Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-48-2015.pdf
PDF · 127.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcov X. J. D., Q.. X. X. XXXX, U. R., Š. XX G. X. P. D., N.. J., Q.. X. XX. XXXX, U. R., Š. XX, zastúpených JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 8, IČO: 35 507 128, proti žalovanému J. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. J. Y., S. XXX/ XX, zastúpenému Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 27 916 eur s príslušenstvom. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade 17 791,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu v 27,4 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresný súd Poprad 23.5.2014 domáhali na žalovanom zaplatenia 27.916,-- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5% ročne od 1.1.2009 do zaplatenia. Žiadali, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz.
2. Zástupca žalobcov žalobu odôvodnil tvrdeniami, že žalobcovia uzavreli so žalovaným neformálnym spôsobom zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy žalobcovia požičali žalovanému 16.099,-- eur (485.000,- Sk). Keďže žalovaný pôžičku nevracal, došlo k spísaniu dohody o uznaní dlhu. Dohodou žalovaný uznal dlh voči žalobcom vo výške 16.099,-- eur (485.000,- Sk). Dohodou uznal aj dlh voči R.. Y. G., Q.. X.X.XXXX, U. R., Š. XXXX/XX, vo výške 13.510,-- eur (407.000,- Sk), a dlhy sa zaviazal zaplatiť. Dňa 18.12.2012 žalobcovia uzavreli s R.. Y. G. zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej im menovaná postúpila časť pohľadávky uznanej žalovaným dohodou o uznaní dlhu vo výške 11.817,-- eur (356.000,- Sk). Spolu s postúpenou pohľadávkou na žalobcov prešli aj práva s ňou spojené a príslušenstvo, ktorými sú úroky z omeškania. Žalobcovia sa na žalovanom zaplatenia úrokov z omeškania domáhajú s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. 22.10.2014 Okresný súd Poprad vo veci vydal platobný rozkaz č. k.17Ro/240/2014-14, ktorým uložil žalovanému povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor. V jeho odôvodnení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad s tým, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Kežmarok. Namietol, že skutkové okolnosti uvedené v žalobe nie sú pravdivé. Dlh neexistuje, nakoľko zanikol započítaním. Vzniesol námietku premlčania nároku. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
4. 2.4.2015 Okresný súd Poprad vec postúpil Okresnému súdu Kežmarok ako súdu miestne príslušnému na konanie.
5. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) zrušený zákonom č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 1.7.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd mal za to, že podaním včasného odporu žalovaným došlo k zrušeniu platobného rozkaz vydaného Okresným súdom Poprad dňa 22.10.2014 pod č. k. 17Ro/240/2014-14, a vo veci začal vykonávať procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania.
6. Na výzvu súdu na vyjadrenie k odporu zástupca žalobcov písomným podaním z 11.5.2015 oznámil, že na žalobe v celom rozsahu trvá. Poukázal na dohodu o uznaní dlhu, ktorú predložil spolu so žalobou.
7. Súd vec prejednal na pojednávaniach konaných 2.2.2016 a 18.10.2016 za prítomnosti oboch strán. Zástupca žalobcov trval na podanej žalobe v celom rozsahu. S námietkou premlčania vznesenou žalovaným nesúhlasil s poukazom na dohodu o uznaní dlhu z 11.8.2008, ktorou žalovaný uznal dlh čo do dôvodu aj čo do výšky. Zástupca žalovaného namietal aktívnu legitimáciu žalobcov v časti uplatnenej pohľadávky, a to ohľadne istiny vo výške 10.124,11 eur, a to s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok z 11.8.2008. Tvrdil, že podľa tejto zmluvy R.. Y. G. postúpila na žalobcov len zostatok svojej pohľadávky vo výške 1.692,89 eur (51.000,- Sk), nie celú pohľadávku vo výške 13.510 eur (407.000,- Sk). Vo zvyšnej časti sa naďalej bránil tvrdením, že celý dlh žalovaného zanikol započítaním vzájomných pohľadávok. Pohľadávky žalovaného identifikoval jednak ako pohľadávku na peňažné plnenie v súvislosti s postúpením práv a povinnosti z lízingovej zmluvy na žalobcov s tým, že predmetom lízingu bolo osobné motorové vozidlo zn. T. E. P.. Č.: X. XXXAU, a tiež ako pohľadávku žalovaného súvisiacu s odobratím úrody zemiakov v septembri 2008. Zástupca žalobcov vzniesol námietku premlčania vzájomných pohľadávok žalovaného. Namietol nespôsobilosť pohľadávky súvisiacej s odobratím úrody zemiakov na započítanie. Namietal, že žalovaný nevykonal žiadny úkon, nepodal žiadnu žalobu ani trestné oznámenie, smerujúce k započítaniu tejto pohľadávky. Pokiaľ ide o pohľadávku súvisiacu s lízingovou zmluvou argumentoval, že osobné motorové vozidlo T. E. P.. Č.: X. XXXAU bolo na žalobcov postúpené bezodplatne.
8. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
9. Súd vo veci vykonal nižšie uvedené dôkazy navrhované stranami, ktorými v nadväznosti na tvrdenia strán zistil nasledujúce skutočnosti: Žalovaný v konaní nepoprel skutočnosť tvrdenú žalobcami, a to že žalobcovia mu požičali peňažné prostriedky vo výške 485.000,- Sk, čo po prepočte kurzom 30,126 Sk á 1 euro predstavuje 16.099,-- eur. Žalovaný nepoprel ani ďalšie tvrdenie žalobcov, a to že R.. Y. G. mu požičala 407.000,- Sk, čo v prepočte kurzom 30,126 Sk á 1 euro predstavuje 13.510,-- eur. Žalovaný teda nepoprel, že od žalobcov a R.. Y. G. si požičal celkom 29.608,97 eur (892.000,- Sk).
10. Naopak, žalovaný tieto skutočnosti výslovne potvrdil v listine označenej ako „Dohoda o uznaní dlhu ...“ z 11.8.2008, na ktorej je jeho podpis overený notárom (ďalej len „dohoda o uznaní dlhu“). Dohoda o uznaní dlhu obsahuje prehlásenie žalovaného, že uznáva svoj dlh čo do výšky 485.000,- Sk, ktoré si od žalobcov požičal v priebehu rokov 2006 - 2008, ako aj svoj dlh voči R.. Y. G., Q.. X.X.XXXX, čo do výšky 407.000,- Sk, ktoré si od nej požičal v roku 2007, na účely vlastných potrieb a na vyrovnanie podlžnosti voči iným fyzickým a právnickým osobám, a že dlh vráti do konca roku 2008.
11. Z listiny označenej ako „Dohoda o postúpení pohľadávok“ z 18.12.2012 súd zistil, že R.. Y. G., Q.. X.X.XXXX, ako postupca a žalobcovia ako postupníci dňa 18.12.2012 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len“ zmluva o postúpení pohľadávok“). Čl. I. body 1.- 4. zmluvy o postúpení pohľadávok znejú: 1. Postupca uzatvoril dňa 11.08.2008 s dlžníkom J. X., N..Č.. XXXXXX/XXXX, U. J. Y.G.T., I.. S. XXX/ XX Dohodu o uznaní dlhu. Predmetom tejto dohody bolo uznanie dlhu vo výške 13.509,92 € (407.000,- Sk), ktorú sumu si požičal v roku 2007 na účel vlastných potrieb a na vyrovnanie podlžnosti voči iným fyzickým a právnickým osobám. 2. Postupníci uhradili postupcovi sumu vo výške 356.000,- Sk (11.817,-- €), čím postupca v tejto výške postupuje časť svojej pohľadávky na postupníkov. 3. Zostatok dlhu dlžníka voči postupcovi predstavuje ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy sumu vo výške 1.692,89 € (51.000 Sk). 4. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky postupcu špecifikovanej v bode 1. a 2. tohto článku v celkovej výške 1.692,88 € (51.000,-- Sk). S postúpenou pohľadávkou prechádzajú na postupníkov aj všetky práva s ňou spojené a príslušenstvo, ktorými sú úroky z omeškania. „
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej lehoty veci rovnakého druhu. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí dlh určený čo do dôvodu a čo do výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 524 ods.1 a ods. 2. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by šlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody tohto istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá nie je ešte splatná. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2.
