Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/164/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: D. N. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., I. L. XXXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou advokátska kancelária Madačova 7, 03401 Ružomberok, proti žalovanému: GASTA, s.r.o., so sídlom 034 95 Likavka 247, IČO: 31640923, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom so sídlom 909 01 Skalica, Škarniclovská 1, o zaplatenie 2843,83 eur., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta

II. Súd žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na 100%-nú náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2014, zmenenou uznesením č.k. 9C/164/2014-126 zo dňa 08.04.2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, na zaplatenie sumy 2843,33 eur a po čiastočnom späťvzatí o sumu 31,54 eur ( č.l. 230), na zaplatenie sumy 2811,79 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 01.01.2010 na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v prevádzke PENZIÓN HUBERTUS v Likavke. Na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 15.12.2011 uzatvorenej so žalovaným ako prenajímateľom bol žalobca tiež nájomcom nehnuteľností -reštauračného a ubytovacieho zariadenia PENZIÓN HUBERTUS v Likavke a to počnúc od 15.11.2011. K odovzdaniu predmetu nájmu a ku skončeniu nájmu došlo dňa 16.07.2013. Žalobca v čase pred smrťou konateľa žalovaného p. Jiřího Ostatka ako aj po jeho smrti dňa 11.03.2012 uhrádzal povinné platby(odvody) namiesto zamestnávateľa t.j. žalovaného za zamestnancov do Sociálnej poisťovne, kde v roku 2013 celkovo uhradil 2496,21 eur, pričom išlo o jeho vlastné finančné prostriedky. Nárok odôvodňuje ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil: Pracovnú zmluvu zo dňa 01.01.2010 Zmluvu o prenájme nebytových priestorov zo dňa 15.12.2011 Úmrtný list G. A. Výpis z obchodného registra ku dňu 14.11.2014 Vyúčtovanie miezd za obdobe január 2012 až december 2012 Výpis z LV č. XXXX k.ú. O.

4. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému dňa 13.01.2015.

5. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 23.01.2015 prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že žaloba je nedôvodná. Žalobca nijako nepreukázal, že v rozhodujúcom období disponoval finančnou hotovosťou teda žalovaným finančnými prostriedkami, ktoré mali byť použité na účel popísaný v žalobe. V konaní pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 2C/4/2014 ako ja v trestnom konaní pred ORPZ odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-338/VYS-RK-2014 tvrdil, že jediným zamestnaním bolo zamestnanie u žalovaného a iný príjem nemal. Príjem žalobcu u žalovaného dosahoval minimálnu mzdu, teda vzniká oprávnená pochybnosť o tom, či mal možnosť disponovať predmetnou hotovosťou v popísanom období. V trestnom konaní , ktoré inicioval žalovaný z dôvodu, že žalovaný spreneveril zverené mu finančné prostriedky, ktoré získal z tržieb spoločnosti, žalobca tvrdil, že presne podľa dohody s nebohým pánom Ostatkom ( predchádzajúcim jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaného) a v zmysle nájomnej zmluvy, vždy všetky finančné prostriedky získané z tržieb použil na úhradu potrebných výdavkov. Už samotná zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 15.11.2011 je podľa názoru žalovaného veľmi neobvyklým druhom dokumentu a to v tom, že žalobcu zaväzuje k úhradám náležitostí smerujúcich k absolútnemu prevzatiu podnikateľskej aktivity žalovaného. Dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť v období rokov 2011-2013 a mal zriadené na svoje meno odberné miesto energií. Žalovaný nemal a nemá iné miesta podnikania ani prevádzky. Nie je preto logické a ani hospodársky opodstatnené aby prenajal nájomnou zmluvou svoj jediný objekt žalobcovi bez nároku na akékoľvek nájomné a ponechal si na stave všetok personál, ktorý mu produkuje náklady ale nemá z prenájmu žiadny hospodársky efekt. Vo vyššie popísaných konaniach vedených na okresnom súde a pred vyšetrovateľom žalobca potvrdil, že vykonával v prevádzke žalovaného podnikateľskú činnosť na vlastné meno a náklady a vlastnú zodpovednosť a teda ponechanie časti nákladov a to na zamestnancov, je treba vyhodnotiť ako konanie, ktorým žalobca v snahe zabezpečiť pre seba priaznivejšie postavenie vytvoril dokumenty, ktoré boli pre osobu zastupujúcu žalovaného veľmi nevýhodné a tieto skryté ustanovenia boli ťažko odhaliteľné vzhľadom k jeho vysokému veku a chorobe. V trestnom konaní predložil žalobca dôkazy o tom, že spoločnosť žalovaného v roku 2013 pod vedením žalobcu inkasovala podľa uzávierok z elektronickej registračnej pokladnice tržby, ktoré boli použité na doteraz neznámy účel a spoločnosť bola zaťažená rozhodnutiami z titulu nezaplatenia povinných dávok Sociálnej a zdravotnej poisťovne a daňového úradu k 31.08.2014 vo výške celkom 4.777,00 eur

6. Na následne nariadených pojednávaniach , právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobe v celom rozsahu, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnej žalobe na začatie konania. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnil za žalovaného to, čo mal plniť samotný žalovaný, t.j. odvádzať za svojich zamestnancov odvody do Sociálnej poisťovne. Žalobca plnil za žalovaného tieto odvody aby nedochádzalo k nejakým nezrovnalostiam, resp. škodám. Pokiaľ v bode 2 žaloby uvádza , že žalobca uhradil za žalovaného na odvodoch v roku 2012 sumu 2.496,21 eur, táto suma sa týka odvodov za rok 2012, avšak bola uhradená tak v roku 2012, ako aj v roku 2013.

7. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení. Uviedol, že žalovanému vôbec nie je zrejmé na základe akého titulu, resp. akého záväzku vyplývajúceho zo zmluvného alebo iného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalobca plnil odvody za zamestnancov žalovaného do Sociálnej poisťovne. Vzniesol námietky voči samotným skutočnostiam uvedeným v žalobe keď mal za to, že žalobca s poukazom na výšku príjmu, ktorý dosahoval ako zamestnanec žalovaného (jednalo sa o minimálnu mzdu) by mal dostatok finančných prostriedkov uhrádzať odvody za zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Žalobca ako vedúci prevádzky žalovaného v zmysle nejasných vzťahov medzi žalobcom a pôvodným konateľom a spoločníkom žalovaného v podstate riadil a zodpovedal za hospodárenie v príslušnej prevádzke, a z tohto hospodárenia mal žalovaný dostatočný príjem, ktorý však zúčtovával samotný žalobca a tento príjem bol dostatočný na to, aby uhrádzal aj tieto náklady žalovaného. Uvedené vyplýva z výpisu z registračnej pokladne, ktorá bola v prevádzke v príslušnej prevádzkárni žalovaného. Poukázal na to, že samotný hospodársky účel nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným je značne nelogický, keď žalobca mal užívať predmet nájmu úplne bezodplatne a mal uhrádzať všetky náklady spojené s chodom predmetnej prevádzky, z čoho potom nie je zrejmé, aký hospodársky výsledok resp. aký zisk chcel dosahovať samotný žalobca titulom predmetnej nájomnej zmluvy.

8. Súd vykonal navrhované dokazovanie a to Pracovnou zmluvou zo dňa 01.01.2010 Zmluvou o prenájme nebytových priestorov zo dňa 15.12.2011

Úmrtným listom Jiřího Ostatka Výpisom z obchodného registra ku dňu 14.11.2014 Vyúčtovaním miezd za obdobe január 2012 až december 2012 Výpisom z LV č. XXXX k.ú. O. Výsluchom žalobcu Výsluchom svedkov Výpismi z obratov na účte navrhovateľa zo dňa 17.01.2013, 15.02.2013. 07.05.2013, 30.05.2013 a 03.06.2013, Príkazmi na úhradu zo dňa 12.03.2013, ktorý znie na sumu 248,85 eur a 11.03.2013 vo výške 69,83 eur, pričom suma vo výške 248,85 eur predstavuje odvody zamestnancov za navrhovateľa a suma 69,83 eur úhradu exekučného dlhu. Oboznámením sa s účtovníctvom spoločnosti GASTA Správy o stave účtovníctva v spoločnosti GASTA s.r.o. vypracovanej spoločnosťou KONT SK s.r.o. Exekučnými spismi Stavom účtu navrhovateľa v období od 16.01.2013 do 03.06.2013, Daňovými priznaniami k dani z príjmov fyzickej osoby navrhovateľa za roky 2012 a 2013 Ostatnými listinami založenými v spisovom materiáli

9. Dokazovanie podrobným oboznámením sa s účtovnými a inými dokladmi spoločnosti žalovaného od marca 1998 do mája 2013 sú nevykonal nakoľko mal za to, že oboznámením uvedených dokladov žalobcom tvrdený skutkový stav nemožno preukázať, tieto doklady mohli by byť použité v prípade vykonávania dokazovania auditom spoločnosti žalovaného.

10. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o úhradu odvodov za zamestnancov žalovaného , on odvody za zamestnancov žalovaného uhrádzal po smrti bývalého konateľa žalovaného, keď ako vedúci prevádzky dostával rôzne výzvy, upomienky a exekúcie ohľadne odvodov za zamestnancov žalovaného, pričom on za týmto účelom kontaktoval notárku, ktorá prejednávala dedičstvo po p. Ostatkovi, pričom menovaná notárka p. JUDr. Papánková mu oznámila, aby vykonával činnosť tak, ako ju vykonával do smrti menovaného konateľa. Následne v januári roku 2013 kontaktoval ho prítomný JUDr. J., a on mu povedal, aby uhrádzal naďalej odvody za zamestnancov žalovaného a že následne mu budú tieto odvody preplatené. Pokiaľ právny zástupca namieta, že nemohol mať dostatok finančných prostriedkov s poukazom na jeho príjem na úhradu predmetných odvodov, poukázal na to, že žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného nemá vedomosť o jeho majetkových a finančných pomeroch. Konkrétne keď ho kontaktoval právny zástupca mu povedal, že, keďže má v prenájme predmetnú nehnuteľnosť, tak je povinný platiť aj odvody za zamestnancov. Pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, že reálne platil odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnancov odporcu z príkazov na úhradu, ktoré prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložil súdu vyplýva účel týchto platieb, kde je uvedený tak VS, ako aj špecifický symbol jednotlivých platieb a teda ich možno jednoznačne zoradiť s úhradami odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnancov žalovaného. Ďalej uviedol, že pracoval v predmetnej prevádzke v penzióne „Hubertus“ od roku 1999 a medzičasom nadobudol veľmi dobrý vzťah s bývalým konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti GASTA s.r.o., a vyvrcholením týchto dobrých vzťahov bolo práve aj uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pokiaľ ide o platenie jednotlivých odvodov, až do uzatvorenia nájomnej zmluvy, všetky tržby v predmetnom penzióne prišiel každý mesiac skontrolovať samotný bývalý konateľ odporcu p. Ostatek a následne učinil aj príkazy na úhrady jednotlivých plnení. Následne keď on uzatvoril s ním nájomnú zmluvu, na neho prešla časť povinnosti s úhradami plnení tak, ako to bolo uvedené v samotnej nájomnej zmluve, ale čo sa týka odvodov za zamestnancov, tieto mal naďalej uhrádzať p. Ostatek. On začal uhrádzať predmetné odvody až potom, ako p. Ostatek zomrel, keď bol vyzývaný, resp. do prevádzky penziónu „Hubertus“ prichádzali rôzne výzvy aby boli uhrádzané odvody za zamestnancov. Časť týchto odvodov uhrádzal z jeho účtu a časť formou poštových peňažných poukazov, a to cez poštu v Likavke, na ktorých je uvedená spoločnosť GASTA, keďže sa jednalo o odvody spoločnosti GASTA. V prípadoch, kedy bolo potrebné urgentne zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne na základe výziev, využil aj možnosť platby cez internetbanking a tieto úhrady zdokladoval výpismi z jeho účtu, resp. príkazmi na úhradu. Čo sa týka ústrižkov z poštových peňažných poukazov, tieto sú súčasťou účtovníctva GASTA, avšak aj tieto odvody platil zo svojich vlastných peňazí. Domnieval sa, že tieto odvody má uhrádzať na základe ich vzťahov so spoločnosťou GASTA, avšak začiatkom roku 2013, bol to nejaký január roku 2013, sa kontaktoval so Sociálnou poisťovňou, ako aj so Zdravotnou poisťovňou, kde mu bolo oznámené, že tieto úhrady má vykonávať samotný žalovaný a od tohto času nadobudol presvedčenie, že uhrádzal

všetky odvody za samotného žalovaného resp. až potom, ako ho kontaktoval p. J. v januári 2013, kedy on mu povedal, že je jeho povinnosťou uhrádzať predmetné odvody. Pokiaľ sa týka zmluvy o prenájme nebytových priestorov, tak túto vypracovával bývalý konateľ žalovaného. Predmetnú zmluvu chápal s poukazom na dobrý vzťah, ktorý mal s bývalým konateľom , že sa jedná o určité rozšírenie jeho oprávnení vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou GASTA, pričom rozhodne nepovažoval vykonávanie tejto činnosti v prevádzke penziónu „Hubertus“ ako výkon podnikateľskej činnosti. Naďalej vykonávanie jeho činnosti považoval za plnenie povinnosti z pracovnej zmluvy, ktorú mal so spoločnosťou GASTA s.r.o..

11. Svedkyňa T. N., matka žalobcu uviedla, že je pravdou, že v čase, keď jej syn, t.j. žalobca podnikal v penzióne Hubertus, si od nej požičiaval rôzne sumy peňazí. Boli to sumy 200, 300 niekedy aj 100,-eur. Pokiaľ ide o počet týchto pôžičiek ako aj ich celkovú výšku, ona si na toto s odstupom času nespomína. Pokiaľ ide o jej sociálne pomery poukázala na to, že s manželom dosahujú dôchodok vo výške cca 730,-eur mesačne. Okrem toho mali nejaké úspory. Z týchto dôvodov mali peniaze na to, aby ich mohli požičať synovi. On tieto peniaze nevrátil, lebo on ich nemal z čoho vrátiť. On tieto pôžičky spájal s tým, že potreboval peniaze do podnikania, lebo mu to nevychádzalo. Na sumu si konkrétne nespomínala, bolo to viac ako 1.000,-eur, možno aj viac ako niekoľko tisíc eur. On mal podnikať v penzióne Hubertus. On tam robil na pozícii „kuchár - čašník“ potom vedúci. Syn zobral predmetný podnik do podnájmu a ja mám za to, že on odvtedy vykonával podnikateľskú činnosť v súvislosti s predmetným penziónom.

12. Svedkyňa H. N., manželka žalobcu uviedla, že v priebehu roku 2012 mali dostatok finančných prostriedkov, nakoľko ona až do narodenia syna G. N., ktorý sa narodil 13.05.2012 bola zamestnankyňou spoločnosti Slovak Telekom na nemeckej sekcii, kde dosahovala príjem 900,-eur v čistom a k tomu ešte navyše nejaké prémie. Z tohto dôvodu potom mala nárok na pomerne vysokú materskú dávku vo výške 750,-eur mesačne, ktorú poberala niekedy do decembra roku 2012. Súčasne mali našetrené nejaké peniaze, konkrétne ona do manželstva priniesla určité peniaze, nakoľko predtým, ako sa stala zamestnankyňou spoločnosti Slovak Telekom, pracovala vo Švajčiarsku, kde dosahovala pomerne vysoký príjem, t.j. príjem cca vo výške 3.000 švajčiarskych frankov, pričom si na Slovensko doniesla sumu nejakých 400.000,-Sk. Časť tejto sumy však investovali do bytu, ktorý si kúpili v Ružomberku. Následne v priebehu roku 2013 im začali chýbať peniaze aj z toho dôvodu, že manžel nemohol v rámci spoločnosti GASTA s penziónom Hubertus dosiahnuť zisk v lete roku 2013, nakoľko musel odovzdať celú prevádzku, a preto si od začiatku roku 2013 požičiavali peniaze, tak od rodičov navrhovateľa, ako aj od jej rodičov. Jej mama im požičala sumu nejakých 500,-eur a následne ešte nejaké nižšie sumy. Túto sumu 500,-eur jej splácali v podstate donedávna. Poukázala na to, že ani jej matka ani rodičia žalobcu im nepožičiavali jednorázovo vyššie sumy, ale keď im v danom mesiaci zachýbali peniaze, oni im peniaze požičali. Mala vedomosť o tom, že žalobcovi jeho matka požičala vyššiu sumu ako jej matka. Potom, ako manžel ukončil činnosť v penzióne Hubertus, aby mali dostatok finančných prostriedkov, si on našiel až 3 zamestnania, aby dokázal finančne zabezpečiť rodinu. Splácajú pôžičky aj matke žalobcu, ale tieto ešte nie sú doposiaľ splatené. Pokiaľ sa týka príjmov v penzióne Hubertus uviedla, že jej manžel vravel, že letná sezóna je silnejšia, že príjmy z letnej sezóny dokážu vykryť výdavky tak do zimy. Následne však v zimných mesiacoch tieto príjmy boli slabšie, a preto museli dotovať finančne predmetnú prevádzku. Jednoducho, keď v danej prevádzke neboli peniaze, tieto peniaze museli dávať zo svojich, napríklad sa stalo, že manžel nemal na vyplatenie mzdy kuchárke v predmetnej prevádzke, a tak na výplatu tejto mzdy použili jej materskú. Taktiež on zo svojich, resp. z ich prostriedkov platil aj určité náklady a výdavky spojené s predmetnou prevádzkou.

13. Svedkyňa O. O. bez vzťahu k účastníkom konania, uviedla, že bola zamestnaná v mesiacoch október, november a december v r. 2012, v penzióne Hubertus na pozícii čašníčka. Za mesiace október a november jej bola vyplácaná mzda v hotovosti a v decembri jej bola zaslaná na účet. Konkrétnu výšku mzdy si už nepamätala. Nebola si istá, či pracovala na základe pracovnej zmluvy, myslela si, že to bola dohoda o pracovnej činnosti. Túto dohodu so ňou uzavrel p. N.. Nevedela, kto bol v tej dohode uvedený ako zamestnávateľ. Ona som sa stretávala iba s p. N.. Po decembri 2012 už v penzióne Hubertus nepracovala. Ona aj účtovala za konzumáciu od zákazníkov. Finančné prostriedky z tržby odovzdávala p. N. každý večer v hotovosti.

14. Pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená s nástupom žalovaného dňa 01.01.2010 na funkciu vedúci prevádzky, kuchár - čašník a všetky činnosti vyplývajúce z funkcie

vedúceho prevádzky a miestom výkonu práce PENZIÓN HUBERTUS, Hollého 247, Likavka. Mzda bola dohodnutá vo výške 365 eur/mesiac a doplatkom, ktorý predstavoval podiel na ročných ekonomických výsledkoch firmy, na ziskoch z tržieb v pnej miere so zodpovednosťou za chod reštauračnej a ubytovacej časti. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. V bodoch 16 až 19 boli vymedzené povinnosti žalobcu ako platenie úhrad dane, TKO, mzdy zamestnancom, zálohy na elektrickú energiu, poplatky za pevnú telefónnu linku a všetky tieto úhrady dokladovať zamestnávateľovi.

15. Zmluva o prenájme nebytových priestorov bola uzatvorená medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa 15.11.2011. podľa čl. I bod 1,bolo predmetom prenájmu reštauračné a ubytovacie zariadenie PENZIÓN HUBERTUS na pozemku KNC XXXX/X na LV XXXX a podľa bodu 2 za účelom využívania predmetu nájmu na zabezpečenie prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti. Podľa čl. II bod 1 „prenajímateľ umožňuje nájomcovi užívať predmet nájmu bez nároku na finančnú odmenu za podmienky udržiavania objektu vo funkčnom stave, jeho stráženia a za podmienky uhrádzania pravidelných poplatkov“. V bodoch 2-6 a 8 sú špecifikované pravidelné poplatky a to za elektrickú energiu, používanie pevnej telefónnej siete T-com Slovensko, úhrada dane z podnikateľského subjektu, vývoz TKO, daň zo zisku a náklady na účtovníčku. Podľa bodu 9 k 15.12.2011 boli zásoby nájomcom odkúpené a vyplatené v hotovosti a všetky ďalšie zásoby zaobstarávané na náklady nájomcu. Podľa čl. III sa nájom končí dňa 31.12.2014. Podľa čl. IV bod 17 má nájomca výhradné právo na výber a zadeľovanie pracovníkov, podľa bodu 20 nájomca zodpovedá za úrazy zamestnancov, za ich školenia.

16. Podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 14.11.2013 bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti GASTA s.r.o., so sídlom Likavka 247, IČO: 31640923 Jiří Ostatek, O. XX, H.

17. Podľa úmrtného listu Jiří Ostatek zomrel dňa 11.03.2012

18. Podľa vyúčtovania miezd spoločnosti GASTA s.r.o. za január 2012- december 2012 pracovalo v spoločnosti 7 zamestnancov, celkové mzdové náklady zamestnávateľa boli 11 337,60 eur z toho poistenie 2496,21 eur bez mesačnej špecifikácie za jednotlivé mesiace a jednotlivých zamestnancov

19. Podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX(osobný účet N. D.) dňa 17.01.2013 obrat 248,85 eur v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 15.02.2013 240,46 eur, dňa 07.05.2013 248,85 eur, dňa 30.05.2013 128,62 eur, dňa 30.06.2013 128,62 eur, dňa 12.03.2013 248/85 na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXX,XX ( EX 431/2013), dňa 11.03.2013 69,83 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 28.02.2013 69,83 eur, dňa 28.02.2013 248,70 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX(ExXXX/XXXX)

20. Podľa správy o stave účtovníctva spoločnosti GASTA s.r.o., zo dňa 19.02.2013 vypracovanej spoločnosťou KONT SK- spracovanie účtovnej evidencie, mzdovej agendy, účtovné, daňové a organizačné poradenstvo z dokladov, ktoré mali k dispozícii nebolo možné dostatočne rekonštruovať účtovníctvo spoločnosti GASTA s.r.o. za rok 2012. K dátumu 31.12.2013 je kumulovaný obrat 38.245,35 eur, k 11.07.2013 54.425,18 eur, za rok 2013 16.179,83 eur. V kalendárnom roku 2012 a do 11.07.2013 dosiahla spoločnosť žalovaného obrat 54.425,18 eur, za ubytovaciu časť v roku 2013 242,00 eur.

21. Podľa správy Slovenskej pošty zo dňa 27.02.2015 bola zistená len jedna platba spoločnosti GASTA s.r.o., realizovaná Poštovým poukazom č.166 zo dňa 28.05.2012 vo výške 242,49 eur na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX

22. Podľa poštového poukazu č.122(druhopis) zo dňa 15.10.2012 bola spoločnosťou GASTA s.ro., realizovaná platba 248,70 eur na účet Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš č. XXXXXXXXXX/ XXXX

23. Podľa výpisu z účtu zo dňa 15.02.2013 bola realizovaná platba na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výše 79,66 eur s dopísanou poznámkou (JUDr. J. U. EX3121/2012), zo dňa 28.02.2013 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 69,83 eur s dopísanou poznámkou (Mgr. G. C. Ex 251/2013, dňa 11.03.2013 na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX suma 69,83 eur s dopísanou poznámkou ( Mgr. G. C. Ex 431/213), dňa 07.05.2013 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 52,58 eur s dopísanou poznámkou(JUDr. D. E. Ex 119/2013) a dňa 29.05.2013 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 52,58 eur s dopísanou poznámkou(JUDr. D. E. Ex 330/2013), dňa 03.06.2013 na účet č. XXXXXXXXX/XXXX suma 52,67 eur s dopísanou poznámkou(JUDr. D. E. Ex 461/2013)

24. Výzvou zo dňa 19.09.2013 adresovanou žalobcovi vyzval právny zástupca žalovaného žalobcu na zaujatie stanoviska k neplateniu povinných platieb za zamestnancov do sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a daňovému úradu vzhľadom k doručovaným výkazom nedoplatkov žalovanému.

25. Podľa daňového priznania za rok 2013 mal žalobca hrubý príjem od všetkých zamestnávateľov 4.291,49 eur

26. Podľa daňového priznania za rok 2012 mal žalobca hrubý príjem od všetkých zamestnávateľov 4.380,00 eur

27. Podľa oznámenia Mgr. D. H. súdneho exekútora preberajúceho agendu súdneho exekútora Mgr. G. C. bola u účtu XXXXXXXXXX/XXXX prijatá platba 69,83 eur 12.03.2013 VS 0004312013, dňa 01.03.2013 suma 69,83 eur z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX VS 0002512013

28. Zo spisu EX 461/2013 bolo zistené, že na účet Sociálnej poisťovne bolo zexekvované 128,62 eur - povinný spoločnosť GASTA s.r.o., zo spisu Ex 330/2013, že povinný GASTA s.r.o. uhradil dňa 30.05.2016 sumu 128,62 eur sociálnej poisťovni, zo spisu EX 119/2013 bolo zistené, že v prospech Sociálnej poisťovni bola vymožená suma 52,58 eur od povinného GASTA s.r.o. , všetky exekučné konania sa viedli pred súdnym exekútorom JUDr. Martino Pírym.

29. Podľa exekučného spisu EX 3121/2012K JUDr. Margity Rojčekovej sa viedlo exekučné konanie voči žalovanému na sumu 240,46 eur, od výkonu exekúcie bolo upustené.

30. Podľa prehľadu transakcií na účte žalobcu za obdobie od 16.01.2013 do 03.06.2013 , platobným príkazom na úhradu poplatkov pre sociálnu poisťovňu a poplatkov spojených s úhradou ostatných nákladov spojených s užívaním Penziónu HUBERTUS predchádzali vklady od rôznych spoločností , súkromných osôb alebo vklady v hotovosti (č.l. 270-278 spisu) .

31. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.06.2015 v čase od 29.03.2012-03.06.2013 spoločnosť GASTA s.r.o. uhradila: 29.03.2012 240,01 eur - zloženkou 28.05.2012 242,49 eur zloženkou 15.10.2012 248,70 eur zloženkou 30.11.2012 240,12 eur ne účet exekútora Dr. Veronika Kučavíková a na účet č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 17.01.2013: 248,85 eur, 15.02.2013: 240,46 eur, 28.02.2013: 248,70 eur, 12.03.2013: 248,85 eur, 07.05.2013: 248,85 eur, 30.05.2013: 128,62 eur, 03. 06.2013: 128,62 eur, spolu 2464,27 eur.

32. Podľa doplneného návrhu zo dňa 02.04.2015 zvyšok uplatneného nároku predstavuje suma 379,16 eur, ktorá pozostáva z čiastkových úhrad na účty súdnych exekútorov v exekučných konaniach vedených proti spoločnosti GASTA s.r.o. a to 79,66 eur EX 3121/2012, 69,83 eur EX 251/2013, 69,83 eur EX 431/2013, 52,58 eur EX 119/2013, 54,59 eur EX330/2013 a 52,67 eur EX 461/2013.

33. Podľa § 451Občianskeho zákonníka ods.: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: (1) Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie.

(2) Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. (3) Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. (4) Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov.

35. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

36. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti: i. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; ii. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých ( zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby ( obohateného ), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010)

37. Podľa ust. § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ods.

1)Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

2)Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

3)Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

38. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

39. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Dokazovanie je právom a procesnými zvyklosťami upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre meritórne či iné rozhodnutie súdu alebo ďalší procesný postup súdu a účastníkov. Novodobá procesná teória (ale aj prax) vychádza z predpokladu, že súd nezisťuje pravdu za každú cenu. Je vecou strán sporu, aby tvrdili a preukazovali fakty podstatné pre rozhodnutie.

40. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania mal za nesporné preukázanie zaplatenia odvodov do Sociálnej poisťovne spoločnosťou žalobcu v čase od 29.03.2012-03.06.2013 teda všetko po smrti jediného spoločníka a konateľa spoločnosti žalobcu Jiřího Ostatka. Spornou skutočnosťou zostala iba skutočnosť z akých finančných prostriedkov boli uvedené odvody uhradené. V tejto súvislosti súd

poukazuje, že dňa 15.11.2011 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom reštauračného a ubytovacieho zariadenia PENZIÓN HUBERTUS, Likavka, za účelom zabezpečenia prevádzkovania podnikateľskej činnosti nájomcu čo v tomto prípade je žalobca. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka ( platného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy) sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca v konaní ani nepopieral skutočnosť, že aj po smrti jediného spoločníka a konateľa žalovaného naďalej v prenajatej prevádzke vykonával podnikateľskú činnosť, vstupoval do právnych vzťahov so zamestnancami v mene a na účet spoločnosti žalovaného, inkasoval získané denné tržby, vyplácal mzdy ( výpoveď svedkyne O. O.) pričom z predložených listinných dôkazov a to predovšetkým správy o stave účtovníctva spoločnosti GASTA s.r.o., zo dňa 19.02.2013 vypracovanej spoločnosťou KONT SK, nebolo možné zistiť, ako a v mene koho nakladal žalobca zo získanými finančnými prostriedkami, keď k dátumu 31.12.2013 bol kumulovaný obrat 38.245,35 eur, k 11.07.2013 54.425,18 eur, za rok 2013 16.179,83 eur.

41. Podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy žalobca v prenajatých priestoroch podnikal vo vlastnom mene s tým, že uhrádzal všetky platby spojené s prevádzkovou činnosťou a to aj daň zo zisku. Nevyjasnené zostali však vzťahy k zamestnancom, ktorí v uvedenej prevádzke pracovali, pričom podľa tvrdenia žalobcu boli stále zamestnancami žalovaného. Postavenie zamestnanca upravuje § 11 Zákonníka práce (platného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy) ako fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu a v § 223, podľa ktorého zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Ak teda žalobca vykonával podnikateľskú činnosť zameranú na reštauračné a ubytovacie služby, pričom túto nevykonával sám ale prostredníctvom zamestnancov jeho povinnosťou bolo jednak zamestnancom za vykonanú prácu zaplatiť mzdu a jednak zaplatiť všetky odvody za zamestnancov v zmysle na to sa vzťahujúcich právnych predpisov ( z. č. 461/2003 Z. z., z. č. 580/2004 Z. z.). a to z prostriedkov získaných z jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca však sám uviedol, že nájomnú zmluvu so žalovaným chápal s poukazom na dobrý vzťah, ktorý mal s bývalým konateľom , že sa jedná o určité rozšírenie jeho oprávnení vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou GASTA, pričom rozhodne nepovažoval vykonávanie tejto činnosti v prevádzke penziónu „Hubertus“ ako výkon svojej podnikateľskej činnosti. Naďalej vykonávanie jeho činnosti považoval za plnenie povinnosti z pracovnej zmluvy, ktorú mal so spoločnosťou GASTA s.r.o. Z uvedeného by potom bolo možné vyvodiť, že žalobca v prenajatých priestoroch vo vlastnom mene nepodnikal ale podnikal v mene a na účet žalovaného a teda v mene žalovaného mal vyplácať mzdy a platiť príslušné odvody za zamestnancov. To, že na tieto úhrady nemal dostatok finančných prostriedkov z prevádzkovej činnosti sa mu nepodarilo preukázať ani listinami a ani výpoveďami svedkov. Matka žalobcu potvrdila síce, že mu nejaké peniaze požičala avšak jej výpoveďou nemožno jednoznačne preukázať, že tieto prostriedky slúžili výlučne na zaplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnancov a ani výpoveď manželky tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepotvrdila.

42. Vyhodnotením skutkových tvrdení žalobcu v nadväznosti na ich preukázanie listinami ním predloženými a svedeckými výpoveďami, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď ani z jedného dôkazu nevyplýva, že plnenie poskytované Sociálnej poisťovni na odvodoch za zamestnancov pracujúcich v prevádzke PENZIÓN HUBERTUS bolo poskytované výlučne z jeho vlastných finančných prostriedkov, keďže celú svoju činnosť v predmetnej prevádzke vykonával na účet a v mene spoločnosti žalovaného.

43. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 CSP. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. §262 ods.2 v spojení s ust. § 251 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (355 ods.1,356 písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.