Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-459-2015.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/459/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. B., V.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca D. D., V.. XX.X.XXXX, B. P. L. Y. Č.. XXX, za účasti matky P. B., V.. X.X.XXXX, B. P. L. Q. V. V. N. Č.. XX, B. Č. L. Q.S. V. L. V. C. Y. Č.. X, v konaní o zníženie výživného
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého D. doručil tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného z jeho strany na maloletého D. zo sumy 50 € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima, ktorý návrh odôvodňoval tým, že výživné vo výške 50 € mesačne mu bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 32/2015-36 zo dňa 2.10.2015. V čase podania návrhu otec bol zamestnaným cez projekt „Podpora tvorby zamestnanosti v obci Y.,“ ktorý projekt mal byť ukončený 31.1.2016, preto mal za to, že nebude v jeho možnostiach uhrádzať výživné v pôvodne dohodnutej výške. K návrhu pripojil vo fotokópii pracovnú zmluvu uzavretú medzi ním a obcou Y. dňa 10.2.2014, z ktorej vyplýva, že táto pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 10.2.2014 do 31.1.2016.
2. Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 16.3.2016 na základe výsledkov vykonaných šetrení navrhoval návrh otca zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.
5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému D. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 32/2015 zo dňa 2.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého z 30 % zo sumy životného minima na 50 € mesačne od 23.1.2015 do budúcna, ktorá rodičovská dohoda, ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, bola súdom schválená na základe zistení súdu, že matka s dieťaťom bývala v krízovom centre spolu aj s ďalšími dvoma deťmi, maloletou L., žiačkou 3. ročníka a maloletou P., žiačkou 4. ročníka O. Š. L. Š., za bývanie platila 137 € mesačne, maloletý D. navštevoval R. Š. L. Q.-Š., kde matka hradila poplatok 5 € mesačne, matka bola nezamestnanou, od mája 2015 pracovala v rámci aktivačných prác, bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške
133,30 € mesačne; otec maloletého býval v 1-izbovom byte v podnájme, v súvislosti s ktorým hradil mesačné úhrady 50 €, bol zamestnaný u zamestnávateľa - N. Y., dosahoval priemerný mesačný čistý príjem od marca 2014 do februára 2015 322,33 € a v období od marca až júla 2015 329,27 €. Matka dieťaťa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.9.2013 a okrem vyššie uvedených dávok v hmotnej núdzi jej boli vyplácané rodinné prídavky na maloleté deti.
6. Zo správy N. Y. zo dňa 11.12.2015 vyplýva, že otec mal s týmto zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú od 10.2.2014 do 31.1.2016, do dňa podávania predmetnej správy nebol práceneschopným, nevzdal sa výhodnejšieho zamestnania ani pracovného zaradenia a v období od decembra 2014 do novembra 2015 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 327,36 €.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.12.2015 vyplýva, že matka od 1.10.2013 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v roku 2015 v priemernej výške 165,20 €, poberala prídavok na dieťa mesačne v sume 70,56 € a náhradné výživné na maloletú L. od 1.8.2008 v sume 27,13 € a na P. od 1.10.2008 v sume 27,13 € za povinného Š. B.. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola vedená od 20.9.2013.
8. Zo správy Obvodného oddelenia PZ zo dňa 30.1.2016 súd zistil, že matka z krízového centra, kde pôvodne s deťmi bývala, utiekla, nakoľko nevyplatila peniaze za ubytovanie.
9. Kolízny opatrovník vo svojej vyššie uvedenej písomnej správe konštatoval na základe výsledkov vykonaných šetrení, že otec detí v tom čase býval v 1-izbovom byte v Y. v spoločnej domácnosti T. I. Q., naďalej vykonával práce cez rómsky projekt na Obecnom úrade v Y., matka so svojimi troma maloletými deťmi žila do decembra 2015 v krízovom stredisku, neskôr využila možnosť nasťahovať sa do bytu k svojej sestre, ktorej na náklady na bývanie prispievala sumou 120 €, vykonávala aktivačné práce, jej príjem tvorila dávka v hmotnej núdzi, náhradné výživné vyplácané na dcéry a výživné zo strany otca na maloletého D.; maloletý D. navštevoval R. Š. L. Š., od septembra mal nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, bol zdravý, mal potreby a záľuby primerané veku, matka naďalej zabezpečovala osobnú starostlivosť okrem maloletého D. o svoje dcéry P. a L., v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, poukázala zároveň na to, že otec okrem zasielaného výživného sa žiadnou ďalšou formou na výchove dieťaťa nepodieľal.
10. V evidencii Sociálnej poisťovne u otca okrem zamestnania vyššie uvedeného, iný zamestnávateľ otca zistený nebol.
11. Na strane matky taktiež nebol zistený žiaden zamestnávateľ.
12. N. Y. vo svojej správe zo dňa 19.5.2016 súdu oznámila, že medzičasom došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca z dôvodu uplynutia doby určitej.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 24.5.2016 vyplýva, že otec maloletého v uvedenom období bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016 a nebol poberateľom žiadnych dávok z úradu práce.
14. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.5.2016 vyplýva, že pomery na strane matky sa nezmenili, rovnako k zmene pomerov, z pohľadu úradu práce, nedošlo na strane matky ani ku dňu 7.10.2016.
15. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 4.10.2016 vyplýva, že otec bol naďalej k uvedenému dátumu vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 1.3.2016 a od 1.6.2016 vykonával aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby u právnickej osoby - N. Y. ako terénny sociálnych a zdravotný pracovník, pričom zmluvu mal uzavretú na dobu určitú do 30.11.2016 a z titulu uvedeného mu bola vyplácaná odmena vo výške po 198,09 € mesačne. Dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok mu neboli vyplácané.
16. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 5.10.2016 súd zistil, že otec mal priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplácaná v období od 1.3.2016 do 31.8.2016 s tým,
že v čase 31 dňového mesiaca mu táto dávka bola vyplácaná vo výške po 192,70 € a v čase 30 dňového mesiaca vo výške po 186,50 €.
17. Z výpovedí otca na pojednávaniach súd ďalej zistil, že zo sociálnych dávok otec hradil a hradí splátky pôžičky po 144 € mesačne a to pôžičky, ktorá bola vzatá na rekonštrukciu bývania - 1-izbového bytu, ktorý je vo vlastníctve jeho priateľa, v súvislosti s ktorým bývaním sú hradené mesačné platby po 110 €, otec upresnil, že uvedené splátky pôžičky hradí za priateľa preto, že tomuto chce takouto formou vypomôcť, keďže tento zaňho hradí výživné na maloletého D. stanovené súdom, upresnil, že medzi ním a uvedenou osobou je partnerský pomer a jeho partner má príjem - dávku v hmotnej núdzi vo výške 180 € mesačne; otec maloletého nevlastní žiaden majetok, okrem maloletého D. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, priateľovi na náklady na bývanie prispieva podľa svojich možností, v prípade zostatku mu finančných prostriedkov, v rozsahu od 10 do 20 € mesačne, pričom stravu a oblečenie otcovi hradí jeho priateľ.
18. Otec má ukončené SOU, je vyučeným sanitárom. Upresnil, že v tomto odbore má problémy nájsť si prácu, ktorú hľadal aj v Y., v mieste bydliska, kde sa nachádza domov sociálnych služieb, zatiaľ ale bezvýsledne. Pred výkonom prác pre N. Y. nebol nikde zamestnaným.
19. Výživné na maloletého D. bolo doposiaľ uhrádzané riadne v súdom stanovenej výške po 50 € mesačne.
20. Z výpovedí matky súd zistil, že v čase pojednávania vo veci dňa 29.7.2016 spolu s deťmi bývala v 2-izbovom byte u svojej sestry, ktorá mala byt v prenájme, v súvislosti s ktorým bývaním boli hradené mesačné platby 130 €, k rukám svojej sestry prispievala čiastkou 150 €, čo bol príspevok na bývanie i stravu.
21. Matka ukončila štúdium absolvovaním 8. ročníka základnej školy. Naposledy pracovala L. L. Ž., L. O., kde došlo následne k prepúšťaniu, spätne pred 10 - 15 rokmi a odvtedy nikde v stabilnom pracovnom pomere zamestnanou nebola, vykonávala rôzne verejno-prospešné práce.
22. Na začiatku sporného obdobie maloletý D. navštevoval materskú škôlku, kde matka z dôvodu hmotnej odkázanosti hradila mesačný poplatok 2 €. Od 1.9.2016 maloletý navštevuje 1. ročník základnej školy, v súvislosti s nástupom do ktorej mu matka zakúpila veci spolu v hodnote 60 €, za obedy v školskej jedálni mu matka uhrádza v priemere 0,60 € mesačne, keďže naďalej sú hmotne odkázanými a priebežne maloletému kupuje potrebné veci do školy, maloletému uhradila tiež ročný príspevok do triedneho fondu 5 €. Maloletý školský klub nenavštevuje, má zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými užíva lieky, na ktoré matka uviedla doplatok 5 € mesačne.
23. Z výpovedí otca ďalej vyplynulo, že otec naďalej uhrádza pôžičku vybranú na rekonštrukciu bytu jeho partnera po 144 € mesačne.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2)Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
24. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, otec síce svojimi príjmami nepresahuje hranicu hmotnej odkázanosti, ale ako sám uviedol, jeho potreby sú hradené jeho partnerom a on sám z pohľadu posudzovania jeho vyživovacej schopnosti v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, bezdôvodne vynakladá mesačne sumu 144 € na úhradu pôžičky, ktorá bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľností (bytu jeho partnera), ku ktorej otec maloletého nemá žiaden vlastnícky vzťah, teda z pohľadu posudzovania jeho vyživovacej povinnosti tieto finančné prostriedky vynakladá bezdôvodne a tieto v prvom rade je povinný použiť na úhradu potrieb jeho maloletého syna, ktorý v celom rozsahu je vo svojej výžive odkázaný na svojich rodičov. Otec si zároveň musí uvedomiť svoju tzv. potencionalitu príjmov, ktorú súd musí vždy zohľadňovať, a to teda schopnosť dosahovať príjem zodpovedajúci jeho možnostiam, schopnostiam, pracovným skúsenostiam a teda je povinný využiť svoje vzdelanie a svoje pracovné skúsenosti tak, aby dokázal zabezpečiť aspoň naposledy súdom stanovené
výživné v prospech maloletého, ktoré je už toho času v tejto stanovenej výške nepostačujúcim na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní podieľať sa obaja rodičia, keďže z takto určeného výživného denná čiastka predstavuje len 1,66 €, čo v žiadnom prípade nemôže a nepostačuje na úhradu týchto potrieb maloletého a preto otec je povinný využiť všetky svoje možnosti a schopnosti tak, aby dokázal prispievať na úhradu potrieb maloletého v primeranom rozsahu a nemôže sa spoliehať len na to, že matka sama bude zabezpečovať úhradu potrieb maloletého nad rámec otcom plateného výživného a to tým skôr, že na strane maloletého došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov spočívajúcej v nástupe maloletého do 1. ročníka základnej školy od 1.9.2016.
25. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia /ust. § 362 Z.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku- ďalej CSP/. V odvolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /ust. § 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ ust. § 365 CSP/ Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. / ust. § 62 ods. 1,2 CMP/
Podľa § 232 CSP ods. 1, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3)Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.