Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_6C-6-2014.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, IČ: 542 097 90, konajúceho na území SR prostredníctvom spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: V. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., t.č. X. XX, A. - Z. Q., o zaplatenie 5.460,57 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne spoločnosť konajúca pod obchodným menom CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorá spoločnosť zanikla zlúčením a jej univerzálnym právnym nástupcom je v záhlaví označený žalobca) sa žalobou doručenou súdu dňa 15.5.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 5.460,57 € spolu s úrokom vo výške 8,9 % ročne zo sumy 5.229,88 € od 4.9.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.460,57 € od 1.11.2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Svoj nárok založil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzavrel dňa 30.4.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 16.596,96 € za účelom financovania kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť 72 mesačnými splátkami po 319,16 € s lehotou splatnosti prvej splátky dňa 15.5.2007. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, poskytnutý úver riadne neuhrádzal, keď jeho dlh sa stal splatným k 31.10.2012 a tento predstavoval sumu 5.460,57 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 5.229,88 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 230,69 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok z dlžnej sumy istiny počnúc odo dňa 4.9.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru. Titulom trov konania si uplatnil na zaplatenie sumu uhradeného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní však vopred ospravedlnil. Vo veci si vypočul prednes žalovaného a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými v priebehu konania stranami sporu a to odstúpením o úverovej zmluvy spolu s doručenkou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecnými podmienkami, špecifikáciou pohľadávky, potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov, potvrdením prijatia splátok, prehľadom finančných operácií, potvrdeniami o transakciách, vyčíslením nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, prehľadom poplatkov, sadzobníkom poplatkov, vyjadrením žalovaného,
zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby, vyjadrením žalobcu, výpisom z obchodného registra ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Žalobca je univerzálny právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorá spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou žalobcu, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bola vymazaná z obchodného registra dňa 30.6.2016.
4. Žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so žalobcom dňa 30.4.2007 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 16.596,96 € (500.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72 mesačnými splátkami po 319,16 € (9.615,- Sk) mesačne s lehotou splatnosti splátok k 15. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola zmluvnými stranami dojednaná vo výške 8,9 % ročne, RPMN vo výške 12,29 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.
5. Ako vyplynulo z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov, žalovanému bol poskytnutý dňa 22.5.2007 úver vo výške 16.596,96 €. Ako vyplynulo z potvrdenia o prijatých splátkach a prehľadu transakcií, žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove sumu 17.714,64 €.
6. Ako vyplynulo z písomného podania spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. zo dňa 11.9.2012 označeného ako odstúpenie od úverovej zmluvy, týmto podaním bolo žalovanému oznámené, že ku dňu 31.10.2012 sa stal jeho úver v celom rozsahu splatným. K tomuto dňu bola evidovaná pohľadávka vo výške 5.460,57 € pozostávajúca z dlžnej istiny vo výške 5.229,88 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 230,69 €. Predmetné podanie žalovaný neprevzal, zásielka bola žalobcovi vrátená.
7. Žalobca v priebehu konania špecifikoval uplatnenú pohľadávku, keď doplnil, že žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 319,16 €, z ktorej sumy suma vo výške 20,85 € predstavuje poplatok za poistenie v zmysle časti D) bodu 2 úverovej zmluvy, podľa ktorej žalovaný prijal poistenie úveru s poistným vo výške 6,99 % z dohodnutej mesačnej splátky. Mesačná splátka vo výške 319,16 € potom v sebe zahŕňa istinu vo výške 175,27 €, úroky vo výške 123,04 € a poplatok za poistenie vo výške 20,85 €. Uplatnený nárok špecifikoval tak, že tento pozostáva z dlžnej istiny vo výške 5.229,88 €, z dlžných úrokov vo výške 126,44 € a dlžného poistného vo výške 104,25 €. 8. Žalovaný v priebehu konania skutkové tvrdenia žalobcu popieral, pohľadávku žalobcu namietal. Na pojednávaní dňa 8.6.2015 namietal výšku dlžnej sumy, keď konštatoval, že titulom poskytnutého úveru neuhradil len asi posledné štyri splátky. Úver prestal splácať z dôvodu finančných problémov, V mesiaci máj 2015 prebehla dražba na nehnuteľnosť, ktorú mal v osobnom vlastníctve. Navrhovateľom dražby bola asi spoločnosť VÚB, a.s.. Z výťažku z dražby mali byť uspokojený všetci jeho veritelia. Doplnil, že je zamestnaný. Jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy. Býva v podnájme. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Je rozvedený bez vyživovacej povinnosti. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. F. ktoré má približne 8 až 9 rokov. Vedie sa voči nemu viacero exekúcii. Na pojednávaní dňa 16.10.2016 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že v čase, keď si bral úver od žalobcu, tento chcel riadne splatiť. Životná situácia sa mu však zmenil a úver prestal vedieť splácať. Spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý v roku 2007 vo výške 500.000,- Sk, čo predstavuje sumu 16.596,96 €. Poukázal však na to, že v roku 2007 bol iný kurz slovenskej koruny voči mene euro, keď konverzný kurz bol 34,184 Sk = 1,- €. On titulom úveru uhradil už sumu 17.234,64 €. To, že v roku 2009 došlo k zmene meny so slovenskej koruny na menu euro voči nemu nijako zohľadnené nebolo. K tejto skutočnosti ani nemal možnosť sa vyjadriť. Zo strany žalobcu mu bolo nanútené uzavretie poistnej zmluvy bez toho, aby sa mohol oboznámiť s poistnými podmienkami a nemohol sa vyjadriť ani k spoločnosti, ktorá poistenie poskytla. Doplnil, že nerozumie, načo bola uzavretá poistná zmluva, keď táto sa nevzťahovala na jeho platobnú neschopnosť. Žalobca od neho za všetky zmeny ohľadne zmluvného vzťahu požadoval rôzne poplatky (napr. za odloženie splátky), tiež zmluvný úrok, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a tiež poplatok za poistenie. On z dohodnutých splátok uhradil asi 95 %. Napriek tomu sa mu zo strany žalobcu dostalo šikanovania, keď ho žalobca telefonicky kontaktoval a stanovil mu podmienky pod následkom hrozby ukončenia zmluvného vzťahu. Napríklad od neho žiadal, aby dlžnú sumu uhradil do jednej hodiny. K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky uviedol, že tieto považuje za nedôvodné. Tieto náklady pozostávajú z položiek, ktoré podľa jeho názoru už mali byť zohľadnené v rôznych poplatkoch, ktoré si od neho žalobca uplatňoval. Mal za to, že prihliadnuc na konverzný kurz slovenskej koruny voči mene euro ku dňu uzavretia zmluvy už žalobcovi uhradil viac ako mu bolo poskytnuté.
