Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/72/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. U., F.. X.X.XXXX, bydlisko u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: T. R., F.. XX.X.XXXX, T. Š. U. XXX, I. E. U.P., F.. XX.X.XXXX, T. E., P.. E.. K. XX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca na maloletú J. U.Á., F.. X.X.XXXX zo sumy 30,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc od 1.9.2016.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Nedoplatok otca na zvýšenom výživnom za čas od 1.9.2016 do 15.10.2016 vo výške 10,- € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 31.8.2016 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. U., F.. X.X.XXXX, ostatný raz určenú rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2015, a to zo sumy 30,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne, s poukazom na nástup maloletej do 1. ročníka základnej školy.

2. Otec so zvýšením výživného na maloletú nesúhlasil a poukázal na to, že je nezamestnaný a prácu si hľadá, a navyše mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

3. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že odporúča výživné na maloleté dieťa zvýšiť aspoň na sumu 70,- € mesačne, nakoľko sú tu opodstatnené dôvody na jeho zvýšenie - nástup maloletej do 1. ročníka základnej školy.

4. Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici a v Novom Meste nad Váhom, správou Sociálnej poisťovne, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:

5. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2015, právoplatným dňa 23.2.2015, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti J. R., F.. XX.X.XXXX I. J. U., F.. X.X.XXXX zverené do osobnej

starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na každého sumou 30,- € mesačne, s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku. V čase rozhodovania súdu vo veci boli obaja rodičia nezamestnaní, poberatelia dávok v hmotnej núdzi (matka v sume 134,40 € mesačne a otec v sume 55,80 € mesačne), pričom iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali. Maloletý J. bol v tom čase žiakom 2. ročníka ZŠ a maloletá J. bola v priamej starostlivosti matky.

6. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že matka maloletej je v súčasnosti zamestnaná u M. I. J. J..S..Z.., Z. W. A., a to na dobu určitú na dva roky s príjmom vo výške 3,60 € na hodinu a s pracovnou dobou osem hodín denne, v štvorzmennej prevádzke. Matka je tiež poberateľkou prídavkov na dve deti v sume spolu 47,04 € mesačne. Žije spolu s deťmi v spoločnej domácnosti v rodinnom dome u svojich rodičov, do práce denne dochádza. Rodičom na domácnosť prispieva sumou 100,- až 150,- € mesačne. Okrem maloletého J. I. E. J. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Otec maloletej J. je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce asi päť týždňov. Podporu nepoberá a zamestnanie si hľadá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou F. G. v jednoizbovom byte R. E., s ktorou sa im dňa 29.12.2015 narodil spoločný syn F. U.. Otec je s dieťaťom momentálne doma, lebo má zhoršený zdravotný stav - nepočuje na jedno ucho. Otcova priateľka je toho času na materskej dovolenke, inak je zamestnaná v A. E. s príjmom cca 500,- € mesačne.

8. Maloletá J. je žiačkou 1. ročníka základnej školy v Š. U.. V škole sa nestravuje, krúžky ani školský klub s poplatkom nenavštevuje. Maloletý J. ako druhé dieťa rodičov - účastníkov konania je žiakom 4. ročníka základnej školy a taktiež sa v škole nestravuje a nenavštevuje spoplatnené krúžky či družinu. Zdravotný stav oboch maloletých detí je dobrý. Otec výživné na deti platí riadne, nedoplatky nemá. Darčeky deťom dával len dovtedy, kým sa mu nenarodilo ďalšie dieťa. Asi pred týždňom bol otec za deťmi a kúpil im topánky i veci na oblečenie, a taktiež poslal matke čiastku 100,- € pri nástupe maloletej J. do školy.

9. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (v skratke „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa bol podaný dôvodne. Súd zistil, že výživné otca na maloletú dcéru bolo naposledy určované dohodou rodičov a to v rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2015, kedy bola vyživovacia povinnosť otca určená na sumu 30,- € mesačne. Keďže v zmysle § 26 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa zmenia pomery, súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej a trvalej zmene osobných a majetkových pomerov, ktorá by zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa odôvodňovala.

26. Súd mal v konaní preukázané, že k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa skutočne došlo, a to z dôvodu, že maloletá J. nastúpila v školskom roku 2016/2017 do 1. ročníka základnej školy. Je nepochybné, že s vekom a nástupom maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku sa podstatne zvýšili výdavky na starostlivosť oň, a to najmä v podobe školských pomôcok, poplatkov a príspevkov škole, či poplatkov za školské výlety, vreckové a podobne. Všetky tieto výdavky v prvom rade znáša ten rodič, ktorý má maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, teda v danom prípade matka, ktorá sa o dcéru sústavne osobne stará. Je však namieste, aby sa na zvýšených výdavkoch podieľal tiež otec dieťaťa s tým, že je jeho povinnosťou kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa práve platením určených súm výživného. Preto súd rozhodol, že je dôvodné výživné na maloletú J. zvýšiť, a to zo sumy 30,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne, jednak s prihliadnutím na zvýšené výdavky spojené s nástupom maloletej na štúdium na základnú školu, a jednak aj s prihliadnutím k osobným a zárobkovým pomerom obidvoch rodičov. Matka totiž žiadala výživné

zvýšiť až na sumu 100,- € mesačne, ktorú sumu však súd nepokladal za opodstatnenú, nakoľko otcovi medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a momentálne je bez pravidelného príjmu, zatiaľ čo matka v súčasnosti riadne pracuje a pravidelný príjem má. Na druhej strane sa však v prípade otca jedná o zdravého muža v produktívnom veku, ktorý uviedol, že si prácu hľadá, a je teda v jeho záujme a predovšetkým v záujme jeho maloletých detí, aby si našiel stálu prácu s pravidelným príjmom tak, aby sa mohol na výžive svojich detí riadne podieľať. Na základe všetkých uvedených skutočností tak súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.9.2016 do 15.10.2016 vo výške 10,- € súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

27. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v troch vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 . V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 . Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. .