Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/185/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v spore žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu HERIMEX, s.r.o. "v konkurze", Partizánska 151 Žiar nad Hronom, IČO: 36 618 667, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Tagajom konajúcim v mene spoločnosti Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., SNP 38 Badín, IČO: 47 234 091 proti žalovanému: KO - TA REAL, s.r.o., Domašská 13 Bratislava, IČO: 35 969 954 o zaplatenie istiny 277.527,66 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 135.739,96 eura istiny a 9%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 19.706,40 eura od 13.4.2010 do zaplatenia, 9%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 100.571,16 eura od 14.4.2010 do zaplatenia, 9%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 15.462,40 eura od 22.4.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie istiny 141.787,70 eura s príslušenstvom súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 277.527,66 eura s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 19.706,40 eura od 13.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 100.571,16 eura od 14.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 15.462,40 eura od 22.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 63.376,- eur od 8.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 51.544,- eur od 30.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.804,30 eura od 29.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 357,- eur od 29.9.2010 do zaplatenia a v sadzbe 9,75% ročne zo sumy 19.706,40 eura od 20.2.2013 do zaplatenia z titulu neuhradeného peňažného protiplnenia za dohodnuté zmluvné plnenie.

2. Žalobca ako prostriedky procesného útoku v predmetnom konaní uplatnil skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe a v písomných vyjadreniach zo dňa 8.12.2015 a zo dňa 22.6.2016 a listinné dôkazy pripojené k žalobe a k písomnému vyjadreniu zo dňa 8.12.2015.

3. Žalovaný nepredložil súdu písomné vyjadrenie k žalobe a na pojednávanie konané dňa 18.10.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil, pričom rovnopis žaloby s prílohami, výzva na predloženie písomného vyjadrenia a predvolanie, všetko spolu s poučeniami boli žalovanému doručené v zmysle § 106 ods. 1 písm. b) na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, z ktorej sa zásielka vrátila súdu nedoručená s oznámením pošty o jej neprevzatí v odbernej lehote, pričom podľa § 111 ods. 3 ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v danom konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že úpadca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej úpadca dodal žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie, a to riadne a včas. Vzhľadom na uvedené dodanie zmluvne upraveného plnenia prislúcha úpadcovi peňažné protiplnenie, ktoré úpadca požadoval od žalovaného na základe vystavených daňových dokladov, pričom žalobca eviduje voči žalovanému neuhradené faktúry č. 1009040, č. 1009041, č. 1009043, č. 1009096, č. 1009099, č. 1009122, č. 1009123 a č. 130100020 v celkovej výške 277.527,66 eura. Spolu s nárokom na zaplatenie istiny v sume 277.527,66 eura uplatnil tiež žalobca v danom konaní nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia. Ako listinné dôkazy žalobca pripojil k žalobe len výpis z knihy pohľadávok.

6. Výzvou zo dňa 7.10.2015 súd vyzval žalobcu na doplnenie dôkazov preukazujúcich existenciu zmluvného vzťahu, predloženie zmluvy, objednávky, faktúr, potvrdení o prevzatí plnenia a iných dokladov preukazujúcich dôvodnosť a existenciu nároku uplatneného žalobou.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.12.2015, doručenom súdu dňa 10.12.2015 uviedol, že žalobca predložil kópiu príslušnej časti knihy pohľadávok, z ktorej vyplýva záväzok žalovaného voči žalobcovi. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov je žalobca povinný viesť účtovníctvo v predpísanej forme, pričom je povinný viesť aj knihu pohľadávok, ktorá preukazuje skutočnosti o dlžníkoch a výške ich pohľadávok. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že kniha pohľadávok ako účtovný záznam je spôsobilým dokumentom preukazujúcim skutočnosti v nej uvedené. Žalobca zároveň v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že je správcom úpadcu v konkurznom konaní a správcovi bolo od úpadcu predložené len čiastočné účtovníctvo. Ako prílohy k predmetnému písomnému vyjadreniu žalobca predložil súdu faktúru č. 1009040 splatnú dňa 12.4.2010 a znejúcu na sumu 19.706,40 eura, ktorou úpadca fakturoval žalovanému kovový odpad podľa objednávky žalovaného a k nej patriace listinné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť fakturácie, a to výdajku zo skladu zo dňa 7.4.2010, dodací list k faktúre č. 1009040 riadne potvrdený žalovaným dňa 7.4.2010 a ďalší dodací list zo dňa 7.4.2010 podpísaný preberajúcim zástupcom žalovaného. Ďalej žalobca predložil súdu faktúru č. 1009041 splatnú dňa 13.4.2010 a znejúcu na sumu 100.571,16 eura, ktorou úpadca fakturoval žalovanému kovový odpad podľa objednávky žalovaného a súčasne žalobca predložil súdu doklady súvisiace s predmetnou faktúrou č. 1009041, a to výdajku zo skladu, dodací list k faktúre č. 1009041 riadne potvrdený žalovaným dňa 7.4.2010 a ďalší dodací list zo dňa 7.4.2010, na ktorom je prevzatie tovaru potvrdené podpisom preberajúceho zástupcu žalovaného. Žalobca tiež predložil súdu faktúru č. 1009043 splatnú dňa 21.4.2010 a znejúcu na sumu 15.462,40 eura, ktorou úpadca fakturoval žalovanému kovový odpad podľa objednávky žalovaného a žalobca predložil súdu tiež ďalšie listinné dôkazy súvisiace s predmetnou faktúrou č. 1009043, a to výdajku zo skladu zo dňa 14.4.2010, dodací list k faktúre č. 1009043 riadne potvrdený žalovaným dňa 14.4.2010 a ďalší dodací list zo dňa 14.4.2010, na ktorom je prevzatie tovaru podpísané preberajúcim zástupcom žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalobcu boli súdu predložené listinné dôkazy preukazujúce existenciu zmluvných vzťahov medzi úpadcom a žalovaným a dôvodnosť uplatňovaných nárokov vo vzťahu k časti istiny v celkovej sume 135.739,96 eura. K ostatným faktúram predstavujúcim predmet daného sporu neboli súdu predložené žiadne listinné dôkazy a dokonca ani samotné faktúry.