9. Žalovaný v priebehu konania predložil súdu oznámenie o odovzdaní predmetu dražby, z ktorého podania súd zistil, že listina osvedčovala skutočnosť, že žalovaný predmet dražby - nehnuteľnosť evidovanú na LV č. 7685 pre k.ú. Komárno a to trojizbový byt odovzdal vydražiteľovi.
10. Žalobca písomným podaním zo dňa 16.6.2016 konštatoval, že jeho pohľadávka bola vyčíslená ku dňu odstúpenia od zmluvy správne. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala všetky zákonné náležitosti, pričom mu vznikol nárok na zaplatenie dlžnej istiny, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ako i poplatkov účtovaných za omeškanie so splácaním úveru, keďže žalovaný porušil dohodu o splácaní poskytnutého úveru. Časť zmluvných dojednaní bola upravená formou obchodných podmienok, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere má formulárovú podobu, čo je bežným inštrumentom obchodnej praxe. Uzavretú zmluvu s ohľadom na jej obsah nepovažoval za nemravnú, v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto ustanovenia bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.
Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.
Podľa čl. III. bod 6.-1. všeobecných podmienok, zmluva je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, alebo klient uviedol v žiadosti nepravdivé alebo neúplné údaje, alebo bolo začaté exekučné konanie týkajúc sa majetku klienta, prípadne partnera, vrátane majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, alebo klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávky z úveru. Zánik záväzku sa v ostatnom riadi platnou právnou úpravou. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
12. Z vykonaného dokazovania a nepopretých skutkových tvrdení žalobcu mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaným vznikol dňa 30.4.2007 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto zmluvného vzťahu bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 16.596,96 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 319,16 € v období od 15.5.2007. Titulom tohto úveru žalovaný veriteľovi uhradil celkove sumu 17.714,64 €.
13. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
13. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.4.2007 v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že ide o platný právny úkon, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 16.596,96 €. Pre neplnenie zmluvných podmienok žalobca listom zo dňa 11.9.2012 odstúpil od zmluvy a ku dňu 31.10.2012 vyhlásil úver za splatný. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali v zmysle čl. V.-5. všeobecných podmienok. Dlh titulom úveru vyčíslil na sumu vo výške 5.460,57 €. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vo všeobecných podmienkach v podobe vopred pripraveného formulára, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bolo odstúpenie od zmluvy dohodnuté odlišne ako to vyplýva z ustanovenia § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, keď dojednanie o možnosti odstúpenia od zmluvy bolo upravené v neprospech spotrebiteľa v porovnaní s úpravou ustálenou v ustanovení § 48 a následne § 457 Občianskeho zákonníka. Preto, keďže žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy (keď možnosť odstúpenia od zmluvy vyplýva aj z ustanovení Občianskeho zákonníka), súd mal za to, že v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka boli účastníci zmluvného vzťahu povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenie. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 16.596,96 € a keďže žalovaný žalobcovi už titulom úveru uhradil viac ako mu bolo poskytnuté (žalovaný titulom poskytnutého úveru veriteľovi uhradil sumu vo výške 17.714,64 €), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd konštatuje, že v danej veci, nakoľko ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, bol v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či vo vzťahu strán sporu neexistuje akákoľvek skutočnosť, ktorá by oslabovala nárok veriteľa voči spotrebiteľovi, keď súd poukazuje i na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako aj všeobecné podmienky k tejto zmluve vykazujú znaky neprijateľných zmluvných podmienok, keď zmluva ako celok i všeobecné podmienky majú podobu vopred pripraveného formulára do obsahu ktorého žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť zasahovať, mohol len vopred žalobcom naformulované podmienky prijať, inak by s ním žalobca zmluvu neuzavrel.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaného s ohľadom na výsledok konania označil za v konaní plne úspešnú stranu sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).