Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-3-2016.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, o zaplatenie 195,51 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 140,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 140,34 eur od 12.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 07.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 195,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.12.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. C V zmysle zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie Apple iPhone 5 16GB Black vo výške 55,17 eur a zaplatenia sumy 140,34 eur z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb za obdobie 07/2014 - 09/2014. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou uvedeného telekomunikačného zariadenia (680,- eur) a jeho akciovou cenou (360,- eur), za ktorú ho žalobca predal žalovanému, pričom pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný škodu spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti predajnej cene tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 27.11.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, faktúry, pokus o pokonávku a všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 18.10.2016 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 03.12.2007 zmluvu o pripojení č. C a dňa 15.11.2012 aj dodatok k tejto zmluve. V zmysle zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Na základe dodatku odpredal žalobca žalovanému telekomunikačné zariadenie Apple iPhone 5 16GB Black za zľavnenú cenu. Dodatkom si strany sporu dohodli dobu viazanosti zmluvou v trvaní 24 mesiacov. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu služieb a poplatkov faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 64,49 eur, splatnou dňa 08.08.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 7,69 eur, splatnou dňa 09.10.2014 a faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 68,16 eur, splatnou dňa 08.09.2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 27.11.2014 vyzval žalobca žalovaného okrem iného na zaplatenie ceny služieb v sume 140,34 eur a zmluvnej pokuty / náhrady škody vo výške 93,33 eur v lehote do 11.12.2014. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval. Okrem náhrady škody 55,17 eur si žalobca uplatnil sumu 140,34 eur z titulu neuhradených služieb.
4. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný do 01.11.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
5. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
6. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
7. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 140,34 eur. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a umožniť mu prístup do siete prevádzkovanej žalobcom a poskytovať služby. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za telekomunikačné zariadenie a za poskytnuté verejné služby a poplatky v zmysle zmlúv. Uvedená zmluva o pripojení je v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb. V zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami. Z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému verejné služby a vyúčtoval za ne odplatu a poplatky v období 07/2014 - 09/2014 v zmysle zmluvy a platného cenníka. Žalovaný cenu služieb a poplatkov v sume 140,34 eur neuhradil, a preto ho na jej zaplatenie zaviazal súd.
17. Žalovaný neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti, ktorá nastala v zmysle pokusu o pokonávku najneskôr dňa 11.12.2014. Od 12.12.2014 je žalovaný v omeškaní, a preto od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania. Tento mu v zmysle § 3 nariadenia patrí vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,05 % v zmysle citovaných právnych predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Hoci zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, je podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013.
18. Žalobca si ďalej uplatňoval sumu 55,17 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V tejto časti vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. Predpokladom úspešného uplatnenia si nároku na náhradu škodu je preukázanie jej vzniku, porušenia právnej povinnosti žalovaným a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Je pravdou, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých služieb včas, čím porušil svoje povinnosti, avšak žalobca nepreukázal, že by v dôsledku tohto porušenia alebo v dôsledku nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu jemu vznikla škoda. Taktiež spoľahlivo nepreukázal jej výšku. Absolútne nie je možné stotožniť sa s tým, že žalobcom vypočítaná suma (rozdiel medzi cenou, za ktorú telekomunikačné zariadenie bežne predával a zľavnenou cenou, za ktorú ho predal žalovanému za zohľadnenia doby plnenia zmluvy) je skutočnou škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného - porušením jeho povinností riadne a včas platiť cenu služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu.
Pokiaľ ide o cenu, za ktorú žalobca žalovanému zariadenie predal, tak k tomuto došlo ešte skôr, než žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto pokiaľ rozdiel v cene by aj bol žalobcovou škodou, nie je jej vznik v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany žalovaného. Okrem toho cena zariadenia pre žalovaného bola určená dohodou účastníkov, t. j. aj na základe konania a ponuky žalobcu a akceptácie žalovaným, pričom v tejto súvislosti si ako podnikateľský subjekt mal byť žalobca vedomý podnikateľských rizík a postupovať tak, aby škodám predchádzal. Okrem toho samotný výpočet žalobcu nepreukazuje, že tento je skutočnou škodou (resp. ušlým ziskom), keďže z predložených listín a výpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu boli vo výpočte zohľadnené napr. daňové náklady na zariadenie, DPH, prípadne či a v akom rozsahu sa akciová cena zariadenia prejavila v cene poskytovaných služieb a pod. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky skutočnej škody, ani ohľadne preukázania, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 140,34 eur zo sumy 195,51 eur, t. j. v 71,78 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 43,56 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.