13. Žalobcovia sa žalobou v predmetnom spore domáhajú na žalovanom zaplatenia sumy 27.916,- eur (841.000,- Sk), a to s poukazom na dohodu o uznaní dlhu žalovaným z 11.8.2008. Súd je toho názoru, že právne vzťahy, ktorý vznikli uzavretím dohody o uznaní dlhu, založili pre žalobcov a pre R.. Y. G. samostatný právny základ pre vymáhanie uznaných pohľadávok od žalovaného. Dohodou o uznaní dlhu žalovaný písomne uznal, čo do dôvodov aj čo do výšky, ako dlh voči žalobcom vo výške 485.000,- Sk , tak aj dlh voči R.. Y. G. vo výške 407.000,-Sk (spolu teda dlh vo výške 892.000,- Sk), a dlhy sa zaviazal zaplatiť do konca roku 2008. Dohoda o uznaní dlhu tak založila vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu žalovaného vo výške 485.000,- Sk voči žalobcom a dlhu vo výške 407.000,- Sk voči R.. Y. G., a to v dobe ich uznania. Preto bolo na žalovanom, aby preukázal opak, tzn. že dlhy nevznikli alebo že v čase ich uznania netrvali, príp. že ide dlhy neplatné alebo dlhy, ktoré stratili platnosť. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že dlhy zanikli započítaním jeho pohľadávok voči pohľadávkam žalobcov.
14. Započítanie upravené v cit. § 580 Občianskeho zákonníka je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky. Spočíva v jednostrannom právnom úkone, ktorým jedna strana (ak sú zákonom ustanovené predpoklady) zrušuje pohľadávku druhej strany započítaním vlastnej pohľadávky, ak sa obe tieto vzájomne kryjú. Ide o započítanie na základe zákona, kde nie je potrebná dohoda strán. Vychádzajúc z cit. ust. § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka započítanie je možné tiež aj dohodou. Dohoda však predstavuje spôsob započítania rozdielny od započítania zo zákona podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Započítanie zo zákona je podmienené právnym úkonom jednej zo strán záväzkového vzťah (tzv. započítací prejav), ktorý možno vykonať bez súhlasu, a aj proti vôli druhej strany. Tento započítací prejav môže mať povahu hmotnoprávneho alebo procesného úkonu. Právnu formu hmotnoprávneho započítacieho jednostranného právneho úkonu Občiansky zákonníka nepredpisuje. Možno ho teda urobiť okrem písomnej formy aj výslovným prejavom, tzn. i ústne. Obsahom však musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitý a zrozumiteľný. Započítací prejav možno urobiť aj v priebehu súdneho konania procesným úkonom, ako je napr. námietka započítania uplatnená v civilnom konaní ako obrana proti žalobe (§ 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Započítací prejav má právne účinky vždy k okamihu, keď sa pohľadávky stretnú, tzn. v okamihu splatnosti neskoršej pohľadávky.
15. V prejednávanom spore zástupca žalobcov tvrdenia žalovaného o zániku pohľadávky žalobcov započítaním, či už dohodu alebo zo zákona, popieral s odôvodnením, že vzájomné pohľadávky žalovaného neexistujú, že pohľadávky tak, ako ich žalovaný identifikoval, nie sú nespôsobilé na započítanie, a že sú premlčané. Bolo teda na žalovanom, aby svoje pohľadávky voči žalobcom identifikoval a aby riadne opísal a preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre ich započítanie na pohľadávky žalobcov. Žalovaný však v tomto smere neuniesol svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť.
