Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-277-2013.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/277/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Ivanou Štiftovou v právnej veci žalobkyne: C.. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XA, V., zastúpenej: JUDr. Soňou Urbaničovou, advokátkou, Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej 2, Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, zastúpenému: advokátkou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., Ul. 1 mája 5, Púchov, o vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2013 domáhala proti žalovanému vylúčenia veci z exekúcie vedenej exekútorom JUDr. Petrom Stanom (č.k. 56Er/2114/2013, EX 798/2013) a to nehnuteľnosti - k.ú. X., obec V. - m.č. O. U., okres V. C., zap. na LV č. XXXX vedeného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a to pozemkov vedených na parc. registra ,,C" č. XXXXX/X o výmere 565 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a stavby vedenej ako rodinný dom so súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X (ďalej len ,,nehnuteľnosti "), ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy a to i napriek skutočnosti, že v čase ich nadobudnutia bola vydatá a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené. O tejto skutočnosti svedčí Notárska zápisnica o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva pod č. O. XX/XX, O. XXXX/XX, O. XXXX/XX spísaná notárom Mgr. Margitou Kudláčovou zo dňa 15.03.2013, ktorou manželia uzavreli dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorej nadobúda nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva len žalobkyňa. V predmetnej zápisnici je aj zhodné vyhlásenie oboch manželov, že nehnuteľnosti sú nadobúdané z výlučných prostriedkov žalobkyne a tieto nadobudla z predaja nehnuteľnosti, ktorá nebola v BSM. Investíciu osobných finančných prostriedkov žalobkyne preukazuje aj Rozhodnutie správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o povolení vkladu v prospech žalobkyne zo dňa 20.03.2013, v zmysle ktorého predala nehnuteľnosť - bytovú jednotku, ktorú vlastnila, manželom F. a notárska zápisnica O. XXX//XXXX, O. XXX/XXXX spísaná notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 29.05.2002 o zúžení BSM, na základe ktorej bytovú jednotku nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa teda namietala zriadenie exekučného záložného práva na pozemku ako i rodinnom dome, ktoré sú predmetom exekúcie č.k. 56Er/2114/2013, EX 798/2013, avšak od exekútora dostala odpoveď, že notárska zápisnica o zúžení BSM nemá vplyv na ďalšie vedenie exekúcie, nakoľko pri začatí exekučného konania nemal oprávnený ani exekútor vedomosť o predmetnej dohode manželov a teda na tento dokument by sa mohla žalobkyňa odvolávať len vtedy, keby bol tretím stranám známy. Podľa žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom aby súdny exekútor
potom, čo sa dozvie o skutočnosti existencie notárskej zápisnice o zúžení BSM takýto právny úkon neakceptoval. Žalobkyňa nevedela o záväzku manžela voči žalovanému. Pokiaľ sa súdny exekútor dozvedel o notárskej zápisnici je vylúčené popierať jej platnosť už aj z dôvodu formálnej perfektnosti predmetnej listiny vo forme verejnej listiny.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že všetky pohľadávky, pre ktoré je vedené exekučné konanie vznikli v roku 2012, preto ak žalovaný nemal v tom čase vedomosť o existencii dohody o zúžení BSM, keďže to nebolo ani objektívne možné, nakoľko notárska zápisnica o zúžení BSM bola spísaná až dňa 15.03.2013, nie je prípustné aby sa žalobkyňa dovolávala takejto dohody.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesom ich právnych zástupcov, výsluchom svedka P. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 798/13 súd zistil, že dňa 07.05.2013 sa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného RAVEN a.s., voči povinným v 1.rade INSTA a.s., a v 2.rade C.. P. V. o vymoženie 68.569,17-eur s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu č. VK 143/2012 zo dňa 08.02.2013, ktorý vydal Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., a č. VK 144/2012 zo dňa 08.02.2013, ktorý vydal Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., a č. VK 145/2012 zo dňa 08.02.2013, ktorý vydal Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., a VK 146/2012 zo dňa 11.02.2013, ktorý vydal Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., a to predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a to nehnuteľnosti - k.ú. X., obec V. - m.č. O. U., okres V. C., pozemkov vedených na parc. registra ,,C" č. XXXXX/X o výmere 565 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a stavby vedenej ako rodinný dom so súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
6. Dňa 23.2.2009 bola medzi spoločnosťou RAVEN a.s., (žalovaným) ako predávajúcim a spoločnosťou INSTA a.s., (v ktorej ako predseda predstavenstva vystupuje manžel žalobkyne C.. P. V. a podpredseda predstavenstva žalobkyňa C.. D. V. ) ako kupujúcim uzatvorená rámcová kúpna zmluva č. XXXX/XX/ XX/XX-D.. Predmetom zmluvy bola dodávka obchodného tovaru, konkrétne valcovaných výrobkov zo železa a nelegovanej ocele zo spoločnosti veriteľa do spoločnosti dlžníka. Veriteľ ako predávajúci sa zaviazal dlžníkovi ako kupujúcemu dodávať obchodný tovar spôsobom a za podmienok dohodnutých v rámci tejto zmluvy.
