Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6C-65-2013.pdf
PDF · 100.89 KB
No categories available
6C/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, žalobkyne: P.. A. A., H.. XX.XX.XXXX, C. S. F. XXXX/XX, XXX XX S., v konaní právne zast. JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346346/1, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: Liečebné termálne kúpele a.s., IČO: 31 642 721, so sídlom Sklené Teplice 200, 966 03 Sklené Teplice, v konaní právne zast. JUDr. František Farkaš, advokát, so sídlom Hálkova 5, 831 03 Bratislava, o náhradu škody za úraz, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3646,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 3646,54 €, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 11. 4 2013, doručenou súdu dňa 11. 4. 2013 domáhala náhrady škody za úraz vo výške 3972,04 € spolu s 5,75 % úrokom z omeškania od 5. 4. 2013 do zaplatenia. V prípade úspechu žiadala nahradiť trov konania. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedla, že dňa 10. 4. 2012 nastúpila u žalovaného na kúpeľnú liečbu, predpokladaný termín ukončenia bol stanovený na deň 1. 5. 2012. Dňa 20. 4. 2012 okolo 13: 35 hod sa žalobkyni v priestoroch chodby ústredného domu v priestoroch kúpeľov žalovaného stal úraz, keď spadla na umytej podlahe, na ktorej bola vyliata voda v dôsledku jej čistenia, následkom čoho si zlomila ľavú hornú končatinu, konkrétne dolný koniec vretennej kosti. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa nútená kúpeľnú liečbu zanechať, a pobyt ukončiť predčasne, a to už dňa 21. 4. 2012. V súvislosti s týmto úrazom žalobkyni vznikol nárok na:
- bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 3616, - € ( spolu bodov 230 krát 15,72 € /1 bod s odkazom na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. ),
- úhradu nákladov na znalecké posudky vo výške 100, - €,
- náhradu nákladov za nevyčerpanú kúpeľnú liečbu od 21. 4. 2012 do 1. 5. 2012 v sume 54, - € (12 dní krát 4,50 €/deň po bytov) ,
- náhradu poplatku za ošetrenie na pohotovosti v nemocnici v Žiari nad Hronom 2, - €, náhradu
- nákladov za odvoz zo Sklených Teplíc do Púchova, na adresu trvalého pobytu žalobkyne vo výške 50, - €,
- náhradu vecnej škody - cestovné miestnej dopravy za účelom absolvovanie rehabilitácie v nemocnici v meste Púchov v počte 37 krát a 12 krát ošetrenie u lekára, kde 1 cesta je vo výške 0,50 €, t.j. spolu 24,50 €,
- náhradu cestovných nákladov v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku z mesta Púchov do mesta Trenčín a späť, a to 2 krát, keď išla žalobkyňa objednať znalecké posudky a keď ich išla vyzdvihnúť, celkovo vo výške 8, - €,
- náhradu nákladov za lieky vo výške 115,54 € a
- náhradu trov cestovného v súvislosti s cestou z Púchova do Považskej Bystrice za účelom prvotnej právnej porady v tejto veci dňa 13. 3. 2013 ide cestu absolvovala osobným motorovým vozidlom v sume 2, - € (1, - €/1 cesta).
2. Žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby pred podaním žaloby nahradil škodu vo výške 3972,04 €, na čo žalovaný reagoval tým, že zranenie si žalobkyňa spôsobila sama svojou nepozornosťou. Právny zástupca žalobkyne právne kvalifikoval nárok ustanovením § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ako „OZ“ ) a § 420 a ods. 2 písm. b) OZ. Poukázal na to, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť. Predpokladom tejto zodpovednosti je vznik škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou podľa § 420 a ods. 2 OZ a existencia príčinnej súvislosti medzi touto činnosťou a vzniknutou škodou. Subjektom zodpovedným za škodu je ten, kto škodu spôsobil pri prevádzkovej činnosti, pričom ním je spravidla podnikateľ, ale škoda nemusí byť spôsobená zodpovedným subjektom osobne, ale aj inou osobou, ktorú táto osoba vo svojej prevádzke použila.