16. Zástupca žalovaného v priebehu celého konania neuviedol netvrdenie, že by k započítaniu pohľadávok žalovaného malo dôjsť dohodou. Žalovaný v svojej výpovedi na pojednávaní konanom 2.2.2016 uviedol, že keď žalobcovia v septembri 2008 prišli na pole a povedali, že mu berú celú úroku zemiakov, pýtal sa na dôvod. Vtedy mu povedali, že im dlhuje peniaze. Preto má za to, že vtedy sa dohodli, že úrodu mu z dlhu odpočítajú. Na otázku žalobcov, prečo potom následne uznal celý dlh voči žalobcom žalovaný uviedol, že keby to dal na papier, žalobcovia by mu to nepodpísali. Neskôr na otázku sudkyne žalovaný uviedol, že k dohode o započítaní došlo po podpísaní uznania dlhu. Za situácie, keď zástupca žalovaného netvrdil a ani neoznačil žiadne dôkazy na existenciu dohody strán o započítaní konkrétnej pohľadávky žalovaného na pohľadávku žalobcov, keď žalobcovia existenciu takejto dohody popreli, a keď výpoveď žalovaného je z hľadiska času jej uzavretia vo vzťahu k dohode o uznaní dlhu rozporná, súd prijal záver, že žalovaný uzavretie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok strán nepreukázal. Súd dáva do pozornosti § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahrádzať odkazom na označené dôkazy, a ani dôkazmi (vrátane výsluchu žalovaného) nahrádzať tvrdenia strán. Zástupca žalovaného tiež netvrdil a z vykonaných dôkazov ani nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný pred začatím tohto súdneho konania (tzn. pred 23.5.2014), v ktorom si uplatnil námietku započítania pohľadávok voči žalobcom, bol akoukoľvek formou prejavil vôľu započítať akékoľvek svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalobcov, príp. R.. Y. G.. Preto súd v spore prijal záver, že dlh žalovaného voči žalobcom vo výške 485.000,-- Sk , ako aj dlh žalovaného voči R.. Y. G. vo výške 407.000,-- Sk, ku dňu uzavretia dohody o uznaní dlhov z 11.8.2008 existovali.
17. Žalobcovia sa žalobou domáhali na žalovanom nie len dlhu uznaného žalovaným voči nim, ale aj dlhu uznaného žalovaným voči R.. Y. G., a to s poukazom na dohodu o postúpení pohľadávok z 18.12.2012. Zaplatenia dlhu uznaného žalovaným T. R.. Y. G. čo do výšky 407.000,-- Sk sa na žalovanom domáhali vo výške 356.000,-- Sk s tvrdením, že dohodou o postúpení pohľadávok R.. Y. G. postúpila na žalobcov túto časť dlhu. Súd sa nestotožnil s týmto tvrdením žalobcov. Súd zastáva názor, že gramatickým výkladom vyššie citovaného čl. I. zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj z ďalších dôkazov vykonaných vo veci možno bez pochybnosti vyvodiť, že v čase uzavretia
tejto zmluvy žalobcovia už R.. Y. G. na úhradu dlhu žalovaného voči nej zaplatili sumu 356.000,-- Sk (bod 2.), a že neuhradený zostatok dlhu žalovaného voči R.. Y. G. v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok predstavoval už iba 51.000,-- Sk. Uhradenie sumy 356 000,-- Sk žalobcami R.. Y. G. potvrdila aj žalobkyňa v svojej výpovedi na pojednávaní konanom 2.2.2016. Vo výpovedi uviedla, že všetko začalo tak, že žalovaný, ktorý je jej bývalým zaťom, požičané peniaze nevracal. V rodine vzniklo peklo. Y. G., ktorá je jej neterou, chcela kúpiť byt a chýbali jej peniaze. Preto jej z toho, čo jej žalovaný dlžil, dali na kúpu bytu sumu 356.000,-- Sk. Zaplatením tejto sumy žalobcovia splnili namiesto žalovaného v tejto časti jeho dlh voči R.. Y. G.. Splnením dlhu preto pohľadávka R.. Y. G. voči žalovanému podľa cit. § 559 Občianskeho zákonníka v tejto časti zanikla. Pohľadávka v tejto časti preto už nemohla byť predmetom zmluvy o prevode pohľadávok z 18.12.2012, a pokiaľ sa žalobcovia s poukazom na zmluvu o prevode pohľadávok na žalovanom domáhajú zaplatenia aj tejto sumy, súd zastáva názor, že zaplatenia tejto sumy sa na žalovanom domáhajú nedôvodne. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa pohľadávky postúpenej R.. Y. G. na žalobcov považoval za dôvodnú iba čo do sumy 51.000,-- Sk, čo spolu s vyššie uvedenou pohľadávkou žalobcov voči žalovanému vo výške 485.000,-- Sk predstavuje 536.000,-- Sk, v prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk á 1 euro 17.791,94 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (27.916 eur - 17.791,94 eur).
