 170 bodov. Vychádzajúc teda z bodového hodnotenia v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd priznal žalobkyni nárok na bolestné v sume 922,80 € (60 bodov x 15,38 hodnota bodu) a za sťaženie spoločenského uplatnenia 2614,60 € (170 x 15,38), čiže spolu 3537,40 €.
21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 CSP tak, že súd priznal žalobkyni nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.