3. Žalobkyňa pripojila k žalobe potvrdenie o kúpeľnej liečbe, z ktorého vyplýva nástup liečby dňa 10. 4. 2012 a ukončenie liečby 1. 5. 2012. Zo záznamu o úraze zo dňa 21. 4. 2012 vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že spadla dňa 20. 4. 2012 na umytej podlahe kde chyžná vyliala vodu a zlomila si ruku z tohto dôvodu bola nútená ukončiť pobyt v kúpeľoch a vznikli jej tým spojené náklady a problémy. Je tam uvedené vyjadrenie prevádzkarky kúpeľov, že podlaha bola zmytá a následne utretá obvyklým spôsobom, žiadna vyliata voda sa tam nenachádzala. Skôr išlo o nepozornosť žalobkyne, ktorá si prezerala nejaký papier a následne si nevšíma schodík. Zo strany kúpeľov jej bola poskytnutá prvá pomoc a následne bola poslaná na odborné vyšetrenie do nemocnice v Žiari nad Hronom. Žalobkyni bol ukončený pobyt dňa 21. 4. 2012. Úraz sa stal v priestoroch chodby v ústrednom v dome o cca 13:35 hod. Z pripojeného oznámenia termínu nástupu pridelenej kúpeľnej liečby vyplýva poplatok, ktorý bola žalobkyňa povinná platiť 4,50 €/deň. Žalobkyňa pripojila aj oznámenie zdravotnej poisťovne o schválení úhrady kúpeľnej starostlivosti skupine B. Z lekárskeho posudku o bolestnom vyhotovenom znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia MUDr. Jaroslavom Ridoškom číslo 003/2013 vyplýva, že bodové ohodnotenie bolestného poranení žalobkyne bolo 60 bodov. Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že žalobkyňa zaplatila za znalecký posudok 50, - €. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia číslo 004/2013 vyplýva bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poranení žalobkyne 170 bodov. Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že za znalecký posudok žalobkyňa zaplatila 50, - €. Za kúpeľnú liečbu uhradila podľa pripojenej fotokópie dokladu sumu 94,50 €. Podľa potvrdenky zaplatila poplatok za ošetrenie na pohotovosti 9, - €. Výdavky na lieky zdokladovala pokladničnými dokladmi . Podľa čestného prehlásenia Rastislava Kostku zo dňa 19. 3. 2013 vyplýva, že dňa 21. 4. 2012 z Púchova cestoval pre žalobkyňu do Sklených Teplíc a odviezol ju naspäť do Púchova za čo prijal od žalobkyne sumu 50, - €. Podľa potvrdenia mestského úradu Púchov vyplýva, že k cena mestskej autobusovej dopravy - jednorázového cestovného lístka je 0,50 €. Cestovné z Púchova do Trenčína stojí 2,- € a z Púchova do Považskej Bystrice 1, - €. Z pripojenej výzvy zo dňa 26. 3.2013 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného pred podaním žaloby na úhradu sumy 3972,04 € do siedmich dní od doručenia v tejto výzvy. Žalovaný na výzvu reagoval mailovým podaním zo dňa 5. 4. 2013, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva a z videozáznamu predmetného zranenia vyplýva, že vzniklo nepozornosťou žalobkyne, a nie šmyknutím sa na mokrej podlahe.
4. Žalovaný sa písomne k žalobe vyjadril dňa 9. 5. 2013 a uviedol, že žaloba nie je vecne ani právne dôvodná. Žalovaný má k dispozícii videozáznam, z ktorého je nepochybné, že úraz žalobkyne sa stal jej nepozornosťou - dvojnásobným zakopnutím o schod pri čítaní pravdepodobne tlače. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nahliadala do plánu rozpisu liečebných procedúr a nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že čítala pravdepodobne tlač. Schody do ubytovne, na ktoré vystúpila boli čerstvo umyté a mali mokrý, šmykľavý povrch. Poukázal na to, že prevádzkovateľ kúpeľov nijakým spôsobom neupozornil na skutočnosť, že uvedené priestory, a teda schodište a chodba
pokryté veľkými dlaždicami, sú mokré a smykľavé. Právny zástupca žalobkyne dodatočne súdu predložil lekárske správy žalobkyne.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že v spise chýba pôvodná lekárska správa od ošetrujúceho lekára. Namietal žalobu ako takú, jej jednotlivé body, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu. Poukázal na to, že bodové ohodnotenie mohol vyhotoviť aj ošetrujúci lekár a nevidel dôvod na vyhotovenie znaleckých posudkov. Spochybnil jednotlivé náklady, napríklad cestovné z Púchova do Sklených Teplíc, a to čestné vyhlásenie kde nie je žiadny výpočet. Právny zástupca žalovaného namietal všetky body žaloby, pretože úraz sa podľa jeho názoru nestal tak, ako uvádza žalobkyňa v žalobe a vo svojej výpovedi. Poukázal na to, že lekárske posudky boli vyhotovené skoro rok po úraze, v marci 2013. Poukázal na to, že v predložených lekárskych posudkoch je uvedené ukončenie liečenia dňa 17. 10. 2012 ale tento dátum z ničoho nevyplýva. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného spochybnil nárok žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že bodové ohodnotenie podľa zákona musí vyhotoviť ošetrujúci lekár.