18. Keďže žalovaný voči nároku žalobcov na zaplatenie žalovanej istiny vzniesol námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal touto námietkou. Súd námietku nepovažoval za opodstatnenú, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V prejednávanom spore žalovaný peňažný dlh voči žalobcom (vrátane časti dlhu postúpeného na žalobcov R.. Y. G.) písomne uznal dohodou o uznaní dlhu z 11.8.2008 a dlh sa zaviazal zaplatiť do konca roku 2008. Preto súd zastáva názor, že podľa cit. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcom počnúc dňom 1.1.2009 začala plynúť desaťročná premlčacia doba na vykonanie ich práva. Žalobcovia žalobu podali na súd 23.5.2014, tzn. svoje právo uplatnili včas, počas plynutia desaťročnej premlčacej doby.
19. Žalovaný sa zaplateniu dlhu žalobcom vo výške, ako ho súd vyššie ustálil, tzn. vo výške 17.791,94 eur, bránil námietkou započítania. Zákonnými predpokladmi započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom vychádzajúc z cit. ust. § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka sú: a) existencia pohľadávok, b) vzájomnosť pohľadávok (veriteľ jednej pohľadávky je dlžníkom oproti stojacej pohľadávky), c) rovnorodosť pohľadávok (nemožno započítať pohľadávku na peňažné splnenie s pohľadávkou na nepeňažné plnenie a pod.), d) prípustnosť započítania pohľadávok (vylúčenie započítania pohľadávok na náhradu škody na zdraví, tzn. naturálnych pohľadávok, pohľadávok premlčaných, splatných pohľadávok voči nesplatným).
20. Zástupca žalovaného pohľadávky žalovaného identifikoval popísaním skutočností vzťahujúcich sa k dvom rôznym skutkovým základom, tzn. k dvom rôznym pohľadávkam. Po prvé, tvrdil, že na žalobcov boli zo žalovaného postúpené práva a povinnosti z lízingovej zmluvy, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. T. E. P.. Č.. X. XXXAU. V súvislosti s týmto postúpením žalovaný má voči žalobcom peňažnú pohľadávku predstavujúcu rozdiel medzi hodnotou vozidla a sumou, ktorú lízingovej spoločnosti zaplatil, čo má predstavovať 5.380,-- eur. Poukazoval na záznam na dohode o uznaní dlhu z 11.8.2008.
21. Žalovaný v svojej výpovedi na pojednávaní konanom 2.2.2016 uviedol, že v roku 2006 zobral na lízing auto B. E., P.. Č.. X. XXXAU. V roku 2008 firma už nestačila platiť splátky za autá (nie len za golf). Preto došlo k dohode, že lízingové spoločnosti autá predajú. To však neplatilo ohľadne golfu. Tu žalobcovia povedali, že vyplatia dlhy, a že si ho zoberú. Auto stálo cca 450.000,-- Sk. Na akontácii a lízingových splátkach za 2 roky zaplatil cca 300.000,-- - 330.000,-- Sk. Žalobcovia lízingovej spoločnosti zaplatili cca 2.000,-- eur a 9 splátok, čo predstavuje cca 180.000,-- - 190.000,-- Sk. Auto, ktoré stálo cca 450.000,-- Sk žalobcovia tak dostali za 190.000,-- Sk. Preto si myslí, že jeho dlh voči žalobcom vo výške 485.000,-- Sk nie je skutočným dlhom a je dôvodné ho riešiť započítaním. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 2.2.2016 uviedla, že v roku 2009 prišli žalovanému zobrať autá, pretože neplatil lízing. Chceli mu zobrať aj golfa. V tom čase žalovaný s jej dcérou bývali o 2 poschodia nižšie. Pán z lízingovej spoločnosti im vtedy dal návrh, aby vyrovnali dlžoby za žalovaného. Tak vyrovnali dlžnú čiastku a stali sa pokračovateľmi lízingu. Zaplatili ešte 9 splátok. Po zaplatení auto bolo prepísané na nich. V tomto smere jednali s lízingovou spoločnosťou, nie so žalovaným. Z faktúry č. 183/614 vystavenej dodávateľom DOVE, s.r.o., Poprad-Východ, IČO: 