Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/66/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, S., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 1.345,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.2.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 6.8.2010 Zmluvu o pôžičke evid. č. 7077380, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú sumu pôžičky 1.548 eur. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 44,25 eur. Žalovaná uhradila celkovo sumu 0 eur. Pretože porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 29.1.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.345,21 eur, žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania od 11.2.2011.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2014 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe čoho súd uznesením č. k. 19Ro/110/2014-19 zo dňa 3.9.2014 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstupuje ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.8.2010, Podmienky k Zmluve o poskytnutí pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky, Predžalobnú upomienku zo dňa 29.1.2011, fotokópiu doručenky, prehľad splátok a úhrad.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe, jej doplneniu, ani k predloženým listinným dôkazom nevyjadrila.

5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2015 navrhol, aby súd konanie prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015. Svoj návrh na prerušenie konania odôvodnil poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014. Uviedol, že právna úprava platná do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania, nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka- spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd konanie podľa vtedy účinného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval.

6. Okresný súd Košice II podal dňa 8.9.2015 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o nesúlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Konanie je vedené pod sp. zn. RVP 12672/2015. Dôvodom podaného návrhu je zásadný rozpor citovaného zákonného ustanovenia s Ústavou SR, ktorý má byť daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka- spotrebiteľa a to tým, že nestanný súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jednej zo sporových strán je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

9. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

10. Zákonné ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku, dáva súdu možnosť prerušiť konanie vtedy, keď výsledok iného konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré bolo prerušené. To znamená, že pre rozhodnutie súdu môže mať často význam otázka, ktorá je predmetom rozhodovania súdom v inej prejednávanej právnej veci. Posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania je ponechané na úvahe konajúceho súdu, ktorý zváži, či otázka riešená v inom konaní môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

11. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 zo dňa 20.9.2000, ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (pozn. v súčasnosti je totožným ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku) sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a preto všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

12. Po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že okolnosť, že Okresný súd Košice II podal dňa 8.9.2015 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o nesúlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nie je dôvodom pre prerušenie konania v predmetnej veci. Predovšetkým nie je možné urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k vysloveniu nesúladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň v súlade so zachovaním práva účastníkov na to, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v primeranej lehote, súd návrh žalobcu na prerušenie konania prvým bodom výroku tohto rozsudku zamietol, keď mal za to, že nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 164 Civilného sporového poriadku v predmetnej veci.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej. 14. Žalobca v konaní zotrval na podanom návrhu, zopakoval, že na základe zmluvy o pôžičke žalovanej poskytol celkovú sumu pôžičky 1.548 eur, pričom z jej strany nebola vykonaná vôbec žiadna úhrada. Žalovaná suma predstavuje súčet všetkých nezaplatených splátok. Pokiaľ ide o prípadné premlčanie pohľadávky, žalobca poukazoval na termín konečnej splatnosti, ktorá bola v auguste 2013. Pokiaľ ide o predžalobnú upomienku zo dňa 29.1.2011, táto bola žalovanej doručená dňa 7.2.2011. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dňa 20.3.2011 nabehla zvyšná suma, ktorá sa navyšovala o splátky neskôr splatné. K technickému zosplatneniu úveru podľa platobnej histórie malo dôjsť 20.3.2011. Aj po 20.3.2011 nabiehali splátky neskôr splatné, nabiehali tam tiež pokuty a sankcie. K zosplatneniu však došlo dňa 20.3.2011. Žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

15. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.345,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.2.2011 do zaplatenia.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke t. j. ku dňu 6.8.2010, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu 6.8.2010, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, t. j. ku dňu 6.8.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke, t. j. ku dňu 6.8.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

25. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 6.8.2010 Zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Podmienky k Zmluve o poskytnutí pôžičky a Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi pôžičku vo výške 1.000 eur, ktorú pôžičku sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach spolu s poistným vo výške 44,25 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 548 eur, celková suma pôžičky tak bola 1548 eur, konečná splatnosť úveru bola 8/2013, ročná úroková sadzba bola 35,80%, RPMN bola 35,80%, priemerná hodnota RPMN bola 51,49%. Žalovaná na splatenie pôžičky neuhradila žiadnu sumu, pravidelné mesačné splátky riadne neuhrádzala. Právny predchodca žalobcu žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 29.1.2011 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo

do troch dní od doručenia upomienky. Podľa pripojenej kópie doručenky, predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 7.2.2011. Žalovaná pohľadávku ani na základe tejto výzvy neuhradila.

29. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami založený Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.8.2010, je od svojho vzniku právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení Zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Vzhľadom na obsah Zmluvy o poskytnutí pôžičky, dospel súd jednoznačne k záveru, že medzi zmluvnými stranami tejto zmluvy ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalovaná žiadala o pôžičku ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže v zmluve uviedla svoje rodné číslo a číslo občianskeho preukazu a uviedla síce, že je podnikateľkou, ale neuviedla žiadne údaje individualizujúce ju ako podnikateľku, t. j. IČO, miesto podnikania, či účel použitia úveru na podnikateľské účely. Pôžičku si tak brala ako spotrebiteľ, nie pre účely svojej podnikateľskej činnosti, skutočnosť, že je podnikateľka uviedla z dôvodu potreby vyplnenia údaja o zamestnaní a príjme klienta. Žalobca na druhej strane žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom ho v tomto smere zaťažovalo bremeno tvrdenia i bremeno dôkazu, že by predmetná pôžička bola žalovanej poskytnutá pre účely jej podnikateľskej činnosti. Aj z bodu VII. Zmluvy vyplýva, že pôžička bola žalovanej poskytnutá ako spotrebiteľovi, keďže je tu uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Podmienky k Zmluve o poskytnutí pôžičky a Všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na to, že predmetnou Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme pôžičky a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom, zmluva uzavretá medzi stranami spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. Na posudzovaný právny vzťah sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 30. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu nedôvodne. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 1.000 eur pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 35,80% a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu dohodnuté úroky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ďalej neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako tak údaj o konečnej splatnosti úveru. V Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.8.2010 je uvedený iba neurčitým spôsobom termín jej konečnej splatnosti ako 8/2013, nie je tam uvedený konkrétny deň konečnej splatnosti pôžičky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. 31. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.8.2010 obsahovala údaj o konkrétnom termíne konečnej splatnosti úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. Vzhľadom na uvedené je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z poskytnutej pôžičky, či iných poplatkov, ale mal by nárok iba na vrátenie sumy skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov, t. j. sumy 1.000 eur. Súd preto nárok na zaplatenia úrokov a všetkých poplatkov zamietol.

32. Z bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o poskytnutí pôžičky ďalej vyplýva, že: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou,“ súd konštatuje, že toto ustanovenie bolo opakovane viacerými rozhodnutiami tunajšieho súdu vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, napríklad rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10C/104/2014 - 58 zo dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 14.1.2015. Vzhľadom na to, súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol, pretože na základe neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky, nie je možné žalobcovi nárok priznať. Navyše predmetná zmluvná pokuta nebola medzi zmluvnými stranami Zmluvy o poskytnutí pôžičky platne písomne dojednaná, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté len vo Všeobecných obchodných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade, teda vzhľadom na uvedenie ustanovenia o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok, nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute v bode 12.2 Všeobecných obchodných podmienok v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.

33. Súd v danom prípade dospel tiež k záveru, že žalobcovi nepatrí ani nárok na zaplatenie poistného, keď poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky malo byť so žalovanou dojednané v čl. VI. Zmluvy. Z formy a obsahu Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.8.2010 je zrejmé, že jej text bol vopred pripravený veriteľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov a ak by aj žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť oboznámiť sa s textom tejto zmluvy pred jej podpisom, nesporne nemohla ovplyvniť jej obsah pokiaľ ide o dojednanie poistenia v čl. VI. Zmluvy. Ustanovenia čl. VI. Zmluvy - Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky, preto s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah tohto vopred veriteľom navrhnutého a fixne formulovaného dojednania týkajúceho sa uzatvorenia poistnej zmluvy, mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť, alebo ju prijať spolu s ustanovením o uzavretí poistenia. Súd má za to, že v Zmluve právny predchodca žalobcu v jej čl. VI. vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanej aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie pôžičky v sume 1.000 eur). Ako totiž vyplýva z danej predtlače úverovej zmluvy, konajúca osoba - žalovaná sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, a to uzatvorenia poistenia, pričom žiadnym spôsobom nemohla prejaviť svoju vôľu, že o takéto poistenie nemá záujem, prípadne za iných podmienok, nemala možnosť ani zvoliť si príslušného poisťovateľa. Teda, ak chcela žalovaná získať spotrebiteľský úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj záväzok uzatvoriť poistnú zmluvu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa - žalovanej vstúpiť do iného zmluvného vzťahu, ako bol primárne vo sfére jej záujmu, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje. S poukazom na uvedené dôvody je takýto právny úkon spotrebiteľa - žalovanej, teda dojednanie o uzatvorení poistnej zmluvy neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu tiež pri vyhotovení úverovej zmluvy podľa názoru súdu postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednanie o poistení vyhotovil tak drobným písmom, že bolo skoro nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám len ťažko mohol venovať dostatočnú pozornosť. Takéto

konanie právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu v podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu žalovanej, keď jej nanútil vlastne podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých podmienok. Uvedený postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu a je v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakázaná. Vzhľadom na uvedené je dojednanie medzi zmluvnými stranami Zmluvy o uzavretí poistenia v čl. VI. Zmluvy v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebolo urobené slobodne a vážne, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatné. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie poistného v celom rozsahu zamietol.

34. Na základe vykonaného dokazovania, by tak žalobca mal nárok iba na vrátenie sumy skutočne poskytnutých prostriedkov, t. j. sumy 1. 000 eur, súd sa preto v ďalšom zaoberal otázkou, či táto pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, pretože dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá. Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

35. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. V prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, neboli žiadne pochybnosti. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu preto dopadá právna úprava občianskeho práva.

36. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutej pôžičky, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal

dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

37. V tomto prípade sa celý dlh v zmysle predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu stal splatným dňa 10.2.2011, nakoľko touto predžalobnou upomienkou zo dňa 29.1.2011 veriteľ dlžníčku vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. V tejto predžalobnej upomienke napriek zročnosti celého dlhu, veriteľ poskytol dlžníčke dodatočnú lehotu na plnenie, a to do troch dní od doručenia upomienky. Predmetnú predžalobnú upomienku si žalovaná prevzala dňa 7.2.2011, trojdňová lehota na plnenie dlžníčke uplynula dňa 10.2.2011, nasledujúci deň 11.2.2011 sa žalovaná dostala do omeškania a v tento deň mohol žalobca prvýkrát svoj nárok uplatniť na súde. O skutočnosti, že celý dlh žalovanej sa stal splatným dňa 10.2.2011 svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z celej uplatnenej sumy práve odo dňa 11.2.2011, v tom čase teda jeho pohľadávky už musela byť splatná. Všeobecná trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 11.2.2011 a uplynula dňa 11.2.2014. V súdenom prípade si žalobca svoje právo na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 6.8.2010 voči žalovanej uplatnil žalobou doručenou na súd až dňa 19.3.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

38. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1.000 eur s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 19.3.2014. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd nárok žalobcu ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli a rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku žalovanej na náhradu trov konania a až po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania žalovanej, ktorej žiadne trovy nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).