Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/201/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: ČSAD Uherské Hradiště, a.s., Malinovského 874, 686 19 Uherské Hradiště, Česká republika, v zastúpení: Mgr. Tomáš Čermák, advokát, Hodžovo nám. 1A, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 56074/2013 zo dňa 16.07.2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 56074/2013 zo dňa 16.07.2014 ako aj rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 9005872/1/1288074/2012 zo dňa 22.11.2012 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.07.2014 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni dňa 22.11.2012 Colným úradom Trnava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. účinného v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej aj ako „Colný zákon“) rozhodol o vzniku colného dlhu a tento colný dlh v celkovej výške X.XXX,XX Eur oznámil účastníkovi konania (žalobcovi), ktorý bol podľa § 198 ods. 3 písm. d/ Colného zákona v postavení hlavného zodpovedného.

2. Prvostupňový orgán rozhodol o vzniku colného dlhu z dôvodu, že ten vznikol nezákonným odňatím tovaru (svetre z akrylových vlákien, PpKN 61103000, 432 kartónov), ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu.

II.

Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový orgán ako i žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdili.

4. Poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3S/91/2008-87 zo dňa 14.06.2011, ktorým došlo k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí colných orgánov v danej veci s tým, že prvostupňový orgán a následne aj žalovaný pri vydávaní svojich rozhodnutí nerešpektovali právny názor súdu vyslovený v uvedenom rozsudku. Podľa žalobcu tunajší súd jednoznačne vyslovil názor, že colný dlh vzniknutý v decembri 2000 prekludoval 31.12.2003, čo prvostupňový orgán aj žalovaný nerešpektovali s odôvodnením, že názor súdu považujú za nekorešpondujúci s platnou právnou úpravou. Dôvodil, že posúdenie zákonnosti súdneho rozhodnutia je doménou inštančne nadriadených súdov a nie správnych orgánov. Tiež žalovaný ignoroval jednoznačný názor súdu o tom, že prejav vôle colných orgánov na zadnej strane tranzitného vyhlásenia je správnym rozhodnutím.

5. Uviedol, že prvostupňový orgán nevykonal vo veci nové dokazovanie, ale uspokojil sa s opakovaním už skôr vykonaných dôkazov (správa o výsledku kriminalisticko expertízneho skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ-7607/KEU-BA-EXP-2004, podľa ktorej bol sporný odtlačok osobnej pečiatky č. 1073481 na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01476-7 vyhotovený falošnou pečiatkou, ktorá sa nezhoduje s porovnávacími odtlačkami pečiatky č. 1073481 predloženými žalovaným, a služobný list Colného úradu Bratislava, v ktorom sa uvádza, že druhá pečiatka na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01476-7 s textom: „BRATISLAVA 52 č. 022” sa od 23.01.1998 nachádza v trezore oddelenia riadenia výkonu služby Bratislava). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že nepravosť služobnej pečiatky BRATISLAVA 52 č. 022 bola potvrdená expertízou orgánov činných v trestnom konaní. Na tomto mieste žalobca uviedol, že si nie je vedomý takejto expertízy, keďže zo stanoviska colných orgánov vyplýva, že takúto expertízu nie je možné vykonať, keďže z daného obdobia (december 2000) neexistuje dostatočný počet kontrolných odtlačkov tejto služobnej pečiatky, pretože táto od r. 1998 nebola používaná. Namietal nekonkrétnosť označenia tejto expertízy v napadnutom rozhodnutí (chýba dátum, číslo a pod.) a tiež, že s touto expertízou ani nebol v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznámený.