36 465 224, dňa 13.10.2006 odberateľovi spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, súd zistil, že touto faktúrou bola dodávateľovi fakturovaná cena za osobné motorové vozidlo zn. VW Golf Comfortl 1,4 66 kW vo výške 586.799,90 Sk. Z toho splátka vopred predstavovala 189.199,- Sk. Ako nájomca vozidla je vo faktúre označený Marek Klien - Donys, Lúčna 116/44, Malý Slavkov, IČO: 35 218 452. Z listiny označenej ako „Dohoda o postúpení práva a povinnosti“ z 12.2.2009 vyplýva, že žalovaný označený ako Marek Klein - Donys, Lúčna 116/44, Malý Slavkov, IČO: 35 218 452, ako postupca, žalobca označený ako postupník a lízingová spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, uzavreli zmluvu, na základe ktorej postupca postúpil na postupníka práva a povinnosti plynúce z lízingovej zmluvy č. 577355 z 13.10.2006, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo T. E. P.. Č.. X. XXXAU (ďalej len „zmluva o postúpení lízingu“). Podľa bodu 6. zmluvy o postúpení lízingu prípadné vzájomné vyrovnanie medzi postupcom a postupníkom plynúce z prevodu lízingovej zmluvy, ako i akékoľvek ďalšie vzťahy medzi postupcom a postupníkom, nie sú predmetom tejto dohody .
22. Ako už súd vyššie uviedol, jednou zo zákonných podmienok započítania pohľadávok je, aby sa jednalo o vzájomné pohľadávky. Tzn. veriteľ jednej pohľadávky je dlžníkom oproti stojacej pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení lízingu vyplýva, že práva a povinnosti žalovaného z lízingovej zmluvy boli postúpené iba na žalobcu. Preto v súvislosti s týmto postúpením žalovaný môže mať pohľadávku iba voči žalobcovi. Veriteľmi žalobou uplatnenej pohľadávky sú však žalobca spolu so žalobkyňou. Ide teda o spoločnú pohľadávku žalobcov voči žalovanému. Súd preto zastáva názor, že nejde o pohľadávky vzájomné, teda pohľadávky spôsobilé na započítanie, a námietku započítania tejto pohľadávky pre jej nespôsobilosť preto neakceptoval.
23. Avšak aj za predpokladu spôsobilosti uvedenej pohľadávky žalovaného na započítanie z hľadiska vzájomnosti pohľadávok, súd námietku započítania tejto pohľadávky nemohol akceptovať z dôvodu, že zástupca žalovaného pohľadávku nepopísal tak, aby ju súd mohol vôbec riadne identifikovať čo do základu aj čo do výšky a právne posúdiť. Súd len poznamenáva, že podľa súdnej judikatúry možno započítať pohľadávku bez toho, aby bola právne kvalifikovaná, avšak pohľadávka musí byť vždy dostatočne identifikovaná (porovnaj rozsudok NS ČR z 17.2.2010 sp. zn. 32Cdo 4407/2009 a pod.). Zo zmluvy o postúpení lízingu iba vyplýva, že žalovaný, žalobca a lízingová spoločnosť sa dohodli na postúpení práv a povinností žalovaného z dvojstrannej lízingovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a lízingovou spoločnosťou, teda o postúpení práv a povinností lízingovej spoločnosti a nájomcu. Zmluva o postúpení lízingu však nerieši vzťah medzi pôvodným a novým lízingovým nájomcom, tzn. medzi žalovaným a žalobcom. To jednoznačne vyplýva z čl. II. bodu 6 zmluvy, podľa ktorého prípadné vzájomné vyrovnanie medzi postupcom a postupníkom plynúce z prevodu lízingovej zmluvy, ako i akékoľvek ďalšie vzťahy medzi postupcom a postupníkom, nie sú predmetom tejto dohody. Pohľadávka žalovaného teda nevyplýva zo zmluvy o postúpení lízingu. Bolo teda na žalovanom, aby opísal a preukázal skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol posúdiť právny základ tejto pohľadávky žalovaného na peňažné plnenie, okamih jej vzniku ako aj jej výšku.
24. Zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný má nárok na zaplatenie rozdielu medzi hodnotou vozidla a tým, čo počas lízingu zaplatil, čo má predstavovať sumu 5.380,-- eur. Súd však bez ďalšieho z takejto identifikácie nemohol pohľadávku žalovaného čo do právneho základu ani čo do jej výšky právne
kvalifikovať. Zástupca žalovaného neuviedol, kedy pohľadávka mala vzniknúť, či má mať svoj základ v dohode žalovaného a žalobcu, alebo ide o obohatenie, ktoré žalobca mal na úkor žalovaného získať. Pokiaľ by sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie, nie je zrejmé, ako zástupca žalovaného dospel k sume 5.380,-- eur a z akých skutočností pri jej stanovení vychádzal. Tvrdenie o rozdiele medzi hodnotou vozidla, a tým, čo žalovaný zaplatil, bez ďalšieho, pohľadávku riadne neidentifikuje. Súd tu opakovane dáva do pozornosti cit. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahrádzať odkazom na označené dôkazy, a ani dôkazmi nemožno nahrádzať tvrdenia strán. Preto pokiaľ aj zástupca žalovaného predložil súdu faktúru, na ktorej je uvedená kúpna cena vozidla VW Golf vo výške 586 799,90 Sk, bez úplného popísania všetkých skutočností vo vzťahu k „ hodnote vozidla“ súd nemal možnosť dôvodnosť výšky vzájomnej peňažnej pohľadávky posúdiť (či žalovaný mieni vychádzať z hodnoty vozidla podľa faktúry, resp. vôbec z hodnoty vozidla v tom čase alebo v inom čase, a pod). Žalovaný v svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že vozidlo malo hodnotu cca 450.000,-- Sk. Táto suma nekorešponduje s cenou vozidla vo faktúre. Žalovaný tiež uviedol, že lízingovej spoločnosti zaplatil akontáciu vo výške cca 180.000,-- - 190 000,-- Sk a splátky do postúpenia, čo spolu predstavuje cca 300.000,-- - 330 000,-- Sk. Výpoveď žalovaného je čo do výšky zaplatenej akontácie ako aj splátok neurčitá, a zástupca žalovaného súdu neuviedol a nepreukázal, aké sumy žalovaný v skutočnosti lízingovej spoločnosti zaplatil. Z vykonaného dokazovania iba vyplýva, že žalovaný lízingovú zmluvu uzavrel 13.10.2006, že k postúpeniu lízingu došlo 12.2.2009, a že žalovaný v čase postúpenia mal voči lízingovej spoločnosti dlh. Z týchto dôkazov však súd bez ďalšieho nemohol vyvodiť žiadny záver o výške žalovaným skutočne zaplatenej sumy lízingovej spoločnosti. Na viac, pokiaľ by malo ísť o rozdiel medzi cenou vozidla v čase uzavretia lízingovej zmluvy, a tým, čo žalovaný zaplatil, súd poznamenáva, že v lízingovej splátke je zahrnuté aj nájomné za užívanie vozidla, pričom žalovaný vozidlo užíval cca 27 mesiacov. Žiadne rozhodné skutočnosti v tomto smere nevyplývajú ani zo záznamu v dohode o uznaní dlhu, na ktorý žalovaný poukazoval.
25. Pokiaľ ide o námietku premlčania tejto vzájomnej pohľadávky žalovaného vznesenú zástupcom žalobcov, vzhľadom na nedostatočnú identifikáciu pohľadávky súd nemal možnosť posúdiť okamih jej vzniku, ani jej splatnosť, a tým ani okamih stretu vzájomných pohľadávok, ktorý z hľadiska premlčania je rozhodným.
