Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/87/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. U. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. I., ul. Q. č. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov otec: X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I., t.č. ul. B. XX, XXX XX W. I., matka: Q. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. I., ul. Q. č. XX, o v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2014 domáhal zníženia výživného na mal. dcéru U. E., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa bola mal. dcéra zverená do výchovy matke a otec mal. dieťaťa bol zaviazaný platiť výživné k rukám matky vo výške 100 eur. Uviedol, že od rozhodnutia o výživnom sa zmenili jeho zárobkové pomery keďže pracoval iba príležitostne ako dobrovoľne nezamestnaný. Toho času žije s priateľkou, s ktorou má 3 deti a to mal. D., nar. XX.XX.XXXX, mal. X., nar. X.XX.XXXX a mal. W., nar. X.X.XXXX. Bývajú v spoločnej domácnosti v byte, za ktorý uhrádza nájom v sume 300 eur. Od 25.8.2014 si vybavil živnosť a začal pracovať ako robotník.

2. Súd uznesením č.k. 2P/87/2014-11 zo dňa 2.10.2014 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.. 3. Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, matku vyzval aby sa k návrhu, ktorý jej súčasne doručil vyjadrila.

4. Dňa 17.10.2014 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie matky mal. dieťaťa, v ktorom uviedla, že s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, dcéra od septembra 2014 začala plniť povinnú školskú dochádzku - nastúpila na základnú školu s čím sú spojené zvýšené výdaje, ona je evidovaná ÚPSVaR v Starej Ľubovni a od 1.8.2014 poberá dávku v hmotnej núdzi a pracuje na Dohodu o vykonaní práce 32 hodín, kde zarobí mesačne 64 eur. Náklady na bývanie vyčíslila sumou cca 157 eur. Z tohto dôvodu navrhla zvýšiť výživné zo sumy 100 eur na sumu 180 eur mesačne.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 18.10.2016 sa otec mal. dieťaťa napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne a včas doručené nedostavil, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

6. Na pojednávaní dňa 12.1.2015 otec na návrhu na zníženie výživného trval, uviedol, že od poslednej úpravy výživného mu pribudli dve vyživovacie povinností, bol dobrovoľne nezamestnaný, pracoval len príležitostne, koľko zarobil preukázať nevie, pretože aj keď ho niekto zamestnal na dohodu, papierovo to nepokryl, v tom čase podľa jeho tvrdenia zarobil cca 500 eur mesačne, od času čo je držiteľom živnostenského oprávnenia zarobí cca 700 eur mesačne. Býva s priateľkou a ich deťmi v podnájme v prenajatom rodinnom dome, za ktorý mesačne platí 300 eur, priateľka je na rodičovskom príspevku. Je zdravý, vyučený ako murár obkladač. Priznal, že na výživu mal. U. platí nepravidelne, okrem výživného jej ničím neprispieva, nenavštevuje ju. Zdôraznil, že nie je schopný platiť výživné vyššie ako 60 eur mesačne.

7. Matka mal. dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. U mal. U. od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, keďže začala navštevovať základnú školu v súčasnosti je žiačkou tretieho ročníka, matka má náklady na zabezpečenie školských potrieb, poplatok za školský klub, stravu v školskej jedálni.

8. Mal. U. má zdravotné problémy, je silná alergička, užíva lieky za ktoré matka uhrádza cca 10 eur mesačne, okrem toho nosí okuliare.

9. Matka ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedla, že poberala dávku v hmotnej núdzi 80 eur mesačne a súčasne pracovala na dohodu v reštaurácií S., kde zarobila cca 67 eur mesačne, od 4.5.2016 v reštaurácií S. pracuje na základe pracovnej zmluvy na čiastočný pracovný úväzok s príjmom v sume 300 eur mesačne. V evidencií uchádzačov o zamestnanie bola od 1.8.2014, predtým pracovala v hoteli E. ako recepčná, avšak vzhľadom na skutočnosť, že tam boli aj nočné zmeny, keď dcéra nastúpila do prvého ročníka musela zamestnanie zmeniť. Spolu s maloletou býva v podnájme v mestskom byte za ktorý mesačne platí 160 eur. . 10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, ponechať výšku výživného v sume 100 eur mesačne poukázala na skutočnosť , že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov s čím súvisia zvýšené výdaje, keďže dieťa nastúpilo na základnú školu.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ako aj s obsahom spisu 2C/354/2008 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :

12. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/12/2011 zo dňa 9.6.2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2011.

13. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/354/2008-68 zo dňa 23.6.2009 súd manželstvo X. E. a Q. E. rozviedol, mal. U. E., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne.

14. V tom čase bol otec mal. dieťaťa dobrovoľne nezamestnaný, nelegálne pracoval v Z., kde mesačne dosahoval príjem cca 1000 eur, býval u rodičov, ktorým prispieval sumou 200 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal.

15. V súčasnosti pracuje ako W. v oblasti W.. Za rok 2010 dosiahol základ dane 1 868,49 eur. V súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou mu vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 1 469,04 eur. Býva u rodičov, ktorým na chod domácnosti prispieva sumou 100 eur mesačne. Podľa jeho tvrdenia mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. D., no v jej v rodnom liste ako otec nie je zapísaný.

16. Aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery otec dieťa napriek výzve, ktorú prevzal dňa 29.8.2016 nezaktualizoval, súd zistil (čl. 70 spisu), že v období od 1.7.2015 do 6.11.2015 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a odvádzal odvody do sociálnej poisťovne v minimálnej výške v období od 26.10.2015 do 29.2.2016 bol zamestnaný v spoločností S.-Z, s.r.o. P. s príjmom cca 360 eur.

17. Podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahol základ dane 3 606,11 eur a za rok 2015 v sume 3 912 eur.

18. Podľa čestného prehlásenia otca dieťa (čl. 17 spisu) živnostenské oprávnenie musel zrušiť. V uvedenom čestnom vyhlásení uvádza, že nepoberal žiadne dávky, nebol nikde evidovaný. Má vysoké náklady, platí mesačný nájom 280 eur, spláca pôžičku, má dlh na exekučnom úrade.

19. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. U. má ešte tri vyživovacie povinnosti k mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX, k mal. X. E., nar. X.XX.XXXX a mal. W. E., nar.X.X.XXXX. . 20. V čase poslednej úpravy výživného matka mal. U. bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky.

21. Od 4.5.2016 je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok v rozsahu 30 hodín týždenne u Q. Y. v reštaurácií S. s príjmom cca 300 eur. Predtým bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi a súčasne na dohodu pracovala v reštaurácií S.. Býva v podnájme v mestskom byte. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

22. V čase poslednej úpravy mal. U. mala 2 roky, bola s matkou doma. V súčasnosti navštevuje 3. ročník ZŠ, má zdravotné problémy, je alergička, nosí okuliare.

23. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.7C/61/2015-73 zo dňa 21.4.2016 súd zamietol návrh otca na zapretie otcovstva k mal. U. E., rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2016.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.. 31. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

32. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 217ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

34. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

35. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Právne posúdenie vecí:

37. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa U. E..

38. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa právoplatne rozhodnuté v júli 2009, teda pred 7 rokmi.

39. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

40. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

41. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

42. Otec mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zníženie výživného pre mal. U. tým, že sa mu znížil príjem, a že mu pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti.. 43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od júla 2009 došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. U., ktorá vyrástla a je už žiačkou 3. ročníka základnej školy.

44. Otec tak ako v čase poslednej úpravy výživného väčšinu obdobia (od poslednej úpravy výživného) je dobrovoľne nezamestnaný, s malými krátkymi prestávkami keď bol držiteľom živnostenského oprávnenia a bol zamestnancom spoločnosti S., W... Podľa tvrdenia matky stále pracuje nelegálne v zahraničí.

45. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

46. Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch otca a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nevyplýva taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala právne posúdenie pomerov otca inak, ako z hľadiska potencionality príjmov. Otec dieťaťa je vyučený ako murár - obkladač, s takýmto vzdelaním a zručnosťami podľa názoru súdu si vie nájsť prácu či už na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí s príjmom s ktorým by bez problémov pokryl výživne pre mal. U. v sume doteraz určenej, t.j. 100 eur mesačne a to aj vzhľadom na jeho ďalšie tri vyživovacie povinnosti.

47. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 100 eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( dlhy a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

48. Otec mal. detí okrem svojej zhoršenej príjmovej situácie odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že má ešte tri vyživovacie povinnosť, v tejto súvislosti súd opakovane poznamenáva, že má za to, že otec dieťaťa vzhľadom na jeho vzdelanie a zručností (murár - obkladač) je schopný, dosiahnuť príjem, taký aby zabezpečil výživu pre všetky detí ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, keďže o mal. U. sa vôbec nezaujíma, okrem výživného ktoré platí nepravidelne jej ničím neprispieva v sume 100 eur mesačne.

49. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho . všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, aj keď je v súčasnosti bez príjmu, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva (vlastníctvo nehnuteľností). Otec osobnú starostlivosť dcére neposkytuje vôbec, dokonca pravidelne neplatí ani výživné v súdom stanovej výške.

50. Je potrebné taktiež uviesť, že aj na strane matky mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov, keď zmenila spolu s mal. U. bydlisko zamestnala sa na čiastočný pracovný úväzok.

51. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených - deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane mal. dieťaťa došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na jeho vek, vývoj, rast, zdravotný stav a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast objektívnych potrieb detí neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu otca. Je na otcovi mal. dieťaťa, aby hľadal rezervy a možnosti ušetriť finančné prostriedky na zabezpečenie svojho dieťaťa.

52. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, na druhej strane doteraz stanovené výživné v sume 100 eur zodpovedá odôvodneným potrebám mal. Alexandry ako aj schopnostiam a možnostiam otca, preto súd návrhy oboch rodičov (otca na zníženie a matky na zvýšenie výživného) ako nedôvodné zamietol.

53. V závere súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup“ otca dieťaťa, ktorý napriek tomu, že má spolu štyri vyživovacie povinnosti, nespráva sa ako zodpovedný otec, ktorý sa snaží svojím deťom zabezpečiť živobytie. Navrhovateľ bol dlhú dobu dobrovoľne nezamestnaný, nehľadá si stálu prácu tak, aby mal stály príjem a poskytol svojím deťom výživu na ktorú sú jeho detí odkázané.

54. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť. . 55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu 2P/87/2014

- 9 -

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.