Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/140/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Štefan Koczó I-PRO, miesto podnikania Vrakúň 619, IČO: 32 304 587, zastúpený advokátkou JUDr. Albínou Vágoóvou, Ružová č. 265, Dunajská Streda proti žalovanému: ELBEVA, a.s., Letištná 61/319, Dunajská Streda, IČO: 36 252 204, zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Horváthom, Havelkova 2, Bratislava, o zaplatenie 4.060,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/17/2014-129 zo dňa 24.06.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania k rukám JUDr. Tibora Horvátha.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanej spoločnosti povinnosť zaplatiť sumu 4.060,- eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 06.08.2013 do zaplatenia s poukazom na to, že pre žalovanú spoločnosť vyhotovil časť projektovej dokumentácie na akciu „Obytná zóna Kertváros U2“, ako podklad pre územné rozhodnutie. Za toto plnenie sa so žalovanou spoločnosťou dohodol na cene vo výške 5.800,- eur bez DPH, z ktorej fakturoval ako zálohu čiastku 2.900,- eur, ktorú sumu žalovaná i zaplatila. Po ukončení prác fakturoval žalovanej zvyšok vo výške žalovanej istiny, čo je 4.060,- eur, keď celková cena bola 5 800 eur, k tomu 1 160 eur DPH je spolu 6 960 eur a z nej je odrátaná záloha 2 900 . Uvedený zostatok ceny ale žalovaná odmietla zaplatiť, preto sa tohto nároku domáha súdnou cestou.

2. Zástupca žalovanej spoločnosti v konaní pred súdom prvej inštancie uznal uzatvorenie zmluvy o dielo, na základe ktorej mu žalobca poskytol plnenie, ktoré prijal, ale poprel dohodu o cene vo výške 5.800,- eur bez DPH a tvrdil, že cena bola dohodnutá vo výške 2 900 eur. Na doplnenie uviedol, že žalobca požadovanú dokumentáciu dodal oneskorene, preto i žiadosť o územné rozhodnutie bola podaná oneskorene a na základe týchto skutočností ďalšie práce na projekte žalobca už nevykonával. Návrh ako nedôvodný žiadal zamietnuť .

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul navrhnutých svedkov, účastníkov a zistil, že žalobca je podnikateľom, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť tak na základe iného než živnostenského oprávnenia, ako i na základe vydanej živnosti. Obaja účastníci sporu sú podnikatelia, zmluvný vzťah uzatvorili v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto súd na vec aplikoval právnu úpravu Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo, ( §536, § 546, §558 Obchod. zák.). Z dokazovania mal súd preukázané, že strany neprejavili vôľu zmluvu uzavrieť bez dohodnutej ceny, túto skutočnosť ani netvrdili a uzatvorenie zmluvy o dielo v spojení s dohodou o cene nepopierali,

