Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/776/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne I. T., T. R. J., E. Č.. XXX, H. žalovanej Rapid life životnej poisťovni a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Užhorodská č. 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.4.2015 č.k. 11C 153/2013-180 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 3C 1309/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyni bol dňa 28.6.2013 doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorým jej bola uložená povinnosť v lehote 5 dní od doručenia uhradiť žalovanej sumu 168,20 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-eur. Ďalej súd vychádzal z tvrdení žalobkyne, že právomoc rozhodcovského súdu nebola založená formou osobitnej zmluvy, a rovnako nebola založená ani rozhodcovskou doložkou, nakoľko táto nebola nikdy platne dojednaná. Prakticky dôsledkom ustanovenia v rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti 15-rozhodcovské konanie bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako taká je už od počiatku neplatná. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa dňa 28.2.2008 podpísala návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, akciovej spoločnosti v Košiciach.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Bol toho názoru, že v danom prípade rozhodcovská zmluva bola sformulovaná na tlačive žalovanou, pričom podstatou individuálnej nevyjednanej zmluvnej klauzuly je aj skutočnosť, že už bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandartnej formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaná preukázala osobitné vyjednanie. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán (uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 6Ncdo 9/2012). Z uvedeného mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

4. Rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd je uvedená v časti 15 všeobecných poistných podmienok označenej názvom „rozhodcovské konanie“ a teda je ich súčasťou ako aj v osobitných zmluvných dojednaniach v bode 2/. Tieto sa stali súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami, ktorý splynul s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Súd bol toho názoru, že rozhodcovská dĺžka tak, ako bola v tomto prípade dojednaná tak znemožnila žalobkyni (poistenému - spotrebiteľovi) si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a nútila ho v prípade sporu aj do sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej cieľom bolo dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne pred rozhodcom a tým znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal súd na bod 1/ písm. q/ Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorá upravuje, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať takú podmienku, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, mal spočívať v inej zmluvnej strane. Podľa názoru súdu je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akéjkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorú dodávateľ ktorú dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandartmi spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený a preto nie sú pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. Pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu (nález ÚS ČR III ÚS 562/2012). Z obsahu dojednaní v bode 2/ článku 15 všeobecných poistných podmienok vyplýva, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine žalovaná. Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve žalovaná. Takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom dojednaní nezaviazal. Rozhodcovská doložka je preto podľa § 54 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou a je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nútila žalobkyňu ako spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu, je v rozpore aj s dobrými mravmi a je z tohto dôvodu v zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatná. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko bolo preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a teda rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalovaná namietala, že záver súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/, j/ a g/ ZRK nemá oporu v zistenom skutkovom stave a teda ani v právnom posúdení veci. Ďalej uviedla, že k porušeniu rovnosti procesných práv účastníkov konania došlo tým, že aj keď nebol žalobcom zaplatený súdny poplatok za žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd vo veci konal. Súd si ďalej podľa názoru žalovanej nesplnil povinnosti podľa § 118 ods. 2 O.s.p. s odkazom na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.4.2015 považuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepredvídateľné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14.4.2011). A navyše jej tiež týmto postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom.

7. Namietala taktiež záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade dohodnutá individuálne s odkazom na § 53 ods. 1 posledná veta OZ, nakoľko to odporuje podpísaniu osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve č. 4460190036 a vychádza nedôvodne z tej skutočnosti, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných poistných podmienok v časti XV. a teda súčasťou poistného vzťahu aj bez podpisu osobitných zmluvných dojednaní a z toho vyvodil jej neprijateľnosť. To je ale v rozpore s listinným dôkazom preukazujúcim fakt, že žalobca

slobodne, vlastnoručne a bez nátlaku podpísal osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka a tak bola prejavená jeho vôľa uzavrieť rozhodcovskú doložku. Pri pohľade na poslednú stranu tlačiva Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že text Všeobecných poistných podmienok aj Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 je čitateľný a pre bežného spotrebiteľa je text zrozumiteľný.

8. Ďalej žalovaná namietala nesprávne posúdenie možnosti odstúpenia žalobcu od rozhodcovskej doložky, pretože túto možnosť dala žalovaná všeobecne všetkým svojim klientom a urobila tak vo forme vyhlásenia a zverejnenia Dodatku č. 2 k VPP, a to plne v súlade s ust. 7d časti XVII VPP.