7. Dňa 23.02.2009 bola medzi C.. P. V., ako pristupujúcim dlžníkom, RAVEN a.s. ako veriteľom a INSTA a.s. ako dlžníkom, uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzku, kde sa strany dohody v rámci č.l. IV zaviazali, že spory ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z danej dohody budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., Nemocničná 16 vo Veľkom Krtíši.
8. Z príkazu na zriadenie exekučného záložného práva EX 798/13 zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že týmto príkazom zriadil exekútor JUDr. Peter Stano exekučné záložné právo na nehnuteľností, ktoré sú vedené na LV č. XXXX v k.ú. X., obec V. - m.č. O. U., okres V. C., pozemky vedené na parc. registra ,,C" č. XXXXX/X o výmere 565 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a stavbu vedenú ako rodinný dom so súp. č. 2256 na parcele č. XXXXX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
9. Z exekučného príkazu EX 798/13 zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Peter Stano vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. X., obec V. - m.č. O. U., okres V. C. a to pozemkov vedených na parc. registra ,,C" č. XXXXX/X o výmere 565 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a stavby vedenej ako rodinný dom so súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/X.
10. Rozhodnutím č. X. XXXX/XX zo dňa 09.04.2013 Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú X., LV č. XXXX, pozemok na parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2, stavba so súp. č. XXXX s parc. č. XXXXX/X v prospech C.. D. V..
11. Z odpisu notárskej zápisnice O. XXX/XXXX, O. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2002 spísanou JUDr. Ľubicou Floriánovou súd zistil, že manželia C.. P. V. a C.. D.Ľ. V. zúžili svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že nehnuteľnosť zapísanú na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra V. C., LV č. XXXX, k.ú. X., parc. č. XXXXX/X záhrady o výmere 138 m2, nehnuteľnosť zapísanú na Katastrálnom úrade v V., Správa katastra V. C., LV č. XXXX, k.ú. X., parc. č. XXXXX/XXX záhrady o výmere 95 m2, parc.č. XXXXX/XXX záhrady o výmere 53 m2, nehnuteľnosť zapísanú na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra V. C., LV č. XXXX, k.ú. X., parc. č. XXXXX/XXX zastavané plochy o výmere 754 m2 a nehnuteľnosť -bytovú jednotku v X.O. novostavby rodinného domu typového označenia Y., v lokalite M. - Č. H../. P. H.. X. V. na parc. č. XXXXX/XXX o celkovej výmere 79,06 m2 spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu nadobudne do výlučného vlastníctva manželka C.. D. V., nar. XX.XX.XXXX.
12. Z odpisu notárskej zápisnice O. XX/XX, O. XXXX/XX, O. XXXX/XX zo dňa 15.03.2013 spísanou Mgr. Margitou Kudláčovou súd zistil, že manželia C.. P. V. a C.. D. V. zúžili svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že rodinný dom č. XXXX, parc. reg. C, č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria 565 m2, k.ú. X., LV č. XXXX nadobudne na základe kúpnej zmluvy do výlučného vlastníctva manželka C.. D. V. nad. XX.XX.XXXX.
13. Z exekučného spisu sp.zn. 56Er/2114/2013 súd zistil, že na tunajšom súde je vedené exekučné konanie v právnej veci oprávneného RAVEN a.s., proti povinnému INSTA a.s., o vymoženie istiny v sume 68.569,17-eur s príslušenstvom na základe vykonateľných exekučných titulov- rozhodcovských rozsudkov vydaných Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom Nemocničná 16 vo Veľkom Krtíši č. VK/143/2012 zo dňa 08.02.2013, VK/144/2012 zo dňa 08.02.2013, VK/145/2012 zo dňa 08.02.2013, VK/146/2012 zo dňa 11.02.2013, VK/147/2012 zo dňa 11.02.2013.