ale každý uvádzal inú výšku ceny. K tomu zisteniu prvoinštančný súd konštatoval, že dôkazné bremeno na zaplatenie žalovanej istiny podľa § 120 ods. 1 O.s.p. zaťažuje žalobcu ako zhotoviteľa, ak tvrdí, že cena bola dohodnutá vo výške 5 800 eur bez DPH. V tejto súvislosti súd prvej inštancie upozornil na spornosť a potrebu preukázať toto tvrdenie, preto vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, z ktorých by bolo možné ním uvádzanú dohodu o výške ceny preukázať. Žalobca napriek tomuto postupu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, ktoré právne významné skutočnosti považuje za zhodné a ktoré sú sporné, ako ustanovuje § 118 ods.2 O.s.p. , nepredložil v konaní dôkaz o tom, že by žalovaná akceptovala cenu vo výške 5.800,- eur bez DPH. Súd vzal do úvahy a vyhodnotil dôkaz, ktorý mu bol predložený žalobcom a to tabuľku so zmenami v časti ceny , ktorú žalobcovi preposlal Ing. S., v konaní vypočutý ako svedok, ktorý ale nevedel uviesť, na koho pokyn tak konal a či so zmenami v cene súhlasili štatutárni zástupcovia žalovanej spoločnosti. Zástupca žalovanej počas konania namietal, že s takouto upravenou tabuľkou sa nestretol, nemal o nej vedomosť a v konaní sa nepreukázalo, kedy a kto zmeny do tabuľky urobil. Vyhodnotením zistených skutočností, súd dospel k záveru, že i keď žalobca pri rokovaní o vzniku záväzkového vzťahu predložil cenovú ponuku, ktorú v konaní vypočutý svedok Ravasz preposlal žalovanej spoločnosti, táto sama o sebe je len návrhom, ktorý vyžaduje výslovne, alebo konkludentne jeho prijatie zo strany objednávateľa a pokiaľ k takémuto prijatiu nedošlo, nemožno mať za to, že by bola uzatvorená dohoda o cene vo výške, ako tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie vzal do úvahy i správanie sa účastníkov sporu, ktorí vznik zmluvy o dielo nepopierali, preto nepovažoval za podstatné, aby sa zaoberal dokazovaním v súvislosti s určením všeobecnej ceny projektových prác, keďže žalobca v priebehu konania i záverečnej reči zotrval na tvrdení, že zmluva bola uzatvorená s dohodou o cene vo výške 5.800,- eur bez DPH a iné dôkazy nenavrhol a konštatoval, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal uzatvorenie dohody o cene 5 800eur bez DPH. Pre posúdenie samotného vzniku zmluvy o dielo za rozhodujúce označil okolnosti, ktoré tu boli v čase vzniku zmluvy, k čomu uviedol, že nepreukázanie dohody o výške ceny, ktorú žiada žalobca automaticky neznamená, že by nebola zmluva o dielo riadne uzatvorená a nebola by dohodnutá cena. Žiadna strana sporu a najmä žalobca ani do skončenia dokazovania nežiadali, aby z dôvodu dôkaznej situácie na strane žalobcu bolo súdom vykonané ďalšie dokazovanie spojené so zisťovaním ceny projektových prác, preto súd vzhľadom na správanie sa účastníkov konania dospel k záveru, že opodstatnenosť návrhu na zaplatenie žalovanej istiny ako zostatku ceny diela nebol zo strany žalobcu preukázaný, žalovaná spoločnosť už cenu diela zaplatila, preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu vzniknutých trov konania, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje ani so skutkovým, ani s právnym odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, pretože toto zaťažuje tak žalobcu, ako i žalovaného, ak tvrdil, že cena bola dohodnutá vo výške 2.900,- eur s DPH, ale ktoré tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, napriek tomu súd akceptoval tvrdenia žalovaného bez toho, aby vyhodnotil tvrdenia žalobcu. Podľa názoru odvolateľa je to práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že bola uzatvorená dohoda na cene za dielo vo výške 2.900,- eur s DPH, ktorú mal zaplatiť žalobcovi ešte pred začatím prác na projekte. Odvolateľ nepopieral, že so žalovanou spoločnosťou uzatvoril platnú zmluvu o dielo podľa u stanovení Obchodného zákonníka, s presne vymedzeným predmetom. Cenovú ponuku mu zaslal v konaní vypočutý svedok Ing. E. S., ktorý túto skutočnosť potvrdil. Účastníci sporu i ďalší projektanti, ktorí na diele pracovali medzi sebou komunikovali e-mailami, k čomu súd prvej inštancie zistil, že žalobca poslal dňa 06.05.2013 cenovú ponuku Ing. S., ktorý ju zaslal v modifikovanej podobe dňa 13.05.2013 späť a tento email obsahuje i prílohu, ktorou je práve „Novú cenová ponuka tabuľka“, v ktorej sú uvedení ďalší projektanti, ktorí na diele pre žalovaného pracovali a modifikácia v tabuľke upravenej ceny diela bola zapracovaná i do záloh za práce, pre ostatných spolupracujúcich projektantov a Ing. S. mal dostať sumu 2.900,- eur, žalobca 2.900,- eur, D. P. 480,- eur a Q. C. 500,- eur. K uvedenému dôkazu ale súd prvej inštancie nevenoval dostatok pozornosti, ako dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu ho nevyhodnotil, hoci zo strany žalovaného bola svedkom C. a P. uhradená záloha v rozsahu zmenenej cenovej ponuky a žalovaná strana sporu uhradila žalobcovi sumu 2.900,- eur, k čomu súd nevykonal navrhnutý dôkaz. Všeobecnou obchodnou zvyklosťou je, že sa za dielo, ktoré má byť uskutočnené v budúcnosti nehradí cena vopred v plnej výške a svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov tiež potvrdili, že cena diela sa upravovala, menila, preto boli vystavené zálohové faktúry a až následne konečné vyúčtovanie ceny . Tvrdenie žalovaného, že suma2.900,- eur, ktorú zaplatil, bola úplnou dohodnutou cenou za vykonané dielo nebolo preukázané. Odvolateľ

zdôraznil, že dielo vykonal v júli 2013, ktoré riadne a včas odovzdal a až potom pristúpil k fakturácii vo výške 4.060,- eur s DPH, keď z tejto faktúry odrátal už zaplatenú zálohu. Súd prvej inštancie sa ale so skutočnosťami, ktoré boli uvádzané žalobcom dostatočne nezaoberal a nezobral ich v úvahu, hoci žalovaný po prijatí konečnej faktúry č. 20130722 vystavenej na sumu 4.060,- eur túto nevrátil ako nedôvodnú späť, na urgencie súvisiace s úhradou tejto sumy neodpovedal a od zmluvy pre spornú výšku ceny neodstúpil. Uvedené skutočnosti sú dôkazom o tom, že tvrdenia žalobcu sú preukázané, teda dôkazné bremeno uniesol. V rozsudku súdu prvej inštancie tak absentujú relevantné dôvody, na základe ktorých rozhodnutie súd založil, nie je ani dostatočne zdôvodnené a tak predmetný rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný. Okrem toho svedok Ing. S. pracuje u žalovaného i naďalej, preto jeho výpoveď považuje odvolateľ za jednostrannú, keď si na mnohé veci účelovo nechcel spomenúť.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. K námietke neunesenia dôkazného bremena a argumentácii odvolateľa zdôraznil, že obaja účastníci sporu tvrdia, že sa na cene diela dohodli a to na cene, ako tvrdí žalovaná spoločnosť. Žalobca zálohovú faktúru vystavil na sumu 2.900,- eur pod č. 20130517 zo dňa 17.05.2013, a to bez podpisu a bez vypočítania DPH, doručil ju osobne žalovanému, preto ho žalovaný vyzýval, aby predložil riadnu faktúru, pričom ani na faktúre zo dňa 22.07.2013 vystavenej na sumu 4.060,- eur pod č. 20130722 nie je uvedené, čo je ňou fakturované, nie je možné zistiť, za aké činnosti bola vystavená, teda obe faktúry a to faktúra č. 20130517 ako i č. 20130722 neobsahujú náležitostí, ktoré predpokladá zákon o DPH, v konaní nebolo ani svedeckými výpoveďami, napriek tvrdeniu odvolateľa preukázané, že by mala byť tabuľka s ponukami cien známa vypočutým svedkom a žalovanej spoločnosti, že by bola žalovanou stranou sporu akceptovaná. Žalobca teda nepreukázal, že sa dohodol na cene za vykonané dielo v sume 6.960,- eur vrátane DPH, na rozdiel tvrdenia žalovanej spoločnosti, ktorá sa dohodla na cene vo výške 2.900,- eur vrátane DPH, ktorú i zaplatila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zaslal vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi, ktorý sa už k nemu nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný (§379 a § 380 ods.1 C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a na prejednanie odvolania nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem, ako vyplýva z ust. § 385 ods.1 C.s.p. Podľa § 387 (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetom sporu je dôvodnosť návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 4.060,- eur, o ktorej tvrdí, že vyplýva z dohody o cene za zhotovené dielo. Práve cena diela bola medzi účastníkmi sporná, pretože žalobca tvrdil, že cena bola dohodnutá vo výške 5.800,- eur bez DPH, z ktorej sumy si žalobca uplatnil čiastku vo výške 2.900,- eur bez DPH ako zálohu, ktorú fakturoval faktúrou č. 20130517 a ktorú sumu žalovaný i zaplatil a ktorej žalovaná spoločnosť tvrdí, že dohodnutá bola cena vo výške 2 900 eur, ktorú i zaplatil. Žalovaná suma podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi žalobcom tvrdenou dohodnutou cenou a žalovaným uhradenou čiastkou 2.900,- eur. Účastníci sporu zhodne tvrdili, že zmluvu o dielo riadne uzatvorili so všetkými k jej platnosti zákonom vyžadovanými náležitosťami, podľa nej žalobca plnil, rozchádzali sa ale v dohode o skutočnej výške ceny diela.

9. Odvolací súd po preskúmaní konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že tento sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými z konania vzídenými a účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, tieto správne vyhodnotil a s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. o veci rozhodol keď skonštatoval, že žalobca, ak žiada, aby mu bola zaplatená suma, ktorá je predmetom žaloby, musí preukázať, že sa so žalovanou na takejto sume dohodol, čo sa mu ako vyplýva z výsledkov dokazovania

a rozhodnutia súdu prvej inštancie nepodarilo a neuniesol tak dôkazné bremeno. Iba predloženie cenovej ponuky bez jej jednoznačnej akceptácie druhou stranou zmluvy, ako konštatoval i prvostupňový súd, nemožno považovať za prijatú a uzatvorenú dohodu o cene vo výške 5 800 eur bez DPH, a práve k tejto skutočnosti mal žalobca splniť povinnosť tvrdenia a preukázať, že bremeno tvrdenia uniesol. Je pravdou, že v istom štádiu konania má dôkaznú povinnosť i žalovaný, kedy sa dôkazné bremeno z hľadiska hmotného práva prenáša na žalovaného, ale v danom štádiu dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý musel preukázať dohodu o cene nie vo výške 2900 eur, ale vo výške 6 960 eur, ak chcel byť úspešný. Žiadnou výpoveďou svedkov, ktorých žalobca navrhol vypočuť, ale takáto suma nebola potvrdená ani z nej nevyplynulo, že by sa so žalovaným na tejto sume dohodol, na rozdiel od tvrdenia žalovanej strany, ktorá akceptovala dohodu vo výške 2900 eur. Ak žalobca nežiadal priznať inú sumu, než bola predmetom žaloby, nebolo povinnosťou súdu vykonávať k tomu zisťovaniu ďalšie dokazovanie a výsledkom rozhodnutia mohol byť iba zamietajúci návrh. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je i vo výroku vecne správne a podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ho potvrdil.

10. Z dôvodu povinnosti vyporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§387 ods.3 C.s.p.) odvolací súd zdôrazňuje, že úhrada ceny pred zhotovením diela nie je vylúčená ani neobvyklá, a akceptácia modifikovanej ceny v rozsahu cenovej ponuky od Ing. S. nemôže zaväzovať žalovanú spoločnosť, ktorá takúto dohodu po úprave ceny v konaní neuznala. Zákon síce pre platnosť zmluvy