Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/209/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci žalobcu: TEK, spol. s r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 929, Myjava, IČO: 31 449 646, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou, JUDr. Michal Trúsik - advokát, so sídlom Kuzmányho 5, Banská Bystrica, proti žalovanému: T. T., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XXX/XXX, J. Q., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Myjava, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, k.ú. E. ako skladový priestor (predtým priestor č. X) v samostatnom vchode na prízemí bytového domu súp. č. XXX, na parcele registra „C“ č. XXXX a XXXX/ X vrátane podielu XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, je žalobca.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Myjava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, P..Ú.. E., I. H. Č.. X v samostatnom vchode na prízemí v bytovom dome súp. č. XXX F. H. S. „. Č.. XXXX I. XXXX/X R. H. XXXXX/XXXXXX na spoločných zariadeniach a spoločných častiach, je žalobca. Súčasne žiadal žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania. Uviedol, že zmluvu o predaji podniku zo dňa 09.01.1995 kúpili od obchodnej spoločnosti TYMA s.r.o. časť podniku - prevádzku T3 - odevy pozostávajúcu okrem iného z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, P..Ú.. E. I. T. Č.. XXX F. H. Č.. XXXX R. H. X/X za dohodnutú kúpnu cenu 3,365.000,- Sk, na základe čoho bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX I. H. Č.. X v samostatnom vchode na prízemí v budove súp. č. XXX F. H. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X v celosti vrátane podielu 499/1290 na spoločných zariadeniach a spoločných častiach v ich výlučnom vlastníctve. Dňa 12.03.2002 ich spoločnosť, zastúpená vtedy ešte druhým konateľom T. P. uzavrela s O.. H. R. zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva, podľa ktorej mala ich spoločnosť ako dlžník uzavrieť s T. P., ako veriteľom dňa 05.02.1995 dohodu o urovnaní a následne dňa 05.11.2001 mal T. P. túto svoju pohľadávku postúpiť na O.. H. R.. V zmysle uvedenej dohody o urovnaní a ostatných dokumentov mal byť obsahom pohľadávky T. P.Č. údajný dlh vo výške 615.000,- Sk, ktorý mala voči nemu obchodná spoločnosť TYMA s.r.o. a ktorý mala ich spoločnosť prevziať a zaviazať sa ho Branislavovi Klčovi uhradiť ku dňu 31.03.2002 spolu s 10% ročnými úrokmi (1,045.500,- Sk). Keďže ich spoločnosť dlh riadne a včas neuhradila došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti zaťaženej zabezpečovacím prevodom do vlastníctva O.. H. R.. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.09.2002 a vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal T. T. - žalovaný. Neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov a navrátenia svojho vlastníctva sa žalobca domáha vo viacerých civilných a trestných konaniach. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 22T/3/04 zo dňa 05.03.2008 v spojení

s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3To/5/2009 zo dňa 19.05.2010 bol T. P., ako vtedy druhý konateľ a spoločník žalobcu uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa dopustil tak, že bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti TEK, spol. s.r.o. Ing. Jaroslava Tybitancla, ktorý mal v tejto spoločnosti rovnaký majetkový podiel a v rozpore s čl. 8 ods. 1 bod 1.1 a bod 1.2 a čl. 8 ods. 2 bod 2.2 Spoločenskej zmluvy uvedenej spoločnosti dňa 12.03.2002 na Katastrálny úrad Trenčín, Správu katastra Myjava podal návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2001 uzatvorenej medzi veriteľom O.. H. R. a dlžníkom - spoločnosťou TEK, spol. s r.o. v zastúpení odporcom, kde v čl. 1 zmluvy úmyselne uviedol nesprávne údaje vychádzajúc z fingovanej dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995 uzatvorenej medzi T. P.Č. a spoločnosťou TEK, spol. s r.o. v zastúpení T. P., čím uviedol do omylu Katastrálny úrad Trenčín, Správu katastra Myjava, ktorý dňa 22.04.2002 rozhodol o vklade vlastníckeho práva k prevádzanému nebytovému priestoru č. X zapísaného na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Trenčín, Správy katastra Myjava, ktorý sa nachádza v E. R. T. J.. Č.. XXX H. F. H. Č.. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy XXX/XXXX (Ď. A. F.F. XXXX) v prospech nadobúdateľa O.. H. R. a ku škode spoločnosti TEK, spol. s.r.o. vo výške 5,273.440,- Sk (175.046,13 Eur). Následne Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/173/2008 zo dňa 30.07.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/862/2013 zo dňa 21.01.2015 súdy rozhodli, že ich spoločnosť (žalobca) je vlastníkom nehnuteľnosti XXXX. V tomto konaní bola ako prejudiciálna otázka vyriešená aj platnosť v už úvode opísaných právnych úkonov, na základe ktorých malo prejsť vlastníctvo nehnuteľnosti XXXX z ich spoločnosti až na žalovaného. Všetky tieto právne úkony boli vyhodnotené ako absolútne neplatné. Počas obdobie, kým došlo ku konečnému navráteniu vlastníctva nehnuteľnosti 2861 ich spoločnosti, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom Rozsudkom sp. zn. 11C/201/2011 zo dňa 05.11.2012 v znení Opravného uznesenia zo dňa 27.06.2013 rozhodol, že T. T. (žalovaný) je vlastníkom nebytového priestoru č. X, W. F. A. Č.. XXXX, F.B. J. F. H. T. C. J.. Č.. XXX, H. F. H. S. „.B. Č.. XXXX I. XXXX/X, P..Ú..: E. I. H. XXXXX/XXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej len „Nehnuteľnosť XXXX“). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že po neskoršej prístavbe Z.U. W. J.. Č.. XXX P. T. C. J.. Č.. XXX sa sporný nebytový priestor (Nehnuteľnosť XXXX) začal užívať spolu s obchodným zariadením (Nehnuteľnosť XXXX). Toto faktické spojenie malo za následok, že pri nakladaní s obchodným zariadením, resp. s nebytovým priestorom na jeho prízemí sa sporný nebytový priestor považoval za jeho súčasť a v prevodných zmluvách sa tak i v popise uvádzal. Prístavbou obchodného zariadenia a spoločným užívaním sa im sporný nebytový priestor prestal vnímať ako nebytový priestor patriaci do bytového domu súp. č. XXX. Fakticita tohto stavu bola tak silná, že sa sporný nebytový priestor vtelil do obchodného zariadenia, resp. nebytového priestoru na jeho prízemí i v tituloch, ktorými dochádzalo k ich prevodom. Napriek nepretržitej existencii sporného nebytového priestoru ako samostatnej „veci“ sa k nemu takto prestalo pristupovať a pre svoju funkčnú spojitosť s nebytovým priestorom na prízemí obchodného zariadenia bol vnímaný ako integrálna časť. Tým zdieľal i osud nebytového priestoru na prízemí obchodného zariadenia (nehnuteľnosť XXXX) pri jeho prevodoch, keď úmysel konajúcich strán zmlúv smeroval i k spornému nebytovému priestoru i keď ho právne správne nikdy neidentifikoval. Pretože však bol sporný nebytový priestor napriek jeho nesprávnej identifikácii vždy predmetom prevodu ako nebytový priestor na prízemí obchodného zariadenia je i vlastník totožný. Žalobca poukázal tiež na Rozsudok 4C/173/2008 zo dňa 30.07.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.17Co/862/2013, na základe ktorého došlo k navráteniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti 2861 späť ich spoločnosti, keď boli právne úkony vedúce k jeho prevodu na O.. H. R. a následne na žalovaného T. T. vyhodnotené ako absolútne neplatné. Posledným platným právnym úkonom teda bola zmluva o predaji časti podniku zo dňa 09.01.1995 v znení jej dodatku, na základe ktorej vlastnícke právo k obom nehnuteľnostiam nadobudla ich spoločnosť. Keďže v súlade so závermi rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 11C/201/2011 zo dňa 05.11.2012 sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti 3104 malo prevádzať na základe tých istých právnych úkonov, nie je možné, aby jej vlastníkom bol žalovaný, ale je potrebné, aby bola aj za vlastníka nehnuteľnosti XXXX určená ich spoločnosť, ktorá túto nehnuteľnosť rovnako, ako nehnuteľnosť XXXX riadne užívala, kým jej vlastnícke právo bolo nezákonne odobraté prevodmi na O.. H. R. a následne na žalovaného.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, neuplatnil žiadne námietky. Na nariaďované pojednávania sa nedostavoval, svoju neúčasť neospravedlňoval a súd konal a i rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, oboznámil sa so žalobou, s Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/173/2008 zo dňa 30.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2015 a vykonateľnosť 14.03.2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.17Co/862/2013-375 zo dňa 21.01.2015, s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 22T/3/04-1313 zo dňa 05.03.2008, s Výpisom z listu vlastníctva XXXX k.ú. E. Z. Ú. E. odboru katastrálneho, so správou Okresného úradu Myjava, katastrálneho odboru doručeného súdu dňa 19.08.2016, so Zmluvou o predaji časti podniku, s obsahom spisu tunajšieho súdu 11C/201/2011, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu. K veci uviedol, že v roku 1995 spoločnosť TEK odkúpila na základe Zmluvy o predaji podniku o dňa 09.01.1995 od spoločnosti TYMA časť podniku, prevádzku pomenovanú T3 - odevy. Jednalo sa o priestor na LV č. XXXX P..Ú.. E. zapísaný ako budova č. XXX F. H. Č.. XXXX, ktorú kúpil za určitú dohodnutú kúpnu cenu. Tento priestor bol následne zapísaný na osobitnom LV, ktorým bol LV XXXX P..Ú.. E. I. H. Č.. X R. J. R. F. H. T. Č.. XXX F. H.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X R. H. XXX/ XXXX. Toto bol celý priestor. Na základe tohto prevodu došlo k prevodu celého priestoru zmluvou o predaji podniku. V rámci tohto prevodu sa bralo ako automatická súčasť aj predmet, priestor, ktorý je predmetom konania. Ten tvoril nedielnu súčasť, bol priamo prepojený ako sklad, od počiatku bol užívaný ako jeden priestor. Následne v roku 2001 mal p. T. P., ktorý bol druhým konateľom spoločnosti TEK, postúpiť pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti TEK na O.. H. R.. Následne 12.03.2002 uzavrel p. R. so spoločnosťou TEK opäť zastúpenou T. P., zmluvu o zabezpečí záväzkov dlžníka prevodu vlastníckeho práva. Následne bez toho, aby sa p. Q. dozvedel vôbec o nejakej existencii pohľadávky realizoval prevod celej nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX P..Ú.. E. F. H.. H. R., ktorý následne realizoval kúpnu zmluvu zo dňa 05.09.2002 na p. T. T.. Tak, ako bolo obsahom spisu, ktorý súd nemá k dispozícii 4C/173/2008, ale čiastočne je to uvedené v spise Krajského súdu v Trenčíne č. 22T/3/04, p. Q. ako konateľ spoločnosti TEK sa domáhal určenia neplatnosti daného prevodu, nakoľko sa jednalo o konanie podvodné zo strany druhého spoločníka p. T. P., a pohľadávka, ktorá mala byť zmluvou o zabezpečení prevodu práva, neexistovala. Tak, ako vyplýva z pripojených rozhodnutí Krajský súd v Trenčíne, T. P. uznal vinným zo spáchania daného podvodu a následne Okresný súd Nové Mesto n/V v konaní 4C/173/2008 rozhodol, že vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXXX P..Ú.. E. je spoločnosť TEK a v rámci tohto rozhodnutia vyhodnotil, že zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníkov prevodov vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2002, ako aj kúpna zmluva zo dňa 05.09.2002, sú neplatné absolútne podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dané zmluvy boli vyhotovené za účelom prevodu predmetného obchodného priestoru na základe spáchaného trestného činu a na základe neexistujúcej pohľadávky spoločnosti TEK, preto boli aj tunajším súdom vyhodnotené v konaní 4C/173/2008 ako absolútne neplatné. Tiež dodal, že po právoplatnosti rozsudku 4C/173/2008 odporca, resp. p. R., ktorý reálne disponoval týmito nehnuteľnosti ich v celosti odovzdal spoločnosti TEK, aj priestor, ktorý je predmetom tohto konania. Spoločnosť TEK v súčasnosti vykonáva svoje práva k celému priestoru, aj k tomu, ktorý je stále ešte zapísaný na odporcu. Tiež uviedol, že bol v priebehu posledných týždňov kontaktovaný odporcom, ktorý uviedol, že by mal záujem sa dohodnúť, nakoľko nedôjde k zmene v rozhodnutí 4C/173/2008, tak vlastníctvo k predmetu tohto sporového konania pre neho nemá žiadny význam. K ďalšiemu kontaktu medzi nimi už nedošlo.

