Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_37C-80-2016.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Subarea
37C/80/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu v 1. rade I. S., T.. XX.X.XXXX, H. Z. XX, Y., Ž. D. X. M. U. S. M.. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Z.H. XX, Y., obaja zastúpení JUDr. Pavol SITáR, advokát so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, o určenie druhu veci, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice I nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie zastavuje a postupuje vec mestu Košice ako stavebnému úradu.
III. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. žalobcovia sa podaním zo dňa 2.3.2016 doručené Okresnému súdu dňa 18.3.2016 domáhali, aby súd určil, že priestory označené ako nebytové priestory Č.. XX-X Z. XX-X, T. G. D. H. S. D. Y. T. Z. O. Č.. XX, a ktoré sú vedené v katastri nehnuteľnosti pre katastrálne územie Y.- G. I. Č.. W. XXXXX G. H.. Zároveň sa domáhali, aby im súd priznal právo na náhradu trov konania.
2. V predmetnej veci sa súd musel najprv zaoberať otázkou, či je v danom prípade založená právomoc slovenských súdov, pričom vychádzal z ustanovení § 161 ods. 1, ods. 2, ods.3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
3. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých daný súd môže konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, ale dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Patria medzi ne právomoc súdu (ust. § 3 a nasl. Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasl. Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae ( ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasl. Civilného sporového poriadku), spôsobilosť strany
samostatne konať pred súdom - procesná spôsobilosť (ust. § 67a a nasl. Civilného sporového poriadku), zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (ust. § 127, § 132 Civilného sporového poriadku) a iné.
7. V priebehu konania môže súd zistiť, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z podmienok, za ktorých môže konať vo veci. Tento nedostatok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť, súd urobí pre odstránenie tohto nedostatku vhodné opatrenia.
8. Jednou z podmienok konania, ktorú musí súd vždy skúmať, je aj právomoc súdov Slovenskej republiky.
9. Pri posúdení otázky, či je daná právomoc slovenských súdov, súd dospel k záveru, že na prejednanie tejto veci nie je založená právomoc slovenských súdov, a to z nasledovných dôvodov :
10. Podľa ust. § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
11. Podľa článku 1 Civilného sporového poriadku spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
12. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory sa vyznačujú najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. To znamená, že ich postavenie je rovnocenné- jeden účastník súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi tohto vzťahu a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu.
13. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania v zmysle ust. § 161 Civilného sporového poriadku, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania v zmysle ustanovení § 9 a § 10 Civilného sporového poriadku.
14. Vo všeobecnosti sa pojem právomoc vymedzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.
15. Podľa ust. § 4 Civilného sporového poriadku iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
16. Podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
17. Pod pojmom právomoc súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda ide o oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktorá musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť.
18. Podľa ust. § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
19. Podľa ust. § 10 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").
20. Podľa ust. § 11 ods. 1 Civilného sporového poriadku spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.
21. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie k zastaveniu konania.
22. Keďže žalobcovia sa svojím podaním domáhajú toho, aby súd určil, že priestory označené ako nebytové priestory ( nachádzajúce sa v bytovom dome v Košiciach na Z. O. Č.. XX Z. G. D. D. Y. T. C. Y. Ú. Y.- G. I. T. Č.. W. XXXXX) sú byty, to však nie je v právomoci súdu, keďže o určení, či uvedené priestory sú byty alebo sú určené ako nebytové priestory rozhoduje stavebný úrad v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom alebo nebytovým priestorom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je potrebné vychádzať zo stavebnoprávnych predpisov. Vymedzenie pojmu byt podľa zákona č. 182/1993 Z. z. predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Teda rozhodujúcim faktorom pri tejto otázke, či v konkrétnom prípade ide o byt, ktorý podlieha režimu zákona č. 182/1993 Z.z. je kolaudačný stav a nie stav faktický (t. j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností). V kolaudačnom rozhodnutí stavebný úrad povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. 23. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa bytom na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
24. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
25. Podľa ust. § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
26. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
27. Podľa ust. § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
28. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
29. Podľa ust. § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
30. Podľa ust. § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu
o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
31. Podľa ust. § 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.
32. Podľa ust. § 85 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
33. Na základe uvedeného preto súd, vzhľadom na chýbajúcu právomoc súdu na prejednanie danej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s ustanoveniami § 161 Civilného sporového poriadku, konanie vo veci zastavil.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku výkladom a contrario a to tak, že keďže žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie