Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-90-2008.pdf
PDF · 108.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/90/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci žalobcu: BL Finance, s. r. o., IČO: 44 307 683, sídlo: Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátske spoločenstvo, sídlo: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: I. Q., trvalý pobyt: I., N. X. S. XXX/X, o žalobe na zaplatenie 206,39 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 206,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 24.06.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spoločnosť GE Money Multiservis, k.s., sa žalobou doručenou súdu 16.12.2005 domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného zaplatenia sumy 171,99 eur, úroku z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 171,99 eur od 24.06.2004 do zaplatenia, úrok vo výške 1,89 % mesačne zo sumy 171,99 eur od 24.06.2004 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 34,40 eur. Zároveň navrhol, aby súd právneho predchodcu žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril 21.06.2002 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria obchodné podmienky. Právny predchodca žalobcu poskytol právnemu predchodcovi žalovaného úverovú kartu, ktorá mu umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 398,33 eur. Právny predchodca žalovaného bol oprávnený použiť peňažné prostriedky a následne bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu okrem istiny zaplatiť aj úroky, poplatky a ostatné náklady podľa sadzobníka, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny predchodca žalovaného v rámci úverového rámca čerpal sumu 442,54 eur, pričom uhradil 02.08.2002, 02.08.2002, 21.10.2002, 21.11.2002, 21.11.2002, 06.02.2003, 06.02.2003, 21.03.2003, 01.04.2003, 25.04.2003, 16.12.2003, 16.12.2003, 20.01.2003, 24.02.2004 24.03.2004, 25.05.2004 a 23.06.2004 vo výške 19,92 eur, 17.03.2003 vo výške 9,00 eur, 06.08.2003 vo výške 22,07 eur a 50,50 eur. Právny predchodca žalovaného ďalšie splátky neuhradil, na základe čoho nezaplatená istina z dôvodu čiastočných úhrad činí 171,99 eur. Právny predchodca žalovaného svoj celkový dlh nesplatil, je tak povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa celý úver stal splatným (od 24.06.2004) do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny, minimálne 3,32 eur.
2. Právny predchodca žalobcu za dôkazy označil zmluvu o revolvingovom úvere, avízo vykonaných platieb, predsporovú výzvu, platobnú históriu, sadzobník poplatkov.
3. V priebehu konania súd uznesením, č.k. 7Cb/90/2008-102 z 30.09.2015, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti GE Money Multiservis, k.s., do konania vstúpila spoločnosť GE Money, a.s. a následne pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti GE Money, a.s., do konania vstúpila spoločnosť BL Finance, a.s.
4. Tiež v priebehu konania zomrel pôvodný žalovaný 07.03.2008, pričom jeho dedičom sa stal žalovaný.
5. Podľa § 297 pís. b/ z. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy spolu vo výške 206,39 eur, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Preto súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená 19.09.2014, ku ktorej sa nevyjadril. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu 22.09.2016. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený 13.10.2016.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením sa Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Platobnou históriou z 13.10.2005, Predsporovou výzvou z 03.11.2005, Sadzobníkom poplatkov, ako i ostatným obsahom spisu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
10. Právny predchodca žalobcu poskytol právnemu predchodcovi žalovaného na základe citovanej zmluvy úverový rámec vo výške 398,33 eur, ktorý sa právny predchodca žalovaného zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 19,92 eur vždy do 21. dňa v mesiaci s dohodnutým dátumom prvej splátky 21.07.2002. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 12,2%. V čl. 6.1 Obchodných podmienok sa právny predchodca žalovaného zaviazal zaplatiť za čerpané peňažné prostriedky, úroky stanovené na základe úrokovej sadzby podľa Sadzobníka, poplatky a ostatné náklady, ktorá úroková sadzba pre revolvingový úver v čase uzavretia zmluvy činila 1,89% mesačne, zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru 20% z dlžnej istiny a úrok z omeškania 0,1% denne z dlžnej čiastky. V čl. 6.8 Obchodných podmienok zmluvy sa účastníci dohodli, že platby sa započítavajú voči pohľadávke veriteľa na úrok z úveru, na poplatky, na pravidelné splátky istiny úveru, na úrok z omeškania s platením pravidelných splátok, na úrok z pokút za porušenie povinností voči veriteľovi a na zmluvné pokuty. Podľa bodu 6.11 Obchodných podmienok všetky poplatky sú zákazníkovi započítané na poskytnutý úverový rámec a tvoria úverovú istinu. Poplatky sú úročené rovnako ako istina úveru. V čl. 10.7 Obchodných podmienok sa účastníci dohodli, že vzťahy veriteľa a dlžníka výslovne neupravené zmluvou a/alebo obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Súd mal tiež za preukázané, že právny predchodca žalovaného začal poskytnutý úverový rámec využívať 21.06.2002 a splácal ho splátkami od 02.08.2002 do dňa zosplatnenia úveru 24.06.2004, pričom splátky neplatil ani včas, ani riadne, keďže uhradil 02.08.2002, 02.08.2002, 21.10.2002, 21.11.2002, 21.11.2002, 06.02.2003, 06.02.2003, 21.03.2003, 01.04.2003, 25.04.2003, 16.12.2003, 16.12.2003, 20.01.2003, 24.02.2004 24.03.2004, 25.05.2004 a 23.06.2004 vo výške 19,92 eur, 17.03.2003 vo výške 9,00 eur, 06.08.2003 vo výške 22,07 eur a 50,50 eur. Právny predchodca žalovaného pritom vyčerpal postupne z z úverového účtu sumu 442,54 eur, pričom ku dňu zosplatnenia úveru neuhradil 171,99 eur.
11. Podľa § 1 ods. 1 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 3) Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
13. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
14. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
16. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené.
17. Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
19. Predmetom sporu je revolvingový úver, pri ktorom nie je možné uviesť ročnú priemernú mieru nákladov. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN (porovnaj rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 39C/353/2010 z 21.10.2011).
20. Na základe vykonaného dokazovania zmluvou o revolvingovom úvere mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o revolvingovom úvere 21.06.2002. Úver bol právnemu predchodcovi žalovaného poskytnutý ako fyzickej osobe v čase, keď účinnosti z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania z čl. 10.7 Obchodných podmienok mal súd za preukázané, účastníci si dohodli právny režim ako absolútny obchodnozáväzkový vzťah na základe Obchodného zákonníka s poukazom na Obchodné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Pri spotrebiteľoch, ktorým
bol aj právny predchodca žalovaného, platí však špeciálny právny predpis, t.j. zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., pričom jeho aplikácia má prednosť pred výkladom zmluvného vzťahu podľa Obchodného zákonníka. Aplikáciou uvedeného preto súd dospel k záveru, že medzi stranami zmluvného vzťahu bola uzatvorená platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť na požiadanie právnemu predchodcovi žalovaného úverový rámec do výšky 398,33 eur. Právnemu predchodcovi žalovaného vznikla po začatí čerpania úveru povinnosť vrátiť poskytnutý úver v splátkach vo výške 19,92 eur mesačne. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť splnil, úver poskytol, čo vyplýva z platobnej histórie účtu právneho predchodcu žalovaného, ktorý si svoje zmluvné povinnosti včas a riadne splácať úver neplnil, nakoľko neskoro uhradil právnemu predchodcovi žalobcu 3 po sebe nasledujúce splátky (už od prvej splátky splatnej 21.07.2002), čím sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu preto pristúpil k zospoplatneniu celého úveru k 24.06.2004, kedy nesplatená časť istiny z dôvodu čiastočných úhrad činila 171,99 eur, čo je súčet nákupov a výberov hotovosti z bankomatu mínus súčet všetkých platieb započítaných na istinu, v ktorej časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodný a preukázaný, a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
21. Podľa § 502 ods. 1, 2 ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
22. Podľa § 503 ods. 1, 3 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Právny predchodca žalobcu si žalobou zároveň uplatnil aj právo na úrok vo výške 1,89% mesačne zo sumy 171,99 eur od 24.06.2004 do zaplatenia. Po posúdení výšky uplatneného úroku vyplýva, že ročne takýto úrok činí 22,68%. Zaoberajúc sa výškou tohto úroku v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami potom súd dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ako dohodnutý presahoval mieru úrokov, ako ju poskytovali peňažné ústavy v čase uzavretia zmluvy (porovnaj rozhodnutie NS SR z 31.07.2009, sp.zn.: 1MCdo 1/2009). Ako súd zistil na webovom sídle Národnej banky Slovenska pri úvere so splatnosťou 1 - 5 rokov v júni 2002 predstavoval priemerný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi 9,85% ročne, na základe čoho zmluvné dojednanie v časti úroku 1,89% mesačne súd považoval za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatné, na čo súd prihliada zo zákona, a preto žalobcovi plnenie z tohto absolútne neplatného právneho úkonu nepriznal a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
26. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Keďže predmetom konania je aj uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 34,40 eur, súd posudzoval dôvodnosť jej uplatnenia podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami písomne
dojednaná, pričom zároveň bola dojednaná aj jej výška, t.j. 20 % z dlžnej čiastky, ktorú súd považoval za platne dojednanú. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z dlžnej sumy 171,99 eur, z ktorej 20% činí 34,40 eur, teda žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil správne čo do dôvodu a čo do výšky, na základe čoho mu ju súd priznal v uplatnenej výške.
28. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
30. Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
31. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. V časti uplatneného úroku z omeškania súd mal z platobnej histórie za preukázané, že právny predchodca žalovaného neuhradil tri splátky v lehote ich splatnosti, čím sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. V tejto časti však súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodný, nakoľko v tejto časti (dojednanie výšky úrokov z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy) súd nepovažoval zmluvu za platnú. Je zrejmé, že predmetná zmluva bola uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, pričom naviac má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a že spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač nemá možnosť jej obsah zmeniť. Teda spotrebiteľ 1/ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo 2/ zmluvný vzťah nevznikne. Preto by nemali byť tiež žiadne pochybnosti o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch, smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), pričom súd musí aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Právny predchodca žalobcu v Obchodných podmienkach uviedol, že v prípade omeškania právneho predchodcu žalovaného sa o.i. dojednávajú úrok z omeškania v vo výške uvedenej v aktuálnom sadzobníku veriteľa, ktorý činil v čase uzatvorenia zmluvy 0,1 % za každý začatý deň omeškania, čo je ročný úrok 36,5%, pričom podľa názoru súdu priemerný spotrebiteľ nemôže náležite vyhodnotiť rozsiahle zmluvné podmienky písané veľmi malým písmom. Preto úroky z omeškania dohodnuté v zmluve 36,5 % ročne sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorých výška bola v čase vzniku omeškania právneho predchodcu žalovaného (24.06.2004) 5%. Zmluva bola uzavretá 21.06.2002, a novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 a vstup SR do EÚ je spojený s dátumom 01.05.2004. Teda aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 01.04.2004, jej cieľom to zn. dodatočnej úpravy spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z
05.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51, v ktorom Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku v záujme vyššej kvality života. Súd potom vychádzal z uvedených východísk, a preto podľa jeho názoru by spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach, ak by sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého dňa, mesiaca a roka, na základe čoho potom je súd oprávnený aj bez návrhu v zmysle smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred 1.4.2004 na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky, podľa ktorej aj predmetná zmluvná podmienka o dojednaní výšky úrokov z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy je neplatná. Preukázateľne však právny predchodca žalovaného bol v omeškaní, a preto ho súd v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona zaviazal zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy 206,39 eur vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby v čase vzniku nároku na ich zaplatenie, ktorá v rozhodnom čase k 24.06.2004 bola 5% x 2 = 10%, a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalobca si v spore uplatnil nárok na zaplatenie sumy 206,39 eur s príslušenstvom, ktorý mu súd priznal v celom rozsahu. V spore bol teda žalobca úspešný v rozsahu 100%, v ktorom rozsahu mu súd priznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.