5. Zo Zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka uzavretej dňa 12.03.2002 bolo zistené, že táto zmluva bola uzatvorená medzi H. R., ako veriteľom a spoločnosťou TEK spol. s.r.o. ako dlžníkom v zastúpení konateľa T. P.. V zmysle tejto na zabezpečenie záväzku dlžník previedol dňom podpisu tejto zmluvy nebytový priestor na LV č. XXXX P. Ú. R. Q., J.R. P. E., P..Ú.. E., nachádzajúci sa v budove súp. č. XXX H. F. H. Č.. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, R. J., H., H. Č.. X Z. R. XXX E. R. B. I. H. F. J.B. Č. I. J. W. T. J.. Č.. XXX. V rámci článku 1 tejto zmluvy sa konštatuje, že dňa 05.02.1995 uzatvoril dlžník (TEK spol. s.r.o.) s pánom T. P.Č. dohodu o urovnaní a následne dňa 05.11.2001 mal T. P. svoju pohľadávku postúpiť na O.. H. R..

6. Z dohody o urovnaní uzavretej v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi T. P. ako veriteľom a spoločnosťou TEK spol. s.r.o. v zastúpení konateľom T. P. ako dlžníkom uzavretej dňa 05.02.1995 bolo zistené, že v zmysle čl. 3 bod 2 tejto dohody sa dlžník zaviazal po uplynutí doby

uvedenej v bode 1 tohto článku, t.j. do 31.03.2002 vrátiť veriteľovi dlžnú sumu zvýšenú o dohodnuté úroky vo výške 10%, t.j. uhradiť veriteľovi dlžnú sumu v celkovej výške 1,045.500,- Sk.

7. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorej predávajúcim bol O.. H. R. a kupujúcim T. T. bolo zistené, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam vo vlastníctve predávajúceho, a to nebytového priestoru zapísaného na LV č. XXXX P. Ú. R. Q.F., J. P. E., P..Ú.. E., F. J. R. T. J.. Č.. XXX H. F. H.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, R. J., H., H. Č.. X Z. R. XXX E. R. B. I. H. F. J.B. Č. I. J. W. T. J.. Č.. XXX: XXX/XXXX.

8. Z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 22T/3/04-1313 zo dňa 05.03.2008 súd zistil, že obžalovaný T. P. bol uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti TEK s r.o. O.. D. Q., ktorý mal v tejto spoločnosti rovnaký majetkový podiel a v rozpore s čl. 8 ods. 1 bod 1.1 a bod 1.2 a čl. 8 ods. 2 bod 2.2 Spoločenskej zmluvy uvedenej spoločnosti dňa 12.03.2002 na Katastrálny úrad Trenčín, Správu katastra Myjava bez vedomia O.. Q. podal návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2001 uzatvorenej medzi veriteľom O.. H. R. a dlžníkom - spoločnosťou TEK s r.o. Myjava v zastúpení T. P., kde v čl. 1 zmluvy uviedol úmyselne nesprávne údaje vychádzajúc z fingovanej Dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995 uzatvorenej medzi T. P. a spoločnosťou TEK s.r.o. Myjava v zastúpení T. P., čím uviedol do omylu Katastrálny úrad Trenčín, Správu katastra Myjava, ktorý dňa 22.04.2002 rozhodol o vklade vlastníckeho práva k prevádzanému nebytovému priestoru č. 1 zapísaného na LV č. XXXX P. Ú. Q., J.Á. P. E., P. J. F. R. E. R. T. J.. Č.. XXX H. F. H. Č.. XXXX I. H. F. J. Č. I. J. W. T. R. Č. XXX/XXXX, v prospech nadobúdateľa O.. H. R. ku škode spoločnosti TEK s r.o. Myjava vo výške 5,273.440,- Sk, teda 175.046,13 Eur. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že uvedená spoločnosť TEK s.r.o. bola vytvorená na základe dohody o odchode obžalovaného a O.. Q. zo spoločnosti TYMA s.r.o., ktorá bola pôvodne založená O.. Q. a kde ako spoločník vystupovala aj I. P., ktorú pri činnosti TYMY zastupoval T. P.. Vzhľadom k rozporom medzi spoločníkmi tejto spoločnosti sa rozhodli Q. I. T. P. založiť spoločnosť TEK s r.o. Dňa 09.01.1995 spoločnosť TEK s r.o. odkúpila od spoločnosti TYMA časť ich podniku, ktorú tvorili nebytové priestory v časti nehnuteľnosti č. XXX F. F. E..S.. Š. R. E.. O tomto úkone bola spísaná zmluva o predaji časti podniku, pričom kúpna cena bola stanovená dohodou medzi účastníkmi na sumu 3,365.000,- Sk, pričom bolo dohodnuté, že kupujúci kúpnu sumu zaplatia prevzatím časti úveru vo výške 2,000.000,- Sk, ktorý mala spoločnosť TYMA s.r.o. u Slovenskej sporiteľne Senica. Zvyšok kúpnej ceny predstavoval prevzatie dlhu vo výške 750.000,- Sk, ktorý mala spoločnosť TYMA voči š.p. OTEX - odevy a taktiež prevzatím dlhu vo výške 615.000,- Sk, ktorý mala spoločnosť TYMA voči O.. Q. I. R. I. P.. V deň účinnosti zmluvy o predaji časti podniku dňa 01.01.1995 bola vyhotovená vnútropodniková smernica o zaúčtovaní kúpy časti podniku a táto bola odsúhlasená na zasadnutí Valného zhromaždenia dňa 10.01.1995. Na základe tejto vnútropodnikovej smernice bezúročné pôžičky O.. Q. I. I. P. v sume 615.000,- Sk boli zaevidované na účte O.. Q. a pôžička I. P., ktorú prevzal jej otec T. P. na jeho účte. Spoločnosť TEK neprevzala od spoločnosti TYMA žiadne iné dlhy a nebolo preukázané, že by do spoločnosti TYMA T. P. vložil v hotovosti alebo inak ďalšiu sumu vo výške 615.000,- Sk, ktorú podľa jeho údajov si mal požičať od O.. H. R.. Hospodárenie spoločnosti TEK s r.o. od počiatku vykazovalo určité problémy, ktoré boli riešené i za pomoci O.. R. v roku 1997, ktorý v súvislosti so splácaním uvedeného dlhu v Slovenskej sporiteľni založil svoju nehnuteľnosť. Dlh voči Slovenskej sporiteľni spoločnosť TEK uhradila, takže banka túto nehnuteľnosť odblokovala. Vzhľadom k zhoršujúcim sa vzťahom medzi oboma spoločníkmi pokračovali medzi nimi rozpory spočívajúce aj v tom, že sa nekonali riadne valné zhromaždenia spoločnosti, posledné sa konalo 03.03.2000, pričom od posledného zhromaždenia v roku 2000 už k ďalšiemu valnému zhromaždeniu nedošlo. V rozsudku sa konštatuje, že obžalovaný sám alebo prostredníctvom inej osoby v nezistenej dobe vyhotovil dohodu o urovnaní s dátumom 05.02.1995, ktorá mala byť uzatvorená medzi T. P. ako veriteľom a medzi spoločnosťou TEK s r.o. ako dlžníkom. Podľa tejto zmluvy veriteľ a dlžník sa dohodli na vzájomnej úprave práv a povinností vzniknutých medzi nimi v súvislosti s prevzatím dlhu spoločnosti TYMA s.r.o. v celkovej výške 615.000, -Sk. Podľa zmluvy išlo o dlh v uvedenej výške na základe pôžičky, ktorú poskytol T. P. spoločnosti TYMA. Následne na to obžalovaný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky medzi T. P. I. O.. H. R. zo dňa 05.11.2001, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorú má T. P. voči dlžníkovi TEK v sume 1,045.500,- Sk O.. H. R.P.. Zmluvou o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva, ktorá má dátum dňa 12.03.2002 a ktorú uzatvoril ako veriteľ O.. R. a ako dlžník spoločnosť TEK s r.o. zastúpená T. P., došlo k prevodu nebytového priestoru zapísaného na LV č. XXXX P. Ú. R. Q., J. P. E., F.C. J. R. T. J.. Č.. XXX H. F. H.. Č.. XXXX/X-X Z. R. XXX E. v celosti a podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy súp. č. XXX, XXX/XXXX F. O.. H. R.P.. Fakticky tým došlo k prevodu vlastníctva týmto spôsobom, ktorý obdobným spôsobom ako predaj nehnuteľností, ani v tomto prípade zmluva o zabezpečení záväzkov nebola schválená valným zhromaždením. Ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa 05.09.1992 došlo k prevodu uvedenej nehnuteľnosti na T. T..

9. Rozsudkom 4C/173/2008-313 zo dňa 30.07.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 17Co/862/2013-375, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2015 a vykonateľnosť dňa 14.03.2015 v právnej veci navrhovateľa TEK spol. s.r.o. proti odporcovi T. T., bolo určené, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX I. H. Č.. X R. J.E. R. F. H. R. T. J.. Č.. XXX F. H.. Č.. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X P..Ú.. E. R. B. R. H. XXX/XXXX na spoločných zariadeniach a spoločných častiach, je navrhovateľ, teda spoločnosť TEK spol. s r.o. Rozhodol tak na návrh navrhovateľa, ktorý v odôvodnení návrhu uviedol, že zmluvou o predaji podniku zo dňa 09.01.1995 kúpila spoločnosť navrhovateľa od obchodnej spoločnosti TYMA s.r.o. časť podniku, prevádzku T3 - odevy, pozostávajúcu okrem iného z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX P..Ú.. E. I. T. Č.. XXX, F. H. Č.. XXXX, R. H. X/X, za dohodnutú kúpnu cenu 3 365 000,- Sk, na základe čoho bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX I. H. Č.. X R. J. R. F. H. R. T. J. Č.. XXX F. H. Č.. XXXX/ X - X v celosti, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu do výlučného vlastníctva spoločnosti navrhovateľa. Dňa 12.03.2002 uzavrela spoločnosť navrhovateľa, zastúpená vtedy ešte druhým konateľom T. P.Z. J. O.. H. R. zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva, podľa ktorej mala spoločnosť navrhovateľa ako dlžník uzavrieť s T. P. ako veriteľom dňa 05.02.1995, dohodu o urovnaní a následne dňa 05.11.2001 mal T. P. túto svoju pohľadávku postúpiť na O.. H. R.. V zmysle uvedenej dohody o urovnaní a ostatných dokumentov, mal byť obsahom pohľadávky T. P. údajný dlh, vo výške 615.000,- Sk, ktorý mala voči nemu obchodná spoločnosť TYMA s.r.o., a ktorý mala spoločnosť navrhovateľa prevziať a zaviazať sa T. P. uhradiť ho ku dňu 31.03.2002 spolu s 10%-nými ročnými úrokmi ( t.j. 1,045.500 Sk). Keďže spoločnosť navrhovateľa dlh riadne a včas neuhradila, došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti zaťaženej zabezpečovacím prevodom do vlastníctva O.. H. R.. Následne O.. H. R. previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 05.09.2002 na odporcu, T. T.. Dňa 14.05.2002 O.. D. Q. ako druhý spoločník a konateľ spoločnosti navrhovateľa, podal na Krajskom súde v Trenčíne žalobu o určenie neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva. V tomto konaní navrhovateľ namietal, že medzi spoločnosťou navrhovateľa a T. P. nikdy nebola uzavretá Dohoda o urovnaní, nakoľko obchodná spoločnosť TYMA s.r.o. neevidovala voči T. P. žiadny dlh, teda nemohol byť ani žiadny dlh prevzatý spoločnosťou TEK s.r.o., ani následne postúpený zo strany oprávneného na O.. H. R.. Zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka považoval navrhovateľ za absolútne neplatnú, nakoľko ju uzavrel konateľ spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia, v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy a z dôvodu, že mal ňou byť zabezpečený neexistujúci záväzok. Navrhovateľ tiež podporne poukázal na výsledok trestného konania sp. zn. 22T/3/04 vedenom na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý rozsudkom zo dňa 13.09.2007 uznal T. P. vinným z trestného činu podvodu, ktorého sa dopustil tým, že bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti TEK s.r.o. O.. D. Q., ktorý mal v tejto spoločnosti rovnaký majetkový podiel, v rozpore z článkom VIII. ods.1, bod. 1.1 a článku VIII. ods. 2, bod 2.2 spoločenskej zmluvy uvedenej v spoločnosti, dňa 12.03.2002 na Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Myjava bez vedomia O.. Q., podal návrh na vklad vlastníckeho práva, na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 12.01.2001, uzatvorenej medzi veriteľom O.. H. R. a dlžníkom - spoločnosťou TEK s r.o. zastúpenej T. P., kde v článku 1 zmluvy uviedol úmyselne nesprávne údaje vychádzajúc z fingovanej Dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995, uzatvorenej medzi T. P. a spoločnosťou TEK s.r.o. v zast. T. P., čím uviedol do omylu Katastrálny úrad v Trenčíne, Správu katastra Myjava, ktorý dňa 24.02.2002 rozhodol o vklade vlastníckeho práva k prevádzanému nebytovému priestoru č. X, zapísaného na LV č. XXXX, P..Ú.. E., P. J. F. R. T. J. Č.. XXX, H. F. H. Č.. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy v podiele XXX/XXXX, v prospech O.. H. R.Á., ku škode spoločnosti TEK s r.o., vo výške 5 273 440,-Sk. Z uvedeného potom vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo spoločnosti navrhovateľa na O.. H. R. malo dôjsť na základe trestného činu, a teda úkony smerujúce k prevodu tohto práva odporujú zákonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sú preto tieto absolútne neplatné. O.. H. R. teda nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Následne v súlade so zásadou " nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet " nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani odporca od O.. H. R. na základe Kúpnej zmluvy z 05.09.2002. Z obsahu tohto rozsudku súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 7Cb/27/2002-504 zo dňa 30.06.2010 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. Obo/83/2010 zo dňa 30.11.2011 súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ O.. D. Q.

domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva, ktorú uzavreli dňa 23.03.2002 O.. H. R. so spoločnosťou TEK s r.o. zastúpenou konateľom T. P. a nadväzujúcej kúpnej zmluvy z 05.09.2002 uzavretej medzi O.. H. R. I. T. P.. V odôvodnení rozsudku Krajský súd uviedol, že išlo o žalobu v zmysle § 80 písmeno c) O.s.p., ktorú zákon považuje za procesne prípustnú, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje navrhovateľovi neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby teda predpokladaná existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten, ktorý právny vzťah právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, či uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným rozsudkom. To, že v danom prípade u navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy vyplýva z toho, že už došlo k porušeniu práva a navrhovateľ sa môže domáhať splnenia povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva. Súd mal za preukázané, že k zmenšeniu majetku spoločnosti TEK s r.o. už došlo a určovací výrok o neplatnosti zmlúv nezabezpečí, aby nedochádzalo k znižovaniu podielu spoločníka v spoločnosti. Sama táto skutočnosť bola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Krajský súd v odôvodnení tiež uviedol, že T. P. ako spoločník a konateľ spoločnosti TEK s r.o. mal existujúcu pohľadávku voči spoločnosti TEK s r.o. a navrhovateľ O.. Q. nepreukázal, že išlo o pohľadávku fiktívnu. Z účtovníctva spoločnosti TEK vyplynulo, že túto pohľadávku mal riadne zaevidovanú a navrhovateľ nepreukázal, že by účtovníctvo spoločnosti TEK s r.o. bolo vedené v rozpore so zákonom o účtovníctve a preto T. P. bol veriteľom spoločnosti TEK s r.o. a bol oprávnený so svojou pohľadávkou disponovať. Z právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčín 22T/3/04 zo dňa 05.03.2008 o vine je zrejmé, že T. P. bol uznaný vinný z trestného činu podvodu, pričom z výroku o vine je treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, konkrétnym konaním páchateľa. Z ust. § 135 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, súd prijal záver o tom, že trestný čin podvodu bol v danom prípade vykonaný vyprodukovaním fiktívnej a antidatovanej dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995 a následne na nej založených právnych úkonoch, ktoré spoločne mali slúžiť na to, aby došlo na ich základe k prevodu vlastníckeho práva na O.. H. R., čo sa aj stalo. V rozsudku tunajšieho súdu 4C/173/2008 súd poukazuje na skutočnosť, že otázka existencie pohľadávky T. P. voči spoločnosti TEK, s.r.o., ďalej otázka existencie Dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995 , ako aj otázka platnosti Zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva a nadväzujúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorých bolo zapísané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu, boli posudzované v dvoch uvedených konaniach. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdiť ako prejudiciálnu otázku platnosť sporných zmlúv v závislosti na tom, ktorým z uvedených právoplatných rozhodnutí je pri posudzovaní platnosti sporných zmlúv viazaný .Návrh O.. D. Q. v konaní na Krajskom súde sp.zn. 7Cb/27/2002 o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva a nadväzujúcej kúpnej zmluvy v konaní bol právoplatne zamietnutý z dôvodu , že na strane žalobcu nebol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv, pretože k porušeniu práva už došlo a žalobca sa mal domáhať splnenia povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva. Napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, súd sa zaoberal aj vecnými dôvodmi žaloby, čo je však v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR vylúčené a právny zástupca navrhovateľa správne na túto skutočnosť poukázal. Súd sa v konaní sp.zn.7Cb 27/2002 nemal zaoberať otázkou, či záväzok zabezpečený zmluvou existoval alebo nie, a ani otázkou jej platnosti . Na druhej strane z právoplatného výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 22T 3/04 zo dňa 05.03.2008 o vine je zrejmé, že T. P. bol uznaný vinným z trestného činu podvodu, pričom z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Z ustanovenia §135 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, súd prijal záver o tom, že trestný čin podvodu bol v danom prípade vykonaný vyprodukovaním fiktívnej a antidatovanej Dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995 a následných na nej založených právnych úkonoch, ktoré spoločne mali slúžiť na to, aby došlo na ich základe k prevodu vlastníckeho práva na O.. H. R., čo sa i stalo. Z uvedeného súd vyvodil záver, že Zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2002, ktorou sa mala zabezpečiť neexistujúca pohľadávka je absolútne neplatnou zmluvou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a na základe takejto zmluvy sa O..H. R. vlastníkom sporných nehnuteľností nemohol stať. Ako neplatnú posúdil súd aj Kúpnu zmluvu uzavretú medzi O.. H. R. a odporcom zo dňa 05.09.2002, keď uplatnil zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného ("pravého") vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo svojom rozsudku poukázal jednak na

výsledky konania na Krajskom súde v Trenčíne 7Cb/27/2002 ako i na výsledky trestného konania 22T/3/04. Ako prejudiciálnu otázku v predmetnom konaní riešil platnosť sporných zmlúv, a to Dohody o urovnaní zo dňa 05.02.1995 a zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva a nadväzujúcej kúpnej zmluvy. V závere svojho rozhodnutia vyvodil, že zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2002, ktorou sa mala zabezpečiť neexistujúca pohľadávka, je absolútne neplatnou zmluvou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a na základe takejto zmluvy sa O.. H. R. vlastníkom sporných nehnuteľností nemohol stať. Ako neplatná bola posúdená súdom aj kúpna zmluva uzavretá medzi O.. H. R. I. T. T. za uplatnenia zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Vyslovil názor, že táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka, pričom jej uplatnenie znamená, že platne môže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

