Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-478-2015.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/478/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcov: 1/ S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, N., 2/ WESTON PRAHA, s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 35 895 519, obaja žalobcovia právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovaným: 1/ U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, N., 2/ S. P., nar. X.X.XXXX, bytom Y. H. XXXX/XX, N., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Terézia Ďatková, advokát, Moyzesova 28, Žilina, o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobným návrhom doručeným súdu 21.10.2015 domáhali proti žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom 2/, ktorej text tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia a to do troch dní od právoplatnosti a náhrady trov konania. Za rozhodujúce skutočnosti považovali to, že dňa 21.5.2012 bola medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 2/ uzavretá zmluva o spolupráci, predmetom a účelom ktorej bol predaj pozemkov vo vlastníctve žalovaných v kat. úz. Hôrky. Žalobca 1/ a v zmluve zaviazal, že zabezpečí všetky úkony a činnosti potrebné k tomu, aby bolo vydané územné rozhodnutie s tým, že tieto pozemky budú určené na individuálnu výstavbu a následne rozparcelované na 16 stavebných pozemkov spolu s prístupovou cestou podľa urbanistickej štúdie vypracovanej v júli r. XXXX. N. 1/ svoju povinnosť splnil, územné rozhodnutie bolo vydané E. M. ako stavebným úradom dňa XX.XX.XXXX s právoplatnosťou dňom XX.XX.XXXX a pozemky boli rozparcelované v zmysle uvedenej urbanistickej štúdie. S. pozemky mali byť všetky predané jednotlivo tretím osobám (záujemcom) spolu s podielom X/XX k prístupovej ceste ku každému pozemku. F. čl. X bod. X.X. zmluvy o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX bolo dohodnuté, že žalovaným 1/ a 2/ spoločne prináleží príjem z predaja uvedených pozemkov v celkovej výške XXX.XXX eur (XX,XX eur/m2) a rozdiel medzi touto sumou a trhovou reálnou hodnotou má podľa predmetnej zmluvy patriť ako odmena žalobcovi X/. V rozpore s uzavretou zmluvou o spolupráci z XX.X.XXXX, ktorou bolo dohodnuté, že všetky vytvorené pozemky budú predané tretím osobám, žalovaný 1/ a 2/ zo stavebných pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve vzájomnými kúpnymi zmluvami v júni a v auguste r. XXXX previedli do svojho výlučného vlastníctva stavebné pozemky a to na LV č. XXXX a LV č. XXX kat. úz. M.. N. 1/ za účelom naplnenia zmluvy o spolupráci z XX.X.XXXX zabezpečil žalobcu 2/ ako tretiu osobu a ako záujemcu o kúpu všetkých zostávajúcich stavebných pozemkov a za kúpnu cenu XX eur za m2. T. XX.XX.XXXX bola vypracovaná kúpna zmluva a podpísaná kupujúcim žalobcom 2/ a žalobca 1/ predložil vypracovanú kúpnu zmluvu žalovaným 1/ a 2/ a vyzval ich k jej uzavretiu. N. 1/ a 2/ predloženú kúpnu zmluvu so žalobcom 2/ odmietli uzavrieť.
X. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ a na ktorých strane absentuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého by im vyplýval nimi uplatňovaný nárok. J., že na základe uzavretej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sa žalobca 1/ zaviazal vykonávať obstarávateľskú poradenskú činnosť, činnosť pri zaisťovaní inžinierskych činností a sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja nehnuteľností ako stavebných pozemkov v súvislosti so zamýšľanou realizáciou projektu žalovaných, výstavba inžinierskych sietí na pozemkoch uvedených v čl. X bod X.X. zmluvy. N. 1/ sa zaviazal sprostredkovať predaj všetkých týchto pozemkov, pričom nárok na províziu mu mal vzniknúť až po ich predaji a obdržaní kúpnej ceny za ne žalovanými ako predávajúcimi, pričom výška provízie mala zodpovedať rozdielu medzi utŕženými kúpnymi cenami za predaj pozemkov žalovanými a dohodnutou sumou, ktorá mala prináležať žalovaným podľa čl. X bod. X.X. zmluvy a vrátenou pôžičkou. F. zmluvy nebola povinnosť žalovaných uzavrieť sprostredkúvané kúpne zmluvy so záujemcami, ktorých zabezpečil žalobca X/. V zmluve neboli dojednané náležitosti sprostredkúvaných kúpnych zmlúv, tieto boli predmetom dohody medzi žalovanými a záujemcom okrem kúpnej ceny, ktorá mala byť podľa čl. X bod X.X. predmetom dohody medzi žalovanými, záujemcom a žalobcom X/. F. vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom 1/ sa mal riadiť v prípade sprostredkovania predaja ustanoveniami E. zákonníka o zmluve o sprostredkovaní. Y. z predmetných zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť žalovaných uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. N. 1/ tak nesvedčí subjektívne právo, na základe ktorého by sa mohol domáhať uzavretia zmluvy medzi žalovanými a žalobcom X/. N. 2/ žiadny hmotnoprávny vzťah neoprávňuje, aby s ním žalovaní 1/ a 2/ uzavreli kúpnu zmluvu s ním jednostranne určenými náležitosťami.
X. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX k namietanej aktívnej legitimácii žalobcov a povinnosti žalovaných uzavrieť kúpne zmluvy so záujemcami zabezpečenými žalobcom 1/ uviedli, že pokiaľ ide o vzťah žalobcu X/, tento je ako účastník priamo zmluvnou stranou uzavretej zmluvy o spolupráci so žalovanými a je teda nositeľom hmotnoprávnych práv vyplývajúcich z tohto zmluvného záväzkového vzťahu. N. 2/ ako strana sporu je uvedený z opatrnosti, keďže vystupuje ako záujemca - zmluvná strana kupujúci v kúpnej zmluve, ktorej povinnosti uzavrieť sa voči žalovaným v tomto konaní domáhajú. J. zmluva o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX má v niektorých častiach charakter zmluvy o sprostredkovaní, nejedná sa o typickú zmluvu o sprostredkovaní, a to z toho dôvodu, že podľa zmluvy o spolupráci sa žalobca 1/ zaviazal aj na vykonávanie iných činností ako sprostredkovania, a to v uskutočnení právnych úkonov pre žalovaných v ich mene a na ich účet - obstarávateľskú, poradenskú činnosť a činnosť pri zaisťovaní inžinierskych činností vymenovaných v bode X.X. zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že odplata pre žalobcu 1/ z predaja jednotlivých pozemkov nebola dohodnutá len za sprostredkovanie ich predaja, ale aj za tieto ostatné činnosti, ktoré žalobca 1/ vykonával podľa zmluvy tak, ako to vyplýva z bodu X.X. zmluvy, kedy žalobcovi 1/ titulom provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a inú činnosť podľa tejto zmluvy prináleží zvyšok kúpnej ceny za jednotlivé stavebné pozemky. F. by žalovaní 1/ a 2/ nemali povinnosť uzavrieť sprostredkúvané zmluvy, zmluva o spolupráci by nemala absolútne žiadnu logiku, pretože žalovaní by nemali povinnosť uzavrieť kúpne zmluvy na pozemky a žalobca 1/ by mal povinnosť vykonávať všetky činnosti, na ktoré sa zaviazal, smerujúce k realizácii projektu a tieto financovať z vlastných finančných prostriedkov. N. bez súhlasu žalobcu neboli oprávnení jednať o uzavretí predmetu zmluvy s tretími osobami (bod X.X. zmluvy), ktorú povinnosť, samozrejme porušujú.
X. Po oboznámení sa so žalobcami 1/ a 2/ uvádzanými skutkovými tvrdeniami v žalobe a jej doplnení ako i žalovanými 1/ a 2/ popieranými skutkovými tvrdeniami súd pred otvorením pojednávania a po predbežnom právnom posúdení využil inštitút zjavne nedôvodnej žaloby (§138 C.s.p.) a vyzval žalobcov na späťvzatie žaloby.
X. Právny zástupca žalobcu 1/ a 2/ žalobu nezobral späť a žiadal pojednávanie odročiť, aby zmenil žalobný návrh a jeho písomné vypracovanie. X. jeho návrh na odročenie pojednávania zamietol a následne právny zástupca žalobcu 1/ a 2/ predniesol na pojednávaní procesný návrh na zmenu žaloby o peňažné plnenie (iné právo) a vyplývajúce zo skutkových okolností uvedených v žalobnom návrhu a dohodnuté v prípade sprostredkovania a iných činností súvisiacich s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré žalobcovi 1/ neboli vyplatené. X. nepripustil zmenu žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (iné právo), a preto pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.
X. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. M. úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia. N. návrhu žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje iba súd. J. § 139 C.s.p. dáva preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu tohto návrhu nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby (uznesenie NS SR sp. zn. X I. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
X. Právny zástupca žalovaného 1/ a 2/ zotrval na tvrdeniach o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a nebol preukázaný hmotnoprávny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovaným a to s obsahom a náležitosťami podľa žalobcami predloženej kúpnej zmluvy. F. záväzok nemožno vytvoriť ani výkladom, ktorý učinil právny zástupca, išlo o zavádzajúci výklad a predmetom zmluvy o spolupráci medzi žalobcom 1/ a žalovanými vymedzená zmluvou o spolupráci bola dohoda o projekte, na ktorého realizáciu mali byť zo strany žalobcu 1/ poskytnuté finančné prostriedky žalovaným, a to vo forme bezúročnej pôžičky. Na základe zmluvy o spolupráci sa žalobca zaviazal vykonávať v zmluve vymedzené činnosti a súčasne poskytnúť žalovaným finančné prostriedky za účelom realizácie projektu, za ktoré činnosti sa zaviazali žalovaní zaplatiť žalobcovi jednak províziu a žalobcovi navrátiť poskytnutú pôžičku po predaji pozemkov vymedzených v zmluve a obdržaní dohodnutých kúpnych cien od kupujúcich. R. zmluvy o spolupráci tak bolo zhodnotiť pozemky s cieľom ich predaja a nebola v zmluve povinnosť uzavrieť akúkoľvek kúpnu zmluvu a táto povinnosť nevyplýva ani z príslušných ustanovení E. zákonníka.
X. Záväzky vznikajú z právnych úkonov (a to najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov - deliktov) alebo z iných skutočností, s ktorými zákon spája vznik týchto vzťahov ( t.j. zo zákona a na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu).
X. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. P. takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Q. legitimácia v konaní aktívna alebo pasívna predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či existuje právny vzťah, z ktorého žalobca 1/ a 2/ vyvodzuje tvrdené právo. E. vecnej legitimácie strán sporu, ktorá má hmotnoprávny charakter, preto vylučuje poučovaciu povinnosť súdu a procesný postup odstraňovania vád podania.
XX. Podľa § 566 ods. X E. zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
XX. Podľa § 642 E. zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
XX. V zmluve o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX (čl. 8) zmluvné strany (žalobca 1/ označený ako sprostredkovateľ a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ označení ako investor) v záhlaví zmluvy označili ustanovenie § X62 a XXX ods. 2 E. zákonníka a v čl. VI. (záverečné ustanovenia) § 566 a nasl. o mandátnej zmluve a § 642 a nasl. o zmluve o sprostredkovaní E. zákonníka, z čoho vyplýva, že účastníci zmluvy uskutočnili pre svoj záväzkový vzťah založený vyššie označenou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX voľbu E. zákonníka podľa § 262 E. zákonníka. J. § 262 E. zákonníka dáva možnosť stranám záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich záväzkový vzťah sa bude aplikovať ustanovenie E. zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle ustanovenia § 261 tento nemožno podriadiť režimu E. zákonníka. F., ktorú ustanovuje zákon pre voľbu E. zákonníka, je požiadavka písomnej formy tejto
dohody. A. pochybnosť o tom, že v prípade, ak zmluvné strany poukazujú na konkrétne ustanovenie E. zákonníka ako tomu bolo v posudzovanom prípade, je z obsahu N. zrejmý úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval E. zákonníkom.
XX. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia §§ 566 a XXX je zrejmé, že žalobca 1/ mal vyvíjať činnosti podľa čl. II. bod X.X. pre žalovaných v ich mene a na ich účet obstarávateľskú, poradenskú činnosť, činnosť pri zaisťovaní inžinierskej činností a sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja nehnuteľností ako stavebných pozemkov v súvislosti so zamýšľanou realizáciou projektu investorov výstavba inžinierskych sietí na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. M. (špecifikovaných zápisom na LV č. XXX a č. XXX), kedy činnosť žalobcu 1/ ako sprostredkovateľa, na ktoré sa zaviazal pri sprostredkovaní predaja bola označená - zabezpečenie záujemcov na kúpu stavebných pozemkov, zabezpečenie uzavretia kúpnych zmlúv a právoplatných rozhodnutí o povolení vkladov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Už v samotnom bode X.X. citovanej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že udelená plná moc na právne úkony, ktoré bude sprostredkovateľ v mene a na účet investorov vykonávať, sa nevzťahuje na uzavretie kúpnych zmlúv na jednotlivé stavebné pozemky ako časti nehnuteľností investorov podľa bodu X.X. V článku G.. cit. zmluvy práva a povinnosti zmluvných strán X.X. si strany dohodli, že sprostredkovateľ je oprávnený jednať s treťou osobou o uzavretí predmetu zmluvy a je povinný informovať investorov o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia so zamýšľaným projektom. G. sú oprávnení jednať s treťou osobou o uzavretí predmetu zmluvy len spoločne so sprostredkovateľom alebo s jeho písomným súhlasom. Z dikcie základného ustanovenia § 642 vyplýva, že záväzkom sprostredkovateľa zo zmluvy o sprostredkovaní je jeho činnosť smerujúca k obstaraniu príležitostí na uzavretie určitej zmluvy (sprostredkúvanej zmluvy) s treťou osobou. N. o sprostredkovaní patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodená od mandátnej zmluvy, avšak nie je zmluvou o zastúpení. V prípade, ak by žalobca 1/ ako sprostredkovateľ takúto činnosť pri sprostredkovaní predaja vyvíjal, ak zabezpečí tretiu osobu (záujemcu) na kúpu stavebných pozemkov, samotná skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy neznamená porušenie povinností zo strany žalovaných 1/ a 2/ zo N. o spolupráci. V uzavretej N. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX bolo pre súd v danej veci rozhodujúce nielen vymedzenie predmetu činnosti sprostredkovania predaja, kedy bolo vecou zmluvných strán do akej miery si vzájomné práva a povinnosti upravia, ale predovšetkým skutočnosť, že z predmetnej zmluvy žiadna povinnosť žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom, ktorého zabezpečí žalobca 1/ nevyplývala. U., ak N. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX mala zabezpečovať okrem iných obstarávateľských činností i to, že po jej uzavretí žalovaný 1/ a 2/ bude povinný uzavrieť takúto zmluvu o prevode s treťou osobou (záujemcom zabezpečeným sprostredkovateľom), mohli si toto zmluvné strany zabezpečiť napr. uzavretím zmluvy o budúcej zmluve. D. to, že žalovaní 1/ a 2/ neuzavreli žalobcom 1/ predloženú kúpnu zmluvu s treťou osobou (žalobca X/), neporušili žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo N. dňa XX.X.XXXX. X. je toho názoru, že vlastník nemá povinnosť predať vec, táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná a vlastník podľa svojej vôle môže s vecou nakladať.
XX. Žaloba žiadajúca uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu je osobitným typom žaloby. Aj keď v zásade ide o žalobu na plnenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. a/ C.s.p., má svoje špecifiká vo vzťahu k iným žalobám na plnenie, či už peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. X. povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných. F. poriadok umožňuje vo viacerých ustanoveniach domôcť sa nahradenia prejavu vôle účastníka konania, pričom takáto možnosť musí vyplývať z hmotnoprávnych predpisov.
XX. V danej prejednávanej veci splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu nevyplýva z právneho vzťahu a to N. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX, od ktorého odvodzoval žalobca 1/ uplatnený nárok a preto žalobcovi 1/ nesvedčí žiadne oprávnenie, na základe ktorého by sa mohol domáhať uzavretia zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom 2/ ako kupujúcim (záujemca o kúpu pri činnosti žalobcu 1/ pri sprostredkovaní predaja) a žalobcovi 2/ nesvedčí žiadny hmotnoprávny vzťah ani zo N. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX a ani zo zákona. S. ak žalobcovia 1/ a 2/ zotrvali na podanej žalobe, museli si byť vedomí dôkaznej povinnosti preukázania právneho vzťahu medzi označenými stranami sporu. A. procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané. X. skúmal či existuje právny vzťah, z ktorého žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzujú splnenie povinnosti a s poukazom na vyššie uvedené súd pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a X/, na ktorých strane absentuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého by im vyplýval nimi uplatnený nárok, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. N. 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto súd o ich nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).