8. Výzvou zo dňa 3.6.2016 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie faktúr č. 1009096, č. 1009099, č. 1009122, č. 1009123 a č. 130100020 a k nim patriacich objednávok a žalovaným riadne potvrdených dodacích listov. Na predmetnú výzvu súdu reagoval právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 22.6.2016, doručeným súdu dňa 24.6.2016, v ktorom uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že je správcom úpadcu v konkurznom konaní a správcovi bolo od úpadcu predložené len čiastočné účtovníctvo. Správca disponuje len čiastočným účtovníctvom a všetky listinné podklady, ktoré mal k dispozícii, už konajúcemu súdu predložil. Súčasne právny zástupca žalobcu v predmetnom písomnom podaní uviedol, že žalobca uvádza, že ďalšie listinné dôkazy k dispozícii nemá a zároveň nenavrhuje vykonanie ďalších dôkazov.

9. Zo znenia § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len vyplýva, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

10. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

11. Podľa § 411 je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

12. Podľa § 443 ods. 1 kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

13. Podľa § 447 je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

14. Podľa § 448 ods. 1 je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

15. Podľa § 450 ods. 1 ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

16. Podľa § 365 (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

17. Podľa § 369 ods. 1 (v znení účinnom v čase zavretia predmetných kúpnych zmlúv) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola v danom prípade 1%, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9% ročne.

20. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim boli uzavreté v ústnej forme tri platné kúpne zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorých úpadca v dňoch 7.4.2010 a 14.4.2010 riadne dodal žalovanému objednaný tovar a úpadcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnych cien v celkovej výške 135.739,96 eura vyfakturovaných faktúrami č. 1009040, č. 1009041 a č. 1009043. Neuhradením predmetných faktúr v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich zmluvných povinností predstavujúcich povinnosť zaplatiť kúpne ceny za dodaný tovar, v dôsledku čoho úpadcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté výšky úrokov z omeškania. Vo vzťahu k zostávajúcej časti uplatňovanej istiny v sume 141.787,70 eura s príslušenstvom súd konštatuje jednoznačné neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keďže z jeho strany neboli súdu predložené žiadne dôkazy preukazujúce existenciu zmluvných vzťahov a riadne odovzdanie a prevzatie plnení, ktorých cena mala byť fakturovaná faktúrami

č. 1009096, č. 1009099, č. 1009122, č. 1009123 a č. 130100020, pričom súdu neboli predložené dokonca ani predmetné faktúry. Kópiu príslušnej časti knihy pohľadávok súd nepovažuje za relevantný dôkaz preukazujúci dôvodnosť uplatňovaných nárokov v časti o zaplatenie istiny 141.787,70 eura, nakoľko ide výlučne o účtovný záznam spracovaný jednostranne úpadcom, z ktorého nie je možné bez ďalšieho odvodiť existenciu dvojstranných zmluvných vzťahov a opodstatnenosť uplatňovaných nárokov.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 135.739,96 eura s príslušenstvom a v časti o zaplatenie istiny 141.787,70 eura s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. S poukazom na skutočnosť, že prevažný úspech vo veci mal žalovaný, pričom pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne rovnaký, súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.