10. Z rozsudku tunajšieho súdu 11C/201/2011 zo dňa 05.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2013 a vykonateľnosť dňa 12.03.2103 v spojení s Opravným uznesením OS Nové Mesto n/ V č.k. 11C/201/2011-158 bolo určené, že vlastníkom nebytového priestoru č. X F. J. F. H. T. C. Č.. XXX H. F. H. „. Č.. XXXX/X I. XXXX P..Ú.. E. I. H. XXXXX/XXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je odporca T. T.. V tomto konaní navrhovateľ Okresné stavebné bytové družstvo Senica žiadal určiť vlastníctvo odporcu k predmetnému nebytovému priestoru, keď uvádzal, že na LV je zapísaný ako vlastník sporného nebytového priestoru, pričom v skutočnosti nie je jeho vlastníkom. K tomuto právnemu stavu došlo tak, že v minulosti bol postavený bytový dom súp. č. XXX vrátane sporného nebytového priestoru a tento patril ako stavba navrhovateľovi. Neskôr bolo k bytovému domu pristavané obchodné zariadenie zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E.. Po tejto prístavbe začal byť sporný nebytový priestor užívaný tak, že s obchodným zariadením tvoril jeden prevádzkový celok. Tým sa stalo, že pri prevodoch obchodného zariadenia, resp. nebytového priestoru nachádzajúceho sa v ňom na prízemí, bol fakticky prevodom i sporný nebytový priestor i keď k zmenám na LV sporného nebytového priestoru nedochádzalo. Takto sa podľa navrhovateľa OSBD Senica stal vlastníkom sporného nebytového priestoru i odporca, ktorý je vlastníkom nebytového priestoru č. X nachádzajúceho sa na H. Z. W. J.. Č.. XXX H. F. H. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X W. F. A. Č.. XXXX. Navrhovateľ je ako vlastník sporného nebytového priestoru zapísaný preto, že započatím prevodov jednotlivých bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v jeho stavbe súp. č. XXX bol vlastníkom všetkých tam sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov, ktoré medzičasom všetky previedol s výnimkou sporného nebytového priestoru. Tento ani previesť nemohol a nemôže, pretože mu fakticky nepatrí. V podanom návrhu ani nevylučoval situáciu, že sporný nebytový priestor je v katastri nehnuteľností zapísaný duplicitne, a to ako na LV bytového domu, tak na LV obchodného zariadenia. S požiadavkou na opravu takéhoto prípadného duplicitného zápisu však na katastrálnom úrade nepochodil, preto sa obrátil na súd s určovacím návrhom. V rozsudku 11C/201/2011 je konštatované po vykonanom dokazovaní, že ako v dodatku k zmluve o predaji časti podniku, tak v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a v Kúpnej zmluve z 05.09.2002 bol F. H. Č.. X F. H. Z. W. J.H.. Č.. XXX popisom špecifikovaný tak, že toto vymedzenie v sebe zahŕňalo i sporný nebytový priestor. Nadobúdateľmi podľa uvedených titulov bol potom i sporný nebytový priestor užívaný a je tomu tak aj v súčasnosti, keď ho užíva odporca (prostredníctvom nájomcov). Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že po neskoršej H. Z. W. J.. Č.. XXX P. T. C. J.. Č.. XXX sa sporný nebytový priestor začal užívať spolu s obchodným zariadením. Toto faktické prepojenie malo za následok, že pri nakladaní s obchodným zariadením, resp. s nebytovým priestorom na jeho prízemí sa sporný nebytový priestor považoval za jeho časť a v prevodných zmluvách sa tak i v popise uvádzal. Prístavbou obchodného zariadenia a spoločným užívaním s ním sa sporný nebytový priestor prestal vnímať ako nebytový priestor patriaci do bytového domu súp. č. XXX. Fakticita tohto stavu bola tak silná, že sa sporný nebytový priestor vtelil do obchodného zariadenia, resp. nebytového priestoru na jeho prízemí i v tituloch, ktorými dochádzalo k ich prevodom. Prirodzene potom nastala situácia, že zápis sporného nebytového priestoru v katastri nehnuteľností ostal napriek faktickému nakladaniu so sporným priestorom nedotknutý a v čase rozhodovania súdu svedčil v tom čase navrhovateľovi Okresnému stavebnému bytovému družstvu Senica. Výstavbou obchodného zariadenia nebola spracovaná žiadna časť obytného domu tak, že by spolu s novo vystavanou tvorila jednotnú stavbu obchodného zariadenia. K takémuto spracovaniu v časti obytného domu nedošlo ani v nasledujúcom období a tak niet najmenšieho dôvodu, aby sporný nebytový priestor prestal samostatne existovať ako priestor patriaci do obytného domu. Napriek nepretržitej existencii sporného nebytového priestoru ako samostatnej veci sa k nemu takto prestalo pristupovať a pre svoju funkčnú spojitosť s

nebytovým priestorom na prízemí obchodného zariadenia bol vnímaný ako jeho integrálna časť. Tým zdieľal i osud nebytového priestoru na prízemí obchodného zariadenia pri jeho prevodoch, keď úmysel konajúcich strán zmlúv smeroval vždy k spornému nebytovému priestoru i keď ho právne správne nikdy neidentifikoval. Pretože však bol sporný nebytový priestor, napriek jeho nesprávnej identifikácii vždy predmetom prevodu, rovnako ako nebytový priestor na prízemí obchodného zariadenia, súd konštatoval, že ich vlastník je totožný. Vlastníctvo sporného nebytového priestoru vrátane podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemkoch vzhľadom k jeho vlastníctvu, v tom čase k nebytovému priestoru č. 1 na prízemí obchodného zariadenia súp. č. XXX tak svedčilo odporcovi a súd v tomto konaní určil, že vlastníkom predmetného nebytového priestoru č. X F. J. F. H. T. C. J.. Č.. XXX H.U. F. H. „. Č.. XXXX/ X I. XXXX P..Ú.. E. I. H. XXXXX/XXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj rovnakého podielu k pozemkom, H. „. XXXX/X I. XXXX P..Ú.. E., je odporca.