9. Poukázala aj na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, čo sa týka naplnenia zákonných podmienok podľa § 53 ods. 1 a preto súd prvého stupňa zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z tej skutočnosti, že v čase uzavretia rozhodcovskej doložky nebolo súčasťou dohody zmluvných strán o rozhodcovskom konaní žiadne ustanovenie o tom, že by mal rozhodovať rozhodcovský súd miestne príslušný v sídle dodávateľa.

10. Žalovaná ďalej poukázala na nálezy ÚS SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 a I. ÚS 255/2010 v súvislosti s aplikáciou Smernice 93/13/EHS a jej 19-tym odôvodnením. A na základe uvedeného dospela k záveru, že rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného, a preto je vyňatá zo súdnej kontroly v poistných vzťahoch.

11. Žalovaná tiež namietala, že napadnutý rozsudok vo výroku ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 43 zákona o rozhodcovskom konaní.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zrušil rozsudok arbitrážneho súdu. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že súd prvého stupňa mal porušiť ust. § 129 ods. 1 O.s.p., ak listinné dôkazy nevykonal spôsobom tam uvedeným, t.j. konkrétne listiny - dôkazy neprečítal na pojednávaní, ani neoznámil ich obsah je potrebné uviesť, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú.

15. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

16. V prejednávanej veci z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.4.2015 je zrejmé, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie predloženými listinami zákonným spôsobom, ak vec prejednávajúca sudkyňa na pojednávaní oboznámila ich obsah. Súd prvého stupňa teda vykonal dokazovanie zákonným spôsobom. Žalovaná v odvolaní nesprávne uvádza, že súd v zápisnici mal uviesť „že oboznamuje obsah spisu“, pretože ako vyplýva zo zápisnice súd oboznamoval na pojednávaní jednotlivé listiny, ktoré výslovne uviedol v zápisnici.

17. Rovnako sa nemožno stotožniť ani s tvrdením žalovanej v odvolaní, že k porušeniu jej procesných práv došlo aj tým, že súd si nedostatočne splnil povinnosť v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p..

18. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

19. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.4.2010 je zrejmé, že vec prejednávajúca sudkyňa na základe požiadavky žalovanej ohľadne vyjadrenia sa k sporným skutočnostiam sa vyjadrila, že ako sporné skutočnosti by sa mohli javiť okolnosti ohľadom uzavretia poistnej zmluvy. Odvolací súd preto nezistil existenciu vady konania, ktorá by mala spočívať v nedodržaní procesného postupu súdom vyplývajúceho z ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Treba však povedať, že aj prípadné porušenie tohto ustanovenia nespôsobuje existenciu vady, ktorá by mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom, pretože nedodržanie postupu podľa tohto ustanovenia nemá žiadny priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/245/13).

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o naplnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní, keďže jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy

- žalobca, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), čo súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku konkrétne odôvodnil a taktiež pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Na uvedenom nič nemení ani tá namietaná skutočnosť žalovanou, že žalobca v návrhu na začatie konania uvádzal len dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ j/ ZRK. Žalobca totiž v súlade s ust. § 79 ods. 1 O.s.p. zodpovedá iba za pravdivé opísanie skutkových okolností a nemá povinnosť svoj nárok aj právne kvalifikovať. Pokiaľ súd v konaní zistí dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu (rozhodcovskej zmluvy) je povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť. Preto odvolací súd dospel k záveru, že dôvody napadnutého rozsudku sú správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

21. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1309/2012 zo dňa 19.1.2012 je nárokom vyplývajúcim z poistnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, a ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky § 52 Občianskeho zákonníka. Poistnú zmluvu uzavrela žalovaná, ktorá pri poskytovaní poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní, obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy, a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.

22. Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní rozhodcovskej doložky túto správne skúmal z pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel jej neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej rozhodcovskej doložky.

23. V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24. Rozhodcovská doložka, tak ako bola zahrnutá do VPP splynula s ostatnými poistnými podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP zvýraznená a v tabuľke označená ako „Osobitné zmluvné dojednania“ možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte, písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP, preto správne uzavrel súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná v konaní nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobca mohol jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo odkázané na čl. XV. VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok.

25. Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

26. Súčasne išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

27. Z dôvodov vyššie uvedených je aj úvaha súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku správna a v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 244/2004 Z.z.

28. Rovnako za správne možno považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a vo výrokoch, ktorým súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania a nevyhovel návrhu na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.

29. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).