14. Z výpovede žalobkyne súd zistil že pred 25 rokmi prišla do Bratislavy, pričom byt ktorý mala v Prešove vymenila za byt v Bratislave. Neskôr ho predala za 150.000-Sk a prostriedky, ktoré získala z predaja tohto bytu a predaja pozemku na Záhradníckej ulici (+ mala našetrených 3.000.000-Sk, ktoré mala uložené v skrini) využila na kúpu nehnuteľnosti, ktorú kupovala žalobkyňa a jej syn za 7.600.000-Sk v roku 2002 - jednalo sa o dve bytové jednotky na Trinástej ulici a neskôr bola táto nehnuteľnosť predaná manželom F. za 510.000-eur. Nevedela ako ich manželstvo so súčasným manželom dopadne, tak si dala notárskou zápisnicou vylúčiť nehnuteľnosť z BSM. Potom kúpila nehnuteľnosť, o ktorú je teraz spor za sumu 330.000-eur, pričom túto kupovala samostatne, bez manžela. O žiadnom osobnom záväzku manžela v spoločnosti INSTA a.s., voči spoločnosti RAVEN a.s. nevedela. V prípade nehnuteľnosti, o ktorú sa v tomto konaní vedie spor, je na liste vlastníctva, zapísaná len ona ako jediná vlastníčka, čiže aj exekútorovi malo byť zrejmé, že sa nejedná o spoločný majetok manželov, ale o výlučné vlastníctvo žalobkyne. Je teda nutné aplikovať § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je možné postihnúť majetok patriaci do majetkového spoločenstva manželov pokiaľ existuje dohoda o zúžení BSM. Nejednalo sa o žiadne špekulatívne kroky, nakoľko obaja manželia boli už raz rozvedení, každý z nich mal deti a teda chcela zabezpečiť istotu majetku dohodou o zúženín BSM sebe i svojím deťom. Jedna dohoda o zúžení BSM bola spísaná už v roku 2002, kedy manžel žalobkyne nemal žiadnu pohľadávku voči spoločnosti RAVEN a.s. a následne spísali rovnakú dohodu v roku 2013, kedy žalobkyňa predávala starú nehnuteľnosť a kupovala ďalšiu. O pohľadávke manžela a exekučnom konaní sa dozvedela až pri snahe exekútora o blokáciu majetku. Ihneď ako sa o tom dozvedela preukázala exekútorovi a aj veriteľovi dohodu o zúžení BSM. Ak by o tomto záväzku žalobkyňa vedela skôr, napadla by ho, vzhľadom na to že o ňom nemala ani tušenie tak neučinila. So záväzkom manžela by nesúhlasila, pretože nešlo o hospodárenie s bežnou vecou. Z vyššie uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
15. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že dňa 20.10.2013 súdny exekútor vyzval žalobkyňu na vyjadrenie, či jej manželstvo s C.. P. V. trvá z dôvodu, že na nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je vedená exekúcia. Až v tento moment sa žalobkyňa dozvedela o tejto exekúcii a ihneď doručila exekútorovi notársku zápisnicu, ktorá preukazovala zúženie BSM. Na túto nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne teda nie je možné viesť exekúciu, nakoľko táto nepatrila do BSM a bola kupovaná z výlučných prostriedkov žalobkyne.
16. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že pokiaľ ide o zúženiu BSM formou notárskej zápisnice je z aspektu práva zásadne dôležité posúdiť, či obsah takejto dohody bol tretej
osobe známy a zároveň ustáliť, kedy vznikli záväzky žalobkyne voči žalovanému. Pohľadávky manžela žalobkyne predstavujú sumu 65.569,17-eur a vznikli v období od januára - apríla 2012 z dodávateľsko
- odberateľských vzťahov medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou Insta a.s. ako kupujúcim, kde manžel žalobkyne vystupuje ako štatutárny zástupca. Dňa 23.02.2009 C.. P. V. podpísal so žalovaným ako veriteľ dohodu a pristúpení k záväzku, ktorej participientom bola aj spoločnosť INSTA a.s., ako dlžník pričom žalovaný podotkol, že žalobkyňa je od založenia spoločnosti INSTA a.s., od 31.12.2008 členom štatutárneho orgánu a podpredsedníčkou predstavenstva. K uzavretiu manželstva došlo v roku 1989 pričom nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa predala manželom F. nadobudla z prostriedkov, ktoré podľa názoru žalovaného nesporne patrili do BSM, pretože na kúpu nehnuteľnosti mala použiť iba 150.000-Sk, o ktorých tvrdila, že patrili do jej výlučnej dispozície a pôvod zvyšných 7.450.000- Sk žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný bol toho názoru, že konanie žalobkyne je účelové a jej jediným účelom bolo vylúčiť majetok z BSM tak, aby nebol postihnutý exekúciou. V ten istý deň t.j., 15.03.2013 keď uzatvorila žalobkyňa dohodu o zúžení BSM uzatvoril aj jej manžel kúpno
- predajnú zmluvu so svojím synom I. V., ktorou na neho previedol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3. Žalovaný sa v konaní 10C/37/2014 na Okresnom súde Bratislava III domáha neúčinnosti tohto úkonu. Právny zástupca mal za to, že žalobkyňa vedieť mala a mohla o pohľadávke svojho manžela nakoľko je podpredsedníčkou predstavenstva v spoločnosti INSTA a.s.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nemal vedomosť o dohode o zúžení BSM, ktorú uzatvorila žalobkyňa so svojim manželom na základe notárskej zápisnice N59/13, ktorá bola spísaná notárkou Margitou Kudláčovou dňa 15.03.2013 rovnako ako nemal vedomosť o uzatvorení dohody o zúžení BSM v roku 2002. Tieto skutočnosti považuje žalovaný za zásadné vzhľadom k predmetu konania nakoľko v zmysle § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa manželia môžu na takéto dohody odvolávať len vtedy, ak boli tieto tretím osobám, teda ich veriteľom známe. S poukazom na tieto skutočnosti mal právny zástupca za to, že na dohody o zúžení BSM nemožno v danom konaní prihliadať. Nakoľko pohľadávku jedného z manželov možno uspokojiť z majetku patriaceho do BSM považoval exekúciu, ktorou je postihovaná dotknutá nehnuteľnosť žalobkyne za zákonnú. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
17. Z výpovede svedka P. V. (manžela žalobkyne) súd zistil, že žalobkyňa je jeho manželka od roku 1989 a ich manželstvo trvá dodnes. S manželkou v podstate spoločne nepodniká v žiadnej spoločnosti, majú spoločnosť INSTA a. s., ktorá je však v útlme a spoločnosť TIES s. r. o., v ktorej je konateľom ale nekoná tam. Manželka je tiež konateľkou spoločnosti INSTA a. s., ale bolo to len za účelom, že sa svedok zúčastňoval súťaží Realy Dakar a teda, aby v prípade úmrtia mohla spoločnosť pokračovať ďalej. Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, o tomto nemal svedok ani vedomosť, nakoľko mu takéto rozhodnutie nebolo doručené. Ak by mu bolo doručené určite by sa odvolal. V podstate voči pohľadávke ako takej námietky nemal, ale úroky z omeškania sa mu zdali úžernícke a podpísal ich v nevedomosti. So spoločnosťou RAVEN a. s. mali uzatvorených viacero zmlúv, zvyčajne bývali uzatvárané na "priateľskej báze", za prijateľných cenových podmienok. Je pravdou, že pri čítaní zmlúv bol svedok povrchný, viac veril zmluvným vzťahom a odsek o osobnom ručení absolútne prehliadol, na konzultáciu k uzatvoreniu takejto dohody si nezobral ani právnika. Takéto osobné ručenie nemal nikde v zmluvných vzťahoch so žiadnymi inými spoločnosťami. Keďže si neuvedomoval, že takéto pristúpenie k záväzku podpísal, žalobkyňa o tom nemohla určite taktiež vedieť. O zúžení BSM so žalovaným nikdy nehovoril, ani mu to nespomenul. Dohody o zúžení BSM mali so žalobkyňou podpísané z dôvodu, že sa jednalo o výlučné finančné prostriedky manželky. Svedok vedel, že predala byt, pochádza z bohatej rodiny a sama ho požiadala o to, aby bol tento byt vylúčený z BSM.