11. Z výpisu z LV č. XXXX P..Ú.. E. je zrejmé, že vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúci sa na H. I. H. Č.. X J.. Č.. XXX, J. F. H. XXXX/X - XXXX/X, popis stavby obchodné zariadenie, je navrhovateľ, ktorého vlastníctvo bolo zapísané na základe neskoršieho rozsudku ako bol vydaný rozsudok vo veci 11C/201/2011, a to Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto n/V č.k. 4C/173/2008-313 zo dňa 30.07.2013 a Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 17Co/862/2013-375 zo dňa 21.01.2015. V liste vlastníctva je zaznamenané, že budova sa skladá z dvoch nebytových priestorov, ktoré majú podlahovú plochu 499 m2 a 791 m2, pričom rozpis jednotlivých priestorov vlastníctva užívania je popísané v prílohe č. 2.

12. Podľa § 137 písmeno c), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Naliehavý právny záujem o určení právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, kde b y sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V prípade, že je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

14. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca má v danom prípade naliehavý právny záujem na tomto určení.

15. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi Rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4C/173/2008-313 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 17Co/862/2013 zo dňa 21.01.2015. Potom, čo tunajší súd v konaní sp. zn. 4C/173/2008 vyvodil záver, že Zmluva o zabezpečení dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 12.03.2002, ktorou sa mala zabezpečiť neexistujúca pohľadávka je absolútne neplatnou zmluvou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a na základe takejto zmluvy sa Ing. Peter Valášek nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom ako neplatnú posúdil súd aj Kúpnu zmluvu uzavretú medzi O.. H. R. a odporcom zo dňa 05.09.2002, keď uplatnil zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv než sám má, teda vychádzal zo zásady, ktorá chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“) vlastníka, ktorej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca ako subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol platne previesť. Súd sa tiež stotožňuje so záverom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C/201/2011, z ktorého rozsudku vydaného ešte v čase, keď bol vlastníkom predmetného nebytového priestoru zapísanom na LV č. XXXX P. Ú. Q., J. P. E., P..Ú.. E., F. J. R. T. J.H.. Č.. XXX H. F. H. XXXX/X - XXXX/X H. J. H. H. Č.. X Z. R. XXX E. R. B. I. H. F. J. Č. I. W. T. J.. Č.. XXX:XXX/ XXXX, ešte odporca, je zrejmé, že už v Dodatku ku zmluve o predaji časti podniku zo dňa 09.01.1995 bol nebytový priestor 1 na prízemí obchodného zariadenia súp. č. 929 popisom špecifikovaný tak, že v sebe zahŕňal nebytový priestor, ku ktorému vlastníctvo žiada určiť žalobca.

16. Avšak iba vzhľadom ku skutočnosti, že súdu neboli dostupné v čase rozhodovania v konaní 11C/201/2011 skutočnosti, že ďalšie zmluvy, t.j. zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a následná kúpna zmluva, ktorých neplatnosť bola riešená ako prejudiciálna otázka v konaní tunajšieho súdu 4C/173/2008, ktoré konanie nadobudlo právoplatnosť neskôr, ako konanie vo veci 11C/201/2011, súd určil, s poukazom na skutočnosť, že ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX P. Ú. Q., J. P. E., P..Ú.. E. bol zapísaný odporca, za vlastníka nehnuteľností, ku ktorým žiada učiť vlastnícke právo žalobca, v konaní 11C/201/2011 odporcu, v konaní 6C/209/2015 žalovaného. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd sa

stotožnil plne s rozsudkom tunajšieho súdu 4C/173/2008 určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej Okresným úradom Myjava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, P..Ú.. E. I. J. H. (H. H. Č.. X) v samostatnom vchode na prízemí bytového domu súp. č. XXX F. H.. S.. „. Č.. XXXX I. XXXX/ X R. H. XXXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je žalobca, ktorý reálne predmetnú spornú nehnuteľnosť i užíva spolu s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX. Žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ešte na základe Dodatku ku zmluve o predaji časti podniku zo dňa 09.01.1995, zo dňa 10.10.1996, uzavretého medzi spoločnosťou TYMA s.r.o. Myjava, ako predávajúcim a spoločnosťou TEK s.r.o. Myjava, kedy sa po prvýkrát prestalo k predmetnému spornému nebytovému priestoru pristupovať ako k samostatnej „veci“, keď tento bol pre svoju funkčnú spojitosť s nebytovým priestorom na prízemí obchodného zariadenia vnímaný ako jeho integrálna časť, ktorá zdieľala jeho osud, ako vyplýva i z rozsudku sp. zn. 11C/201/2011, v zmysle ktorého už predmetom dodatku k zmluve o predaji časti podniku bol predmetný nebytový priestor č. 1 na prízemí obchodného zariadenia súp. č. XXX popisom špecifikovaný tak, že v sebe zahŕňal i sporný nebytový priestor. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspech jej veci, v zmysle ktorého súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 1, 2, 3 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.