7. Z videozáznamu predloženého v konaní žalovaným je zrejmý priebeh úrazu žalobkyne.
8. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Jánom Keherom, zo záverov ktorého vyplýva, že „žalobkyňa utrpela poranenie ľavého zápästia - zlomeninu vretennej kosti dňa 20. 4. 2012 ako jednoznačne následok pošmyknutia sa, zdôrazňujem slovo pošmyknutia sa na klzkej podlahe. K tejto skutočnosti vedie jednoznačne videozáznam z tohoto dňa. Pri prehliadnutí videozáznamu a rozfázovaní jednotlivých krokov poškodenej prechodom cez chodbu konštatujem: v čase T 13:30:39 hod dňa 20. 4. 2012 bola opakovane stretá podlaha - kde v pravom dolnom odraze okna na podlahu sa blýska, odráža mokrý povrch keramickej dlážky, ktorá nie je protišmyková (znalec si ju bol prehliadnuť). Pravidelný odraz okna je matný, pričom po prejdení mopom pracovníčky získava lesk. Následne prichádza poškodená v čase T 13:32:57 hod pošmykáva sa ľavou nohou, ktorá ide pod a pred telo ako i ťažisko tela. Vektor pôsobiacej gravitačnej sily - tiaže že sa dostáva za a pod telo poškodenej, táto sa navaľuje dozadu, vystiera pravú hornú končatinu smerom dopredu a dohora v rámci udržania rovnováhy avšak nakláňa sa dozadu doľava na bok kde všetku kinetickú energiu absorbuje vystretá ľavá horná končatina zohnutá v zápästí dozadu, pričom sa láme vretenná kosť, nasleduje pád celého tela cez zadok a príchod pracovníčky kúpeľov. Mechanizmus vzniknuvšieho poranenia jeho a biomechanika je jednoznačný ako i vzniknuvší následok zlomenina vretennej kosti. Poranenie vzniklo jednoznačne po pošmyknutí ľavej nohy a následnom páde, pri zakopnutí o prekážku byť vektor všetkých síl smeroval dopredu pred telo pričom poškodený by sa reflexne bránil vystretím končatiny a navalenie tela by nebolo chrbtovou, ale tvárovou stranou. Vek a poróza skeletu z titulu estrogennej involúcie vysvetlená v posudkovej časti mala na vznik poranenia podružný vplyv. Podľa § 5 zákona 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za 1 bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky smerom nahor. Znalec bolestné obodoval na 112,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 100 bodov. Spolu vyčíslil náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3340,50 €.
9. Žalobkyňa súhlasila so závermi znaleckého posudku a vzala žalobu v časti o 275,50 € späť. Súd o späťvzatí rozhodol uznesením číslo konania 6 C/65/2013 - 88 zo dňa 28. 4. 2015 tak, že konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný s vypracovaným znaleckým posudkom nesúhlasil uviedol, že znalecký posudok je vyhotovený účelovo navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie odborníkom na kinetiku so schopnosťou podrobného časového a priestorového rozkladu - sekvencovania videozáznamu.
10. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy takto:
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, ich výpoveďami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a CD nosičom predloženým žalovaným. Za nespornú v konaní súd považoval skutočnosť, že došlo k zraneniu žalobkyne. Žalovaný v konaní nenamietal ani tvrdenie žalobkyne, že priestory, kde sa stal úraz žalobkyne
neboli označené upozornením, že schodište a chodba boli mokré následkom umývania podlahy. Súd preto túto skutočnosť považuje tiež za nespornú. Žalovaný sa však bránil tým, že žalobkyňa sa potkla o schodík pretože čítala papier, ktorý mala v ruke a teda zranenie si spôsobila svojou nepozornosťou.
12. Podľa § 420a OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. 13. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
14. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a to z nasledovných dôvodov. Za podstatný pre rozhodnutie a odstránenie spornej skutočnosti súd považoval znalecký posudok vyhotovený v konaní. Z jeho záveru jednoznačne vyplýva, že zranenie žalobkyne bolo následkom pošmyknutia sa na mokrej podlahe. Podľa názoru súdu, táto skutočnosť vyplýva aj z laického pohľadu na priebeh pádu z vykonaného dôkazu - videozáznamu zranenia žalobkyne.