18. Podľa § 143 zák. č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
20. Podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
21. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
22. Podľa § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
23. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len "zákon č. 233/1995 Z.z."), právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.
24. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
25. V zmysle ust. § 55 ods. 1 Ex por. právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Pod právami k veci v zmysle tohto ustanovenia sa pritom rozumejú akékoľvek vecné práva a to najmä vlastnícke právo, právo toho, kto podľa zákona požíva ochranu ako vlastník a právo držby. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - k.ú. X., obec V. - m.č. O. U., okres V. C., zapísanej na LV č. XXXX, vedeného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a to pozemkov parc. registra ,,C" č. XXXXX/X o výmere 565 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby vedenej ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXXX/X. Vlastnícke právo žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 9.4.2013, keď predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva za trvania manželstva, ktoré bolo uzavreté s dlžníkom žalovaného dňa 21.10.1989, na základe dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 15.3.2013. 26. V prejednávanej veci bola spornou otázka, či pre pohľadávku jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, možno postihnúť majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve druhého manžela z dôvodu, že k vylúčeniu tohto majetku z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo v dôsledku uzavretia dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143a Občianskeho zákonníka.
27. Ustanovenie § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý umožňuje veriteľovi len jedného z manželov, uspokojiť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) svoju pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva i z majetku patriaceho do BSM, zohľadňuje pojmový znak bezpodielového spoluvlastníctva manželov
- bezpodielovosť. Keďže v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov obmedziť iba na "podiel" tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Predpokladom možnosti postupu podľa tohto ustanovenia je existencia vymáhateľnej pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a vedenie exekúcie aj na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri exekúcii uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov (R NS SR 3 Cdo 8/2010).
28. Výnimku z ust. § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, predstavuje prípad, kedy manželia uzavreli dohodu podľa § 143a Obč. zákonníka (o zúžení BSM alebo vzniku BSM ku dňu zániku manželstva) a pohľadávka veriteľa jedného z manželov vznikla pri používaní majetku, ktorý podľa tejto zmluvy nepatrí do BSM (§ 147 ods. 2 Obč. zákonníka), t.j. pri používaní majetku, ktorý bol z dôvodu dohody uzavretej medzi
manželmi podľa § 143a Obč. zákonníka vyňatý z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prejednávanej veci sa však o takýto prípad nejedná, nakoľko v konaní nebolo zistené a žalobkyňa ani netvrdila, že dlhy vznikli pri používaní majetku vyňatého z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v prospech výlučného vlastníctva žalobkyne) zmluvou o jeho zúžení.
29. Pre posúdenie prejednávanej veci bolo podstatné či vo vzťahu k ust. § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, dohoda o zúžení BSM uzavretá podľa § 143a Obč. zákonníka bola alebo nebola inej osobe známa. Predovšetkým treba uviesť, že žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že súdny exekútor popiera platnosť notárskej zápisnice (majúc zrejme na mysli platnosť uzatvorenej dohody o zúžení BSM ako právneho úkonu), nakoľko ustanovenie § 143a ods. 3 Obč. zákonníka vychádza z toho, že dohoda o zúžení BSM upravuje len vnútorné vzťahy medzi manželmi, jej účastníkom nie sú tretie osoby. Zmluva o zúžení rozsahu BSM však môže mať dopad aj na tretie osoby (veriteľov) a