Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-35Cb/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Solity a. s., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO 50 046 616, zast. W. kancelária G. - O. s. r. o., A. XB, XXX XX I., U.: XX XXX XXX proti žalovanému: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, zast. K. & K., s.r.o., Z. 2, XXX XX I., U.: XX XXX XXX o zaplatenie 337.556,77 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2016 sa pôvodný žalobca W. kancelária I. - A., s.r.o. proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 337.556,77 Eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia podielovej odmeny za zastupovanie žalovaného v sporoch na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb. 2. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej so žalovaným poskytoval právne služby v konaniach:

- Sp. zn. Z. účastníka J. s.r.o. vs. žalovaný o vymoženie 786.535,73 EUR,

- Sp. zn. XXCb/XXX/XXXX účastníka M. a.s. vs. žalovaný o vymoženie 476.535,73 EUR,

- Sp. zn. XXCb/XXX/XXXX účastníka B., spol. s r.o. vs. žalovaný o vymoženie 287.703,04 EUR,

- Sp. zn. XXCb/XXX/XXXX účastníka B., spol. s r.o., vs. žalovaný o vymoženie 489.284,96 EUR,

- Sp. zn. XXCb/XX/XXXX ( pôvodne v žalobe zle uvedené XXCb/XXX/XXXX ) účastníka M. a.s. v likvidácii vs. žalovaný o vymoženie 621.266,21 EUR. Pôvodný žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy mal nárok na podielovú odmenu vo výške 13% z pozitívneho výsledku z každého sporu a z toho dôvodu mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy vrátane žalovaného príslušenstva a na základe toho žiadal žalobca žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania. 3. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2016 navrhol pôvodný žalobca, aby súd pripustil z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky zmenu na strane žalobcu. 4. Súd uznesením zo dňa 25.7.2017 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.10.2018 z opatrnosti namietol aktívnu legitimáciu žalobcu. Namietol tiež, že nemá vedomosť o žiadnom zo žalobcom tvrdených konaní a preto namietol vznik nároku pôvodného žalobcu na odmenu za zastupovanie. Súčasne namietol absolútnu neplatnosť dohody strán zmluvy o odmene pôvodného žalobcu za zastupovanie pre neurčitosť a vágnosť. Tiež namietol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania pozitívneho výsledku v ním tvrdených konaniach,

ktoré by v zmysle zmluvy založili dôvodnosť jeho nároku na žalovanú odmenu. V závere namietol splatnosť žalobcom tvrdeného nároku z dôvodu, že pôvodný žalobca žalovanému nikdy nedoručil faktúry na tvrdenú a žalovanú odmenu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. 6. Žalobca sa písomne vo veci vyjadril vyjadrením zo dňa 31.1.2019. Námietku nedostatku vlastnej aktívnej legitimácie označil za bezpredmetnú. Súčasne uviedol, že žalované nároky uplatnil pôvodný žalobca výhradne a dôsledne v zmysle uzatvorenej zmluvy pre prípad výpovede zmluvy zo strany žalovaného. 7. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 19.9.2019. Trval na procesnej obrane spočívajúcej v tvrdení, že na základe opisu konaní zo strany pôvodného žalobcu v konaní nevie identifikovať konkrétne súdne konania aj na základe skutočnosti, že sumy uvedené v žalobe nezodpovedajú sumám, ktoré eviduje žalovaný a taktiež rovnaká spisová značka je uvedená pri konaniach rozdielnych účastníkov. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v žalobe nie sú identifikované súdy, ktoré mali vec prejednávať. Taktiež trval na neplatnosti ustanovení zmluvy o odmene z dôvodu neurčitosti a nejasnosti dohody o spôsobe určenia výšky odmeny, rozporu spôsobu určenia výšky podielovej odmeny zo zákonom o advokácii a dobrými mravmi. Taktiež trval na obrane, že pôvodnému žalobcovi žalovaný nárok nevznikol z dôvodu, že nevystavil a nedoručil faktúru ( faktúry ) na žalovanú odmenu a preto sa nárok nikdy nestal splatným. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 11.6.2008 v znení dodatkov, žiadosť o vysporiadanie nároku na odmenu zo dňa 30.11.2015, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.9.2016 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav. 9. Zo Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 11.6.2008 súd zistil, že O.. A. X. a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa advokát O.. X. zaviazal poskytovať žalovanému odplatné právne služby a žalovaný sa zaviazal advokátovi za poskytnuté služby uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu. 10. Dodatkom z 13.12.2010 došlo k zmene poskytovateľa právnych služieb W. kanceláriu X. - S., s.r.o. 11. Dodatkom z 25.10.2013 došlo k dohode strán zmluvy a pôvodného žalobcu o zmene poskytovateľa právnych služieb z W. kancelárie X. - S., s.r.o. na pôvodného žalobcu. 12. Z Výpovede zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 3.12.2014 súd zistil, že žalovaný vypovedal pôvodnému žalobcovi zmluvu v znení dodatkov v celom rozsahu. Z priloženej doručenky vyplýva, že pôvodný žalobca výpoveď prevzal 22.12.2014. 13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.9.2016 súd zistil, že pôvodný žalobca postúpil žalovaný nárok na žalobcu. 14. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa ust. , ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 16. Podľa ust. , ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu 13a) neustanovuje inak. 17. Podľa ust. , ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 18. Podľa ust. , ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 19. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na odmenu advokáta za zastupovanie žalovaného v súdnych sporoch. 20. Strany sporu na pojednávaní dňa 20.9.2021 ako sporné označili:

- skutočnosť, či žalobca zastupoval žalovaného v súdnych konaniach označených v žalobe v bode 2,

- existenciu žalovaného nároku v celom rozsahu,

- doručenie faktúry na akúkoľvek časť sumy uplatnenej žalobcom. 21. Na pojednávaní dňa 20.6.2022 súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle ust. tak že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 22. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. 23. Krajský súd v I. uznesením sp. zn. XCob/XX/XXXX zo dňa 28.3.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

24. Súd vytýčil pojednávanie vo veci na termín 17.6.2024. Predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 29.5.2024. 25. Podaním doručeným súdu 24.6.2024 žalobca oznámil súdu udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi a súčasne požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že právny zástupca neobdržal celý advokátsky spis od predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu. 26. O žiadosti súd informoval právneho zástupcu žalovaného. 27. V podaní žalovaného zo dňa 17.6.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že z el. spisu je zrejmé, že Žalobcovi bolo doručené predvolanie na Pojednávanie dňa 29.05.2024, t.j. Žalobca mal dostatok času na to, aby si zvolil právneho zástupcu na zastupovanie, celkom 19 dní. Ako možno predpokladať z priloženého plnomocenstva Žalobca si právneho zástupcu účelovo zvolil až dňa 14.06.2024 (t.j. v piatok) 3 dni pred konaním Pojednávania. Skutočnosť, že si Žalobca zvolil právneho zástupcu na zastupovanie vo Veci na poslednú chvíľu a že mu ani neodovzdal celú spisovú dokumentáciu vo Veci je bremeno na strane Žalobcu. Nečinnosť samotného Žalobcu však nemôže byť na ujmu Žalovaného, ktorý má záujem na tom, aby bolo vo Veci rozhodnuté čo najskôr. Žalovaný trvá na tom, aby Pojednávanie nebolo odročené, keďže je zrejmé, že opakované a účelové konanie zo strany Žalobcu o odročenie pojednávaná vo Veci Žalobca bol s výrazným časovým predstihom informovaný o konaní Pojednávania, Žalobca mal dosť času na to, aby si včas zvolil právneho zástupcu a predložil mi spisovú dokumentáciu vo Veci. Vzhľadom na uvedené Žalovaný konštatuje, že prevzatie právneho zastúpenia v dani prípade nie je dôležitým dôvodom na odročenie Pojednávania. Žalobca Súdu neuviedol, prečo sa rozhodol zvoliť si advokáta len tri dni pred dňom Pojednávania, resp. existencia akej okolnosti mu objektívne bránila zvoliť si ho skôr tak, aby AK mala dostatok času pripraviť sa na pojednávanie, ktoré bolo Súdom už nariadené na konkrétny termín, o ktorom žalovaný vedel v dostatočnom predstihu. Žalobca svojimi účelovými úkonmi v konaní vo Veci odďaľuje vydanie rozhodnutia vo Veci. Žalobca v konaní vo Veci pravidelne na základe rôznych zámienok žiada Súd, aby Súd pojednávania nariadené vo Veci odročil, resp. vykonáva procesné úkony takým spôsobom, aby dosiahol odročenie pojednávania vo Veci (napr. doručenie vyjadrenia Žalobcu Súdu len pár hodín pred konaním pojednávania vo Veci). Keďže pojednávania vo Veci boli na základe zámienok Žalobcu odročené, a to vždy, keď Žalobca o odročenie pojednávania vo Veci požiadal, je nepochybné, že Žalobca svojím postupom v konaní vo Veci neúmerne zaťažuje aj samotný Súd. 28. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného pri posudzovaní návrhu žalobcu na odročenie nariadeného pojednávania a konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo udelil plnomocenstvo na zastupovanie právnemu zástupcovi až tri dni pred pojednávaním a skutočnosť, že predchádzajúci právny zástupca neodovzdal žalobcovi ani novému právnemu zástupcovi celý advokátsky spis je konaním zástupcov žalobcu ( žalobca ani neuviedol aká časť spisu mu bola odovzdaná ), ktoré je v plnom rozsahu zodpovednosťou žalobcu a neodôvodňuje návrh na odročenie pojednávania. V tejto súvislosti súd rovnako ako žalovaný poukazuje na Uznesenie E. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 1 F. XX/XXXX: „I. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (, , ) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. II. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.“ 29. Na základe uvedeného súd neakceptoval návrh žalobcu na odročenie pojednávania o čom už dňa 17.6.2024 informoval žalobcu. Na nariadené pojednávanie dňa 17.6.2024 sa právny zástupca žalobcu riadne dostavil. 30. Ako prvý v konaní súd teda posudzoval žalovaným namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 31. Podľa X. NS SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR X/XXXX pod číslom 54 Postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa o advokácii na osobu, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta,

odporuje zákonu o advokácii v zmysle v spojení s zákona o advokácii. Zmluva o postúpení pohľadávok vzniknutých advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na tretiu osobu, neviazanú povinnosťou mlčanlivosti advokáta, je podľa neplatným právnym úkonom, ak nebol advokát povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený. 32. Podľa , ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 33. Podľa rozhodovacej praxe E. súdu S. republiky, v zmysle ktorej najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX) poukázal na to, že osobitný proces, výsledkom ktorého je prijatie niektorého judikátu kolégiom najvyššieho súdu a jeho publikovanie zákonom určeným spôsobom (v súčasnosti v Zbierke) priznáva takto publikovanému rozhodnutiu osobitný význam. Výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších inštancií), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom) [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 10. novembra 2016, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX]. 34. V súlade s citovaným rozhodnutím NS SR publikovaným v zbierke súd konštatuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky pôvodným žalobcom na žalobcu na základe skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že žalovaný zbavil pôvodného žalobcu povinnosti mlčanlivosti. 35. Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako postupník nemá zákonnú povinnosť mlčanlivosti nakoľko ust. , ods. 1 zákona o advokácii vylučuje výkon advokácie formou akciovej spoločnosti. 36. Súd konštatuje, že dohoda strán zmluvy o postúpení o dôvernosti informácií v čl.VI, ods. 2 zmluvy v žiadnom prípade nenahrádza zákonnú povinnosť mlčanlivosti advokáta a preto je zmluva o postúpení v zmysle ust. § a 525, ods. 2 v spojení s ust. , ods. 1 zákona o advokácii absolútne neplatnou. 37. Na základe uvedeného sa žalobca nikdy nestal vlastníkom žalovaných pohľadávok a preto mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia na vedenie sporu voči žalovanému. 38. Z toho dôvodu súd žalobu bez ďalšieho zamietol. 39. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS XXX/XX) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS XX/XX). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Podľa E. V. súdu S. republiky sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX z 25. júna 2024 súčasťou obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS XXX/XX, U.. ÚS XXX/XX). Rovnako C. súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. XXXX, II. ÚS XXX/XX, I. ÚS XXX/XXXX). 40. Súd teda po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania aktívnej legitimácie na vedenie sporu. 41. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu žaloby v žiadnej výške.

42. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku tým, že nepreukázal, že je vlastníkom žalovaného nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 43. Podľa ust. , ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa ust. , ods.2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Podľa ust. , ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Podľa ust. , ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 47. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 48. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd konštatoval čistý úspech žalovaného v konaní vo výške 100 % a v tejto výške priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 49. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).