Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15C-406-2015.pdf
PDF · 66.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/406/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v konaní navrhovateľa: I. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P.. Q. XXXX/X, XXX XX Q., I..Č.. S. XXXX, XXX XX I., Č. Y., proti osobe, ktorej je navrhovateľ povinný platiť výživné (dcére navrhovateľa): G. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. Q., I..Č.. Y. O. XX, XXXX O., O., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa vo vzťahu k plnoletej osobe, dcére navrhovateľa, voči ktorej sa má platiť výživné určenú rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/101/2012-249 zo dňa 15.3.2013 s účinnosťou od 9.3.2016.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, ktorá bola uložená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/10/2001-48 zo dňa 09.06.2005 vo výške 20,71 eur mesačne a zvýšená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P/101/2012-249 zo dňa 15.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoP/21/2013-277 zo dňa 19.08.2013 na sumu 150,00 eur mesačne od 03.04.2012 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Dôvodom na podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti je, že osoba, voči ktorej má navrhovateľ uloženú povinnosť platiť výživné je plnoletá, má 26 rokov a navrhovateľ je toho názoru, že je schopná sa sama živiť.
2. Súd vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 19.10.2016 za účasti navrhovateľa, bez účasti plnoletej dcéry ako osoby, voči ktorej má povinnosť navrhovateľ platiť výživné. Predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom a poučením podľa Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku jej bolo riadne doručené na známu adresu do Belgicka. Belgický súdny doručovateľ súdu oznámil, že plnoletá osoba G. Q. zásielku prevzala dňa 29.09.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, k návrhu sa nevyjadrila a nerozporovala skutkové tvrdenia, ktoré sú v návrhu uvedené. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na zrušení vyživovacej povinnosti trvá. Nevie, či dcéra študuje alebo pracuje, všetky kontakty s otcom prerušila. Zrušenie vyživovacej povinnosti žiadal ku dňu 09.03.2016, kedy dcéra dovŕšila vek 26 rokov a je schopná sama sa živiť, keďže v konaní nepreukázala, že študuje. Plnoletá dcéra navrhovateľa bola zo strany súdu vyzvaná na predloženie rodného listu, potvrdenia o súčasnom štúdiu alebo zamestnaní. Žiadne listinné dôkazy súdu nedoručila. Navrhovateľ doklady predložiť nemôže, nakoľko plnoletá dcéra s ním nekomunikuje, ani telefonicky ani písomne a nemá o nej žiadne informácie.
3. Súd zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči v súčasnosti plnoletej dcére bola naposledy uložená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/101/2012-249 zo dňa 15.03.2013, v ktorom súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť dcére G. Q., K.. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 150,00 eur mesačne od 03.04.2012 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Súd zároveň povolil navrhovateľovi
splácať vzniknutý nedoplatok na výživnom v splátkach po 40,00 eur mesačne spolu s bežným výživným. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5C/10/2001-48 zo dňa 09.06.2005 vo výroku o výživnom na dcéru Zuzanu Mahútovú.
4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Súd má za preukázané, že osoba, voči ktorej je navrhovateľ povinný platiť výživné (dcéra navrhovateľa) je plnoletá osoba a teda je daný predpoklad, že je schopná sa sama živiť. Býva v Belgicku. Skutkové tvrdenia navrhovateľa nijakým spôsobom nerozporovala, z jej strany neboli v konaní produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že študuje a že nie je schopná sama sa živiť. S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za to, že v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/101/2012-249 zo dňa 15.03.2013 viac netrvá, preto ju s účinnosťou od 09.03.2016 zrušil.
6. Podľa § § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak, a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.