preto je právne účinná voči veriteľovi len vtedy, ak bola medzi manželmi uzavretá (stala sa medzi manželmi účinnou) skôr, ako vznikla veriteľovi pohľadávka (voči jednému z manželov) a zároveň už v tej dobe bol veriteľovi známy obsah zmluvy o zúžení BSM, pričom voči veriteľovi nemôže byť právne účinná zmluva o zúžení BSM, ktorá bola uzavretá medzi manželmi (stala sa účinnou) až potom, ako veriteľovi vznikla pohľadávka (voči jednému z manželov). Nemožnosť manželov (každého z nich) odvolať sa voči veriteľovi na zmluvu o zúžení BSM podľa ust. § 143a ods. 3 Obč. zákonníka, ktorá bola manželmi uzavretá (stala sa medzi manželmi účinnou) až potom, ako veriteľovi už vznikla jeho pohľadávka (voči jednému z manželov), nespôsobuje teda neplatnosť zmluvy, ale len jej tzv. relatívnu bezúčinnosť; znamená to, že dohoda o zúžení BSM je naďalej platným právnym úkonom a vyvoláva ňou sledované právne následky, avšak vo vzťahu manželov voči veriteľovi sa na zmluvu hľadí tak, ako keby nenastali jej právne účinky, inak povedané, tak ako keby nedošlo k zúženiu doterajšieho rozsahu BSM. Stav relatívnej bezúčinnosti zmluvy podľa ust. § 143a ods. 3 Obč. zákonníka nastáva priamo zo zákona (ex lege), čo vyplýva aj z toho, že veriteľ vymáhateľnej pohľadávky, ktorá mu vznikla voči jednému z manželov skôr, než bola manželmi uzavretá (stala sa medzi manželmi účinnou) dohoda o zúžení ich BSM, má právo ju vymôcť na základe exekučného titulu, cestou exekúcie, tiež z majetku, ktorý (pôvodne) patril do BSM a ktorý na základe zmluvy o zúžení BSM pripadol manželovi dlžníka bez toho, aby bezúčinnosť zmluvy podľa § 143a ods. 4 Obč. zák. musela byť (voči manželovi dlžníka) určená právoplatným súdnym rozhodnutím (Rč 21 Cdo 1154/2012).
30. V zmysle ust. § 143a ods. 3 Obč. zákonníka je podstatné, či dohoda o zúžení BSM bola známa inej osobe, t.j. osobe, ktorej sa obsah zmluvy o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže v jej právnom postavení nejako dotknúť, resp. ukrátiť jej práva. Pritom nie je relevantné, či takáto dohoda bola uzavretá pred vznikom právneho vzťahu niektorého z manželov (popr. oboch) k tretej osobe alebo neskôr. Nie je tiež podstatné, či táto tretia osoba bola pri vzniku právneho vzťahu (pre ktorý mohlo, či môže byť prípadné zúženie významné) o takomto zúžení niektorým z manželov informovaná alebo nie, pretože rozhodná je akákoľvek vedomosť tretej osoby o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá ovplyvňuje jej právne pomery, pričom sa vychádza z toho, že vymedzenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva priamo zo zákona (§ 143 Obč. zákonníka). V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že dohoda manželov uzavretá podľa § 143a ods. 3 Obč. zákonníka upravuje len vnútorné vzťahy medzi manželmi. Zmluvné strany sa preto môžu dovolávať dohody voči inej osobe len výnimočne, ak im táto dohoda bola známa. Pod známosťou dohody je treba rozumieť nielen známosť o uzavretí dohody, ale vyžaduje sa, aby tretia strana bola oboznámená aj s obsahom tejto dohody (nestačí ani, že zmluva je verejne prístupná v zbierke listín katastra nehnuteľností / Rč 20 Cdo 612/2005/). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať známosť dohody zaťažuje zmluvné strany. To, či bol inej osobe známy obsah dohody o zúžení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd skúma ku dňu vzniku vymáhateľnej pohľadávky, pričom okolnosť, že tretej osobe bol alebo mohol byť známy obsah tejto dohody v čase začatia exekúcie nie je významná, rovnako ako nie významná ani nevedomosť manžela o vzniku pohľadávky druhého z manželov. Pri posudzovaní okamihu, kedy súd skúma, či inej osobe bol známy obsah dohody o zúžení BSM sa vychádza zo skutočnosti, že právne vzťahy vytvorené v čase vzniku pohľadávky nemôžu byť zmluvou o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov ovplyvnené (Rč 20 Cdo 1389/2003, Rč 20 Cdo 2512/2011, Rč 20 Cdo 3497/2008, Rč 20 Cdo 279/2003). Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie preto nemôže byť úspešná, ak vymáhaná pohľadávka vznikla za trvania manželstva jednému z manželov pred uzavretím zmluvy o zúžení BSM.