26. Druhú vzájomnú pohľadávku zástupca žalovaného identifikoval tak, že ide peňažnú pohľadávku v súvislosti s odobratím úrody zemiakov žalovanému v septembri 2008 s tým, že predstavuje násobok 17- 20 ton zemiakov a ceny 5,70 Sk za 1 kg. Žalovaný v svojej výpovedi na pojednávaní 2.2.20016 uviedol, že v rokoch 2005-2009 mali so žalobcami ústnu dohodu o užívaní ich pôdy. Mali dohodu, že raz ročne žalobcovia dostanú 2 metráky zemiakov za to, že platia dane za pôdu. Bolo to nejakých 20 vriec. Každý rok mu žiaci chodili zemiaky zberať. V roku 2008 žalobcovia prišli autom a zabránili mu odviesť úrodu. Išlo o cca 17- 20 ton zemiakov. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní 2.2.2016 vyplýva, že žalovaný v rokoch 2004 - 2008 na ich pozemkoch sadil zemiaky a predával ich na zisk. Ako ich zať neplatil nájom, ale dával im cca 15 - 20 vriec zemiakov. Uviedla, že úplne si to nepamätá, ale nie je pravdou, že by manžel žalovanému zobral zemiaky. Bol to ich zať a zemiaky dali dcére, veď boli manželia. Žalobca v svojej výpovedi na pojednávaní 2.2.2016 uviedol, že žalovaný hospodáril na cca 2 hektároch. Nesadil tam iba zemiaky, ale tiež zrno a kapustu. Keď tam prišiel, bolo to asi tretí deň, čo sa zemiaky zberali, mal tam pol vlečky. Pýtal sa ho, či zaplatí alebo nie. Povedal, že nie. Tak zobrali zemiaky, bolo to 20 vriec po 50 kg, nie tony, ako tvrdí žalovaný. Toľko ton sa mu ani neurodilo. Žalovaný namietal, že zemiaky sadil na celých 2 ha pozemkov a že v kritický čas sa zberalo len jeden deň. Z výpisu zo živnostenského registra a zo štatistického registra organizácii vyplýva, že žalovaný bol v roku 1999 zaregistrovaný ako samostatne hospodáriaci roľník pod IČO: 35 218 452, a túto svoju podnikateľskú činnosť ukončil 23.1.2014.
27. Súd zastáva názor, že zástupca žalovaného ani túto vzájomnú pohľadávku žalovaného neidentifikoval tak, aby ju súd mohol právne čo do základu aj čo do výšky posúdiť. Z vykonaných dôkazov síce vyplýva, že žalovaný užíval pôdu žalobcov, že na nej sadil zemiaky, že úrodu zemiakov si ponechával a predával, a že žalobcovia mu v septembri 2008 zabránili odviesť nejaké vrecia zemiakov po zbere. Žalovaný však neuviedol tvrdenia a nepreukázal skutočnosti, ktoré by v tejto súvislosti zakladali jeho právny nárok na pohľadávku na peňažné plnenie. Ak by sa malo jednať o náhradu škody v peniazoch, nie je predovšetkým zrejmé, či v tejto súvislosti žalovanému vôbec vznikla
škoda, ak áno, v akej výške. Podľa výpovede žalobkyne zemiaky dali dcére, keďže žalovaný a dcéra boli manželia. Vo výpovediach strán ohľadne množstva zemiakov, ktoré mali byť odvezené, sú výrazné rozdiely. Žalovaný uviedol, že sa jednalo 17- 20 ton zemiakov. Žalobca, ktorý zemiaky zobral uviedol, že išlo o 20 vriec po 50 kg, nie tony. Ak by malo ísť o škodu spočívajúcu v ušlom zisku žalovaného, bolo na žalovanom tento ušlý zisk riadne preukázať. Pokiaľ ide námietku premlčania tejto vzájomnej pohľadávky žalovaného, aj tu súd vzhľadom na nedostatočnú identifikáciu pohľadávky nemal možnosť okamih vzniku pohľadávky ani jej splatnosť, a tým ani okamih stretu vzájomných pohľadávok posúdiť.
28. Keďže súd námietku započítania vzájomných pohľadávok žalovaného neakceptoval, žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 17.791,94 eur.
29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd v súlade so žalobnou žiadosťou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania so zaplatením sumy 17.791,94 eur, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, v ktorej sa v dohode o uznaní dlh zaviazal peňažný dlh zaplatiť, tzn. počnúc 1.1.2009, vo výške zodpovedajúcej predpisom občianskeho hmotného práva.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zásada pomerného úspechu). Strany boli v spore úspešné čiastočne. Pomer úspechu žalobcov a žalovaného predstavuje 63,70% : 36,30% (27.916 eur : 17.791,94 eur). Žalobcom preto prislúcha voči žalovanému právo na pomernú náhradu trov v rozsahu 27,4 % týchto trov. O výške tejto náhrady po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).