15. Pri škode, ktorá bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, nezáleží či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. V prípade právnickej osoby, nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, alebo o inú prevádzkovú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu.
16. Súd je toho názoru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že úraz sa jej stal tak ako bolo popísané v žalobe, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované znalcom, na základe čoho bola vypočítaná náhrada škody a taktiež preukázala výšku hotových výdavkov. Pokiaľ sa žalovaný v konaní snažil preukázal liberačný dôvod tak, že žalobkyňa si zranenie spôsobila svojou nepozornosťou, súd uvádza, že takáto obrana pri posúdení vykonaných dôkazov a to jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti neobstojí. Z videozáznamu aj znaleckého posudku bolo podľa názoru súdu jednoznačne preukázané, že podlaha po ktorej žalobkyňa kráčala v priestoroch žalovaného počas kúpeľného pobytu bola mokrá po zmytí zamestnankyňou kúpeľov. Zmytie podlahy sa uskutočnilo o 13:30:39 hod dňa 20. 4. 2012 a žalobkyňa tadiaľ prechádzala 13:32:57 hod dňa 20. 4. 2012. Za tento čas podlaha nevyschla, pád žalobkyne aj podľa názoru znalca bol v dôsledku pošmyknutia a to malo za následok zranenie žalobkyne. Súd má za to, že predpoklady zodpovednosti žalovaného tak, ako ich predpokladá citované ust. § 420a OZ boli naplnené (vznik škody, ktorý je v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného), a žalovaný liberačný dôvod nepreukázal. Súd považoval vykonané dokazovanie za dostatočné pre rozhodnutie a navrhovaný dôkaz odborníkom na kinetiku so schopnosťou podrobného časového a priestorového rozkladu - sekvencovania videozáznamu považoval za nadbytočný, a preto tento návrh zamietol. K priebehu úrazu sa už vyjadril znalec ustanovený v konaní, ktorý vykonal znalecký posudok č. 2014/19. Žalovaný nepredložil súdu dôkaz, ktorý by bol v rozpore so závermi tohto znaleckého posudku, preto súd vychádzal pri rozhodnutí z tohto riadne vykonaného dôkazu.
17. Podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
18. Čo sa týka uplatnenej výšky náhrady škody, súd posúdil nárok žalobkyne podľa citovaného ust. § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a má za to, že žalobkyňa výšku jednotlivých čiastkových nárokov preukázala. Žalovaný ich namietal len z dôvodu, že k zraneniu žalobkyne nedošlo tak, ako sama uvádza. Suma za bolestné a náhradu spoločenského uplatnenia vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Kehera č. 2014/19, výška náhrady za vyhotovenia znaleckých posudkov z predložených príjmových pokladničných dokladov, náhrada za nevyčerpanú kúpeľnú liečbu z oznámenia žalovaného o termíne nástupu na kúpeľnú liečbu a z potvrdenia o zaplatení za túto liečbu, poplatok za ošetrenie z potvrdenky vystavenej na pohotovosti, žalobkyňa taktiež preukázala výšku cestovných nákladov a platieb za lieky. Na námietku právneho zástupcu žalovaného, že obodovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia musí vyhotoviť ošetrujúci lekár súd neprihliadol, pretože táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pri priznaní náhrady škody ohľadom uplatnenej výšky sumy 50,- € dal súd za pravdu žalovanému, pretože z predloženého čestného prehlásenia p. Kostku nebola výška tejto uplatnenej sumy odôvodnená ani preukázaná. Keďže súd nemal za preukázanú skutočnú výšku škody a žalobu žalobkyne z tohto dôvodu v tejto časti zamietol.
19. Omeškanie žalovaného s plnením vzniklo odo dňa, kedy žalobkyňa vyzvala žalovaného pred podaním žaloby o mimosúdne vyriešenie sporu a žalovaný reagoval dňa 5.4.2013 mailom, že nárok žalobkyne neuznáva. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a výšku určil v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. o päť percentuálnych bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 92 % (súd mu priznal sumu 3646,54 € z uplatnenej sumy 3972,04 €, pričom späťvzatie ktoré nezavinil žalovaný bolo v sume 275,50 €) a neúspech 8 %, preto jej súd ich náhradu priznal pomerom úspechu v rozsahu 84 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.