31. Ďalej je treba poukázať na to že účelom ustanovenia § 143a ods. 3 Obč. zákonníka, je ochrana právneho postavenia tretích osôb - veriteľov, predovšetkým pred eventuálnymi nepriaznivými dopadmi niektorých zmlúv uzavretých medzi manželmi o zúžení BSM vo vzťahu k tretím osobám, ktorými účastníci môžu sledovať aj sťaženie uspokojenia práv tretích osôb, alebo naopak prospech, resp. zvýhodnenie, ktoré im z vytvoreného právneho vzťahu mohlo vzniknúť na úkor iných osôb. Ustanovenie § 143a Občianskeho zákonníka tak čelí prípadnému obtiažnemu posudzovaniu pravdivosti uzavretia uvedených zmlúv a je tak postavené na objektivite preukázania vedomosti inej osobe o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že pohľadávky žalovaného voči manželovi žalobkyne, vznikli v roku 2012 a boli žalovanému priznané rozhodnutiami rozhodcovského súdu. Z obsahu exekučného spisu nevyplýva, že by povinný - manžel žalobkyne, podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, ak vo svojej výpovedi tvrdil, že mu rozsudok nebol doručený alebo že by sa v samotnom rozhodcovskom konaní bránil proti existencii a výške súdom priznanej pohľadávky žalovaného. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovanému ako veriteľovi manžela žalobkyne v čase vzniku pohľadávky nebol a ani nemohol byť známy obsah zmluvy o zúžení BSM uzavretej medzi manželmi dňa 15.3.2013, nakoľko táto bola uzatvorená po vzniku pohľadávky, keď zároveň, ako už bolo uvedené vyššie, právne vzťahy vytvorené v čase vzniku pohľadávky nemôžu byť zmluvou o zúžení BSM ovplyvnené a preto ani žaloba o vylúčenie veci z exekúcie nemôže byť v tomto prípade úspešná, ak vymáhaná pohľadávka vznikla za trvania manželstva jednému z manželov pred uzavretím zmluvy o zúžení BSM.
33. Taktiež treba uviesť, že predpokladom platne uzatvorenej dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143a Občianskeho zákonník je vylúčenie inak kogentných ustanovení zákona týkajúcich sa rozsahu BSM, t.j. predmetom dohody manželov o zúžení BSM podľa 143a Obč. zákonníka môže byť iba to, čo by inak podľa zákona (§ 143 Obč. zákonníka) patrilo do BSM. Judikatúra súdov dospela aj k záveru, že do BSM nepatrí vec nadobudnutá za trvania manželstva, pokiaľ je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu vlastníctva týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri nadobúdaní vecí do BSM všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do BSM, t.j. zo spoločných prostriedkov a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov (t,j. získaných dedením, darovaním a pod.), stáva sa takáto vec predmetom BSM. To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky z BSM (R 42/1972). Znamená to, že ak ide o vec nadobudnutú za trvania manželstva kúpou (nie dedičstvom alebo darom), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, pričom na jej kúpu neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manželov, ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie § 143 Obč. zákonníka, t.j. vec, ktorá patrí do BSM (R NS SR 5Cdo 99/2011). V nadväznosti na uvedené teda možno uviesť, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá za finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve, ktoré nadobudla v roku 2002, jej obrana by bola úspešná len vtedy, ak by sa preukázalo, že aj dohoda o zúžení BSM uzavretá dňa 29.5.2002, na základe ktorej v roku 2002 nadobudla za trvania manželstva nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, bola žalovanému v čase vzniku pohľadávky známa, čo však preukázané nebolo. Právnym následkom teda je, že aj na túto dohodu sa vo vzťahu k veriteľovi hľadí tak, ako keby nenastali jej právne účinky, inak povedané, tak ako keby nedošlo k zúženiu rozsahu BSM. Nakoľko ani predmetná dohoda nenadobudla voči žalovanému právne účinky a žalovaná nepreukázala, že na kúpu nehnuteľnosti nadobudnutej v roku 2002 použila finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve (nadobudnuté pred uzavretím manželstva, dedením, darovaním a pod.), nemá ani uvedená skutočnosť žiaden vplyv na iné právne posúdenie veci.
34. Vychádzajúc z uvedeného, súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že vo vzťahu k veriteľovi (žalovanému) sa na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Stana, pod č. EX 798/13 a sú predmetom tohto sporu, hľadí ako na majetok patriaci do BSM a preto s poukazom na ust. § 147 ods. 1 Obč. zákonníka nie je daný dôvod na vylúčenie veci z exekúcie, keďže sa nejedná o právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto súd priznal žalovanému voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.