6. S poukazom na závery vyslovené tunajším súdom v rozsudku uvedenom v bode 4 žalobca uviedol, že z povahy úkonov colného úradu pri predložení tovaru vyplýva, že predstavujú rozhodnutie colného úradu v osobitnej forme (vo forme potvrdenia na tranzitnom doklade) o tom, že hlavný zodpovedný splnil svoju povinnosť predložiť tovar colnému úradu určenia podľa príslušných ustanovení Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, oznámeného pod č. 187/1996 Z.z. (ďalej len ako „Dohovor”), konkrétne čl. 22 ods. 1 a 2 Prílohy I Dohovoru, čl. 3 ods. 1 písm. a/ Dohovoru a čl. 11 ods. 1 písm. a/ Prílohy I Dohovoru. Keďže Dohovor neobsahuje osobitnú úpravu náležitostí takého rozhodnutia, vzťahujú sa na jeho náležitosti právne predpisy SR, a to ustanovenia § 64 a nasl. Colného zákona (účinného v čase vydania rozhodnutia 13.12.2000). Okrem iného ide o formálne náležitosti vyplývajúce z § 81 ods. 2 písm. g/ Colného zákona účinného v čase vydania rozhodnutia, a to vlastnoručný podpis zamestnanca colného orgánu s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok služobnej pečiatky.

7. Ďalej dôvodil, že každé správne rozhodnutie je charakteristické prezumpciou správnosti. To znamená, že takéto rozhodnutie sa považuje za platné a účinné voči adresátovi aj správnym orgánov, pokiaľ nie je predpísaným spôsobom zrušené. Jedinú výnimku z tejto zásady predstavujú nulitné akty. Na to, aby bolo možné rozhodnutie považovať za nulitné a bez účinkov, musí byť postihnuté mimoriadne závažnými vadami. Podľa žalobcu takouto vadou nie je neodtlačenie, resp. odtlačenie falošnej osobnej pečiatky, ktorá ani nie je náležitosťou rozhodnutia v colnom konaní (§ 81 ods. 2 písm. g/ Colného zákona účinného v čase vydania rozhodnutia (13.12.2000) požaduje len odtlačok služobnej pečiatky, ktorou v tomto prípade bola pečiatka „BRATISLAVA 52 č. 022”, ktorej pravosť nebola spochybnená žiadnym vykonaným dôkazom, ku ktorému sa žalobca mal možnosť vyjadriť). Neodtlačenie, resp. odtlačenie falošnej osobnej pečiatky môže byť podľa žalobcu považované len za formálnu vadu rozhodnutia v colnom konaní, ktorá by mohla založiť dôvod na jeho zrušenie v konaní o opravnom prostriedku, nie však za takú vadu, ktorá by spôsobovala nulitu tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor tunajšieho súdu vyslovený v rozsudku označenom v bode 4, a teda, že záver o nepredložení tovaru colnému úradu určenia nemožno urobiť vtedy, kým sa nezistí, či osoba, ktorá bola podpísaná na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01476-7 a ktorá potvrdila predloženie tovaru colnému úradu určenia, bola colníkom alebo nie. Colné orgány mali preto v konaní zamerať svoju pozornosť na zistenie totožnosti uvedenej osoby, a to prostredníctvom výsluchu osôb zúčastnených pri tomto úkone, prípadne prostredníctvom grafologického skúmania podpisu. Na tomto mieste namietal, že colné orgány počas celého konania ani raz nevypočuli vodiča vozidla, ktorý tovaru priviezol na miesto určenia, ale

uspokojili sa s jediným záznamom o podaní vysvetlenia vyhotovaným dožiadaným Colným riaditeľstvom Olomouc z roku 2002.

8. Namietal, že žalovaný nepochopil zmysel skutkového zisťovania v danom prípade. Jeho zmyslom totiž nie je nájsť ďalšie osoby, ktoré by boli spolu so žalobcom spoluzodpovedné za colný dlh, alebo liberovať žalobcu spod zodpovednosti za určitý protiprávny stav. Podľa žalobcu je hlavným zmyslom v tomto prípade zistenie, či vôbec protiprávny stav vznikol konaním žalobcu alebo nie. Ak žalobca predložil tovar colníkovi colného úradu určenia, ktorý toto predloženie potvrdil, došlo tým k účinnému splneniu povinnosti žalobcu vyplývajúcej z Dohovoru a všetky ďalšie úkony (nezapísanie tovaru do evidencie, neoprávnené odovzdanie tovaru zo strany colníka tretej osobe bez riadneho colného vybavenia a pod.) sú porušením povinnosti colníka, nie žalobcu. S poukazom na žalobné dôvody predchádzajúcej žaloby (v konaní na tunajšom súde sp. zn. 3S/91/2008) žalobca vyslovil domnienku, že viaceré skutkové okolnosti danej veci nasvedčujú tomu, že potvrdenie listu č. 5 tranzitného vyhlásenia mohol vykonať iba colník, avšak pravdepodobne v rozpore so služobnými predpismi. Ide najmä o pridelenie čísla RDT, ktorého skladbu a spôsob tvorby mohol poznať jedine colník, ako aj to, že list č. 5 tranzitného dokladu bol riadne odoslaný colnému úradu odoslania. Ďalej uloženie spornej pečiatky (BRATISLAVA 52 č. 022) v trezore oddelenia riadenia výkonu služby Colného úradu Bratislava, ku ktorému mohol mať prístup jedine colník. V tejto súvislosti žalobca namietal, že colné orgány nevykonali dokazovanie ani smerom k spoločnosti, ktorej bol sporný tovar určený.

9. Ďalej žalobca uviedol, že prvostupňový orgán porušil § 59 ods. 2 správneho poriadku, keďže nesplnil povinnosť uloženú právnym predchodcom žalovaného (Colné riaditeľstvo SR) v prvom zrušujúcom rozhodnutí, a to vykonať ďalšie dokazovanie, najmä kriminalistickú expertízu osobnej pečiatky, zistiť prejednávajúceho colníka, zaoberať sa dôsledne výpoveďou vodiča a identifikáciou osoby prejednávajúceho colníka a zaoberať sa možnosťou obídenia zápisu do RDT prejednávajúcim colníkom. V súlade so zásadou právnej istoty (§ 3 ods. 4 druhá veta správneho poriadku) sa uvedeným názorom mal spravovať aj žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, prečo sa žalovaný odchýlil od vlastného právneho názoru o nedostatočnom skutkovom stave vysloveného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí.

10. Zdôraznil, že právny názor žalovaného v súvislosti s preklúziou colného dlhu nezodpovedá právnemu stavu účinnému v danej veci. S poukazom na čl. 34 ods. 1 Prílohy I Dohovoru dôvodil znením § 220 ods. 4 a 5 Colného zákona účinného v čase vydania rozhodnutia (13.12.2000), podľa ktorých colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa odseku 4 tohto ustanovenia prvýkrát vymerať. Ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, colný orgán vymeria sumu cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybratie dodatočne, a to do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedel. Z formulácie „má vybrať” alebo „ostáva na vybratie” podľa žalobcu nevyhnutne vyplýva, že toto ustanovenie sa týka aj takej situácie, kedy colný orgán nevymeral žiadnu sumu cla, t.j. k vymeraniu cla vôbec nedošlo. V opačnom prípade by sa prvý výraz tohto zákonného ustanovenia („má vybrať”) stal nepoužiteľným. Teda názor žalovaného, že uvedené ustanovenie sa týka len situácií, kedy treba sumu cla dovymerať, je podľa žalobcu nesprávny. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na medzinárodný záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z Európskej dohody o pridružení platnej od roku 1995 (uverejnenej pod č. 158/1997 Z.z.). Konkrétne na čl. 69 ods. 1 tejto dohody, podľa ktorého sa Slovenská republika zaviazala k zabezpečeniu postupnej zlučiteľnosti (aproximácii) svojho práva s právom európskych spoločenstiev, a to aj v oblasti colníctva. Súčasťou práva európskych spoločenstiev v tom čase bol aj Colný kódex Spoločenstva, ktorý v čl. 221 ods. 3 ustanovuje, že sumu cla nemožno dlžníkovi oznámiť po uplynutí troch rokov od okamihu, kedy colný dlh (či už celý alebo čiastočný) vznikol.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dodanie, resp. nedodanie predmetného tovaru bolo predmetom skúmania colných orgánov, pričom colný úrad (prvostupňový orgán) pri vydávaní rozhodnutia vychádzal práve z týchto zistení. Všetky podklady pre vydanie rozhodnutia sú súčasťou spisového materiálu, do ktorého mal účastník konania (žalobca) možnosť nahliadnuť. Výsledok expertízy Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR preukazuje nedovolené použitie falošnej

pečiatky, ktorá alternovala úradnú kovovú pečiatku colnej správy. Mal za to, že takúto falošnú pečiatku si mohla dať zhotoviť a použiť akákoľvek osoba, nielen colník. Podľa žalovaného sa ani colným orgánom a ani orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali protiprávnemu konaniu colníka PCÚ Bratislava 5268. Colný úrad Bratislava nikdy nevydal osobnú pečiatku s ev. číslom 1073481, a preto ju tiež nemohol žiaden colník tohto colného úradu používať na služobné účely. Colník s osobným číslom 07348 na Colnom úrade Bratislava nikdy nepracoval. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v tomto prípade nie je na colných orgánoch, ale žalobca ako hlavný zodpovedný je povinný preukázať dodanie tovaru, ktorý bol prepravovaný v colnom režime spoločný tranzit, colnému úradu určenia. O nepredložení predmetného tovaru colnému úradu určenia v určenej lehote svedčia podľa žalovaného viaceré skutkové zistenia. Dodanie tovaru nebolo zaznamenaná v príslušnej evidencii colného úradu (v registri dodaného tovaru), chýba tranzitný doklad osvedčujúci riadne predloženie a kontrolu tovaru, žiaden z účastníkov nepredložil ani alternatívne potvrdenie o jeho dodaní podľa čl. 32 Prílohy II Dohody a pátracie konanie po tovare bolo ukončené s negatívnym výsledkom. Mal za to, že colné orgány môžu skúmať preukázanie dodania tovaru len pátraním po tovare a preverením v záznamoch v evidencii príslušných colných úradov.

12. Ďalej žalovaný uviedol, že osvedčenie dodania tovaru a jeho zápis do registra dodaného tovaru na spätnom liste č. 5 v odseku I tranzitného dokladu T1 č. 31371010-01475-5 považovať za samostatné rozhodnutie v zmysle § 81 ods. 2 Colného zákona 1996. Mal za to, že aj keby bolo toto osvedčenie potvrdené pravou pečiatkou službukonajúcim colníkom pri riadnom dodaní tovaru colnému úradu určenia a bol by riadne vykonaný zápis do registra dodaného tovaru, aj tak by tieto úkony neboli rozhodnutím podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Ide len o časť súboru úkonov nasledujúcich po rozhodnutí o prepustení tovaru do colného režimu spoločný tranzit a spolu s ostatnými právne relevantnými sa realizujú až do riadneho ukončenia príslušného colného režimu. Rozhodnutím v colnom konaní bolo rozhodnutie o prepustení tovaru do colného režimu spoločný tranzit, ktoré spĺňalo všetky povinného obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 81 Colného zákona. Ďalším rozhodnutím mohlo byť v prípade riadneho ukončenia tranzitnej operácie (dodanie tovaru colnému úradu určenia) napríklad rozhodnutie o prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh.

13. Dôvodil, že žiadosť žalobcu o vypočutie vodiča prepravujúceho predmetný tovar priamo slovenskými colnými orgánmi je obštrukciou, ktorá nemá žiaden vzťah k podstate veci. Podľa žalovaného je nepravdepodobné, že by osoby, ktoré svojím konaním mohli spôsobiť porušenie podmienok príslušného režimu, vypovedali objektívne a pravdivo o skutočnostiach, ktoré môžu byť v ich neprospech. Výpoveď vodiča o tom, kam dopravil predmetný tovar, nie je podľa žalovaného nespochybniteľným dôkazom o určitej skutočnosti, ale iba subjektívnym tvrdením tejto osoby. Naopak, potvrdenie dodania tovaru odtlačkom pečiatky colného úradu na príslušných dieloch JCD a zápis tejto skutočnosti do evidencie dodaného tovaru na colnom úrade je zákonom predpokladaný dôkaz o dodaní tovaru colnému úradu určenia, či inému colnému úradu.

14. S poukazom na čl. 11 ods. 1 Prílohy I Dohovoru mal za to, že žalobca zodpovedal za predloženie tovaru prepravovaného v colnom režime spoločný tranzit colnému úradu určenia bez ohľadu na svoje konanie alebo nekonanie a v prípade porušenia colných predpisov alebo protiprávneho konania v priebehu výkonu colného režimu tranzit (aj protiprávne konanie akejkoľvek osoby), ktoré má za následok vznik colného dlhu, je hlavný zodpovedný povinný vzniknutý colný dlh zaplatiť. Z uvedeného ustanovenia Dohovoru vyplývajú žalobcovi ako hlavnému zodpovednému povinnosti, ktoré musí splniť a ich splnenie musí byť z jeho strany preukázané, resp. minimálne zistiteľné colnými orgánmi. V predmetnej právnej veci žalobca podľa žalovaného žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal splnenie povinností hlavného zodpovedného (okrem iného riadne a včasné predloženie tovaru colnému úradu určenia) a tiež nebolo splnenie povinností hlavného zodpovedného preukázané v rámci preverovacej činnosti colných orgánov. To, či sa žalobca ako hlavný zodpovedný aj priamo podieľal na nezákonnom odňatí tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, nemá podľa žalovaného na jeho zodpovednosť vyplývajúcu z čl. 11 ods. 1 Prílohy I Dohovoru žiaden vplyv.

15. Zdôraznil, že rozsah dokazovania bol, i v spolupráci so zahraničnými (českými) colnými orgánmi a tiež v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, dostatočný. Ani colným orgánom a ani žalobcovi sa nepodarilo zistiť žiadnu právne relevantnú skutočnosť - dôkaz o tom, že predmetný tovar bol v súlade s colnými predpismi dodaný colnému úradu určenia alebo inému colnému úradu a colný režim spoločný tranzit bol riadne ukončený.

16. V súvislosti so žalobcom namietanou preklúziou predmetného colného dlhu žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v tejto súvislosti na interpretáciu § 220 Colného zákona. Podľa žalovaného neboli v tomto prípade splnené zákonné ani skutkové podmienky na aplikáciu § 220 ods. 4 a 5 Colného zákona. Zastával názor, že právny inštitút vyplývajúci z týchto zákonných ustanovení sa vzťahuje na prípady, kedy nebola suma cla vymeraná, resp. vybratá v plnej výške a colný úrad zvyšnú sumu cla vymeria dodatočne. V prípade, ak nebola suma cla vôbec vymeraná a colný úrad ju vymeriava prvý krát v určitej výške, aplikuje sa ustanovenie § 220 ods. 1 Colného zákona, ktoré správne aplikoval aj prvostupňový orgán pri vydaní svojho rozhodnutia. Keďže toto ustanovenie neobsahuje žiadnu prekluzívnu lehotu, námietku žalobcu v tomto smere žalovaný nepovažoval za opodstatnenú.

IV.

Konanie na správnom orgáne

17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12.12.2000 na colnom úrade odoslania (Celní úřad Starý Hrozenkov, pobočka Nivnická 1778, 688 28 Uherský Brod, Česká republika) podal hlavný zodpovedný (žalobca) návrh na prepustenie tovaru - 432 kartónov, svetre z akrylových vlákien v colnej hodnote XXX.XXX,- Sk, v celkovej hmotnosti 6.912 kg do spoločného tranzitného režimu T1 v zmysle čl. 2 ods. 1 a 2 Dohovoru. Colný úrad odoslania v zmysle čl. 13 Prílohy I Dohovoru tranzitné vyhlásenie prijal a zapísal do svojej evidencie pod č. T1-31371010-01476-7, stanovil lehotu na dodanie colnému úradu určenia - Bratislava, Slovenská republika do 20.12.2000 a zabezpečil totožnosť tovaru colnou uzáverou č. 1371/202. Zároveň predpísal trasu na prepravu uvedeného tovaru

- cez hraničný priechod: Hodinín CZ - Holíč SK. Dňa 09.03.2001 colný úrad odoslania požiadal Colný úrad 5268 Bratislava III, Staviteľská 7, 831 04 Bratislava (colný úrad určenia) o námatkovú kontrolu pravosti služobných pečiatok v odstavci I pri tranzitnom vyhlásení č. T1-31371010-01476-7, pričom na priloženom spätnom liste č. 5 bol v odseku I Kontrola colným úradom určenia na ľavej strane odtlačok osobnej pečiatky č. 1073481 s dátumom 13.12.2000 a na pravej strane odtlačok kovovej služobnej pečiatky BRATISLAVA 52 č. 022, nad ktorým bolo zapísané č. RDT: 526801016268. Po preverení colný úrad určenia vo svojej odpovedi potvrdil, že doklad nebol predložený colnému úradu určenia a že odtlačok služobnej pečiatky sa javí ako falošný. Následne začal colný úrad odoslania pátranie po tovare so zistením, že tovar bol riadne predložený na výstupnom colnom úrade z Českej republiky, hraničný priechod Hodonín a zaevidovaný pod č. RPT: 4022406051756 a následne zaevidovaný na vstupnom Colnom úrade Senica, Pobočka 6523 Holíč pod č. ROT: 652302005147. Colný úrad určenia listom zo dňa 13.05.2002 oznámil, že predmetný tovar nebol dodaný na jeho pobočku a tiež uviedol, že pod č. RDT: 526801016268 sa nenachádza dovoz tovaru pre príjemcu uvedeného na tranzitnom doklade (JUNJIE COMPANY, Estónska 22, 821 07 Bratislava), ale dovoz tovaru pre inú firmu (DONAU DESIGN).

18. Po postúpení veci podľa čl. 34 ods. 2 písm. d/ Dohovoru Colnému úradu Senica, Pobočka 6523 Holíč, začal ten v súlade s § 18 správneho poriadku správne konanie vo veci vzniku a vymerania colného dlhu voči hlavnému zodpovednému (žalobcovi). Dňa 03.04.2003 vydal Colný úrad Senica, Pobočka 6523 Holíč rozhodnutie č. 109/03-6523, ktorým zaviazal hlavného (žalobcu) na úhradu colného dlhu, ktorý vznikol odňatím tovaru spod colného dohľadu prepravovaného na podklade tranzitného vyhlásenia T1 č. 31371010-01476-7 zo dňa 12.12.2000. Po odvolaní žalobcu odvolací orgán (Colné riaditeľstvo SR) rozhodnutím zo dňa 08.09.2003 pod č. 21769/03/736/03/1-I zrušil uvedené rozhodnutie Colného úradu Senica, Pobočka 6523 Holíč a vec vrátil na nové konanie. Po novom šetrení vo veci vydal Colný úrad Senica, Pobočka 6523 Holíč dňa 17.02.2005 nové rozhodnutie o vzniku a úhrade colného dlhu pod č. 541/05/6561/Ma, voči ktorému sa žalobca ako hlavný zodpovedný odvolal. O tomto odvolaní rozhodol odvolací orgán (Colné riaditeľstvo SR) dňa 09.05.2007 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie PCÚ Brodské ako právnemu nástupcovi Colného úradu Senica.

19. PCÚ Brodské vykonala vo veci nové šetrenie a následne dňa 28.11.2007 vydala nové rozhodnutie č. 55356/2007-5872 o vzniku a úhrade colného dlhu. Po odvolaní žalobcu vydalo Colné riaditeľstvo ako odvolací orgán dňa 17.03.2008 rozhodnutie č. 12987/2008-1410, ktorým odvolanie žalobcu zamietlo a uvedené rozhodnutie PCÚ Brodské potvrdilo. Dňa 21.05.2008 podal žalobca na tunajší súd žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom pod sp. zn. 3S/91/2008-87 zo dňa 14.06.2011 (právoplatné dňa 25.11.2011), ktorým tunajší súd napadnuté rozhodnutie Colného riaditeľstva a rozhodnutie Colného úradu Trnava (PCÚ Brodské) zrušil a vec vrátil Colnému riaditeľstvu na ďalšie konanie.

20. Žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.

V.

Posúdenie veci

21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

25. Podľa § 198 ods. 1 a 2 Colného zákona, colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Colný dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu.

26. Podľa § 198 ods. 3 písm. d/ Colného zákona dlžníkom je osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

27. Podľa § 220 ods. 1 Colného zákona každú sumu dovozného alebo vývozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ktorá zodpovedá colnému dlhu (ďalej len „suma cla“), musí colný orgán vymerať ihneď po oznámení všetkých údajov a predložení dokladov, ktoré sú potrebné na jeho vymeranie. Colný orgán zapíše sumu cla do svojich účtovných dokladov a písomne ju oznámi deklarantovi. Suma cla sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Rovnako sa postupuje pri príslušenstve sumy cla, ak je predmetom samostatného vymerania.

28. Podľa § 220 ods. 4 a 5 Colného zákona, ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, colný orgán vymeria sumu cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybratie dodatočne, a to do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedel. Colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa odseku 4 prvýkrát vymerať.

29. Podľa čl. 2 písm. d/ Prílohy I Dohovoru v zmysle tohto dohovoru sa rozumie „hlavný zodpovedný” - osoba, ktorý vo svojom mene alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním príslušného vyhlásenia prejavila vôľu uplatniť tranzitný režim.

30. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Dohovoru v zmysle tohto dohovoru sa rozumie „režim tranzitu“ - režim, v ktorom sa dopravuje tovar pod dohľadom príslušných úradov od colného úradu jednej zmluvnej strany k colnému úradu tej istej zmluvnej strany alebo inej zmluvnej strany, ak sa prekračuje najmenej jedna hranica.

31. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a/ a c/ Prílohy I Dohovoru hlavný zodpovedný je povinný predložiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote a v nezmenenom stave a dodržať podmienky na zabezpečenie totožnosti určené úradom odoslania. Hlavný zodpovedný je povinný zaplatiť clo a iné platby, ktoré vzniknú za určitých okolností z titulu porušenia predpisov alebo protiprávneho konania v priebehu režimu spoločného tranzitu alebo v súvislosti s ním.

32. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Prílohy I Dohovoru úradu určenia sa musí predložiť tovar spolu s tranzitným dokladom T1. Úrad určenia potvrdí na výtlačkoch tranzitného dokladu T1 výsledok kontroly a úradu odoslania odošle bezodkladne jeden výtlačok späť; ďalší výtlačok zostáva na úrade určenia.

33. Podľa čl. 32 Prílohy II Dohovoru na žiadosť osoby, ktorá dodá úradu určenia zásielku tovaru spolu s príslušným tranzitným vyhlásením T1 alebo T2, sa vyhotoví potvrdenie o dodaní.

34. Podľa čl. 34 ods. 1 Prílohy I Dohovoru ak sa zistí, že v priebehu režimu T1 došlo v niektorej konkrétnej krajine k protiprávnemu konaniu, úhradu cla a iných platieb tým vzniknutých - bez dotknutia trestného stíhania - bude požadovať táto krajina podľa jej právnych a správnych predpisov.

35. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

36. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

37. Ako bolo uvedené v bode 17 odôvodnenia tohto rozsudku, z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12.12.2000 colný úrad odoslania (Celní úřad Starý Hrozenkov, pobočka Nivnická 1778, 688 28 Uherský Brod, Česká republika) na základe návrhu žalobcu, ako hlavného zodpovedného, prepustil predmetný tovar do spoločného tranzitného režimu T1. Lehota na dodanie colnému úradu určenia (Colný úrad 5268 Bratislava III, Staviteľská 7, 831 04 Bratislava) bola colným úradom odoslania stanovená do 20.12.2000. Na základe požiadavky colného úradu odoslania a následnej námatkovej kontroly colného úradu určenia bolo spochybnené splnenie povinnosti predložiť predmetný tovar colnému úradu určenia v stanovenej lehote, a to z vyššie uvedených dôvodov (spochybňovanie pravosti údajov na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01476-7).

38. Podľa § 198 ods. 1 Colného zákona, dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. V danom prípade, pokiaľ colné orgány spochybnili predloženie tovaru colnému úradu určenia v stanovenej lehote, a teda z ich pohľadu nedošlo k splneniu tejto povinnosti, tak predmetný tovar bol nezákonne odňatý spod colného dohľadu dňa 21.12.2000. Týmto okamihom mali colné orgány v zmysle § 220 Colného zákona 1996 colný dlh určiť, resp. vymerať.

39. Súd neprisvedčil argumentácii žalovaného, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 220 ods. 5 Colného zákona, pretože toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy nebola suma cla (colný dlh) vymeraná, resp. vybratá v plnej výške a colný úrad vymeriava zvyšnú sumu cla dodatočne. Za použitia systematického, logického, ale hlavne teleologického výkladu celého ustanovenia § 220 Colného zákona možno jednoznačne vyvodiť záver, že v odseku 5 je upravená trojročná prekluzívna lehota, v rámci ktorej možno colný dlh dodatočne určiť, resp. vymerať vo všeobecnosti, nielen v prípadoch, kedy už predtým bola suma cla čiastočne určená, resp. vymeraná, ale i v prípadoch, keď nebola vymeraná vôbec. To znamená, že týmto ustanovením sa časovo ohraničuje obdobie, v ktorom colné orgány môžu dodatočne určiť, resp. vymerať sumu cla aj v prípadoch, keď dovtedy z akýchkoľvek dôvodov nebola suma cla určená vôbec a určí sa až napríklad po dodatočnom zistení o nezákonnom odňatí tovaru spod colného dohľadu. Striktne formálna aplikácia zákona za použitia výlučne gramatického výkladu tak, ako to uplatňoval žalovaný a pred ním prvostupňový orgán, nie je

správna. Preto aj spomínaný názor žalovaného v tejto súvislosti nemožno považovať za správny. V danom prípade uplynutím 31.12.2000 začala plynúť prekluzívna lehota na určenie colného dlhu, pričom uplynula 31.12.2003. Preto vymeranie colného dlhu prvostupňovým orgánom dňa 22.11.2012 znamená, že colný dlh je vymeraný správnym orgánom po márnom uplynutí zákonnej trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 220 ods. 5 Colného zákona, čoho následkom je zánik zodpovednosti žalobcu za úhradu colného dlhu. Na uvedenú právnu skutočnosť je správny orgán povinný prihliadať ex offo. 40. Navyše bol tento názor už tunajším súdom vyslovený v rozsudku, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia colných orgánov v tejto veci (viď bod 19 tohto rozsudku). Uvedený názor o preklúzii colného dlhu však colné orgány v rozpore so zákonnou zásadou viazanosti správnych orgánov názorom súdu nerešpektovali.

41. Rovnaká argumentácia o preklúzii colného dlhu by musela byť aplikovaná aj v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že údaje na liste č. 5 tranzitného vyhlásenia č. T1-31371010-01476-7 (odtlačok úradnej pečiatky a podpis oprávnenej osoby) sú dôveryhodné a správne. Dátum na uvedenom spornom tlačive zapísaný colným úradom určenia je totiž 15.12.2000, a preto aj v tomto prípade by trojročná prekluzívna lehota na vymeranie colného dlhu začala plynúť od 31.12.2000 a uplynula by 31.12.2003.

42. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení správnych orgánov súd na tomto mieste uvádza, že by už vo svetle názoru súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku o preklúzii colného dlhu nepredstavovala podstatný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, a preto sa nimi súd nezaoberal.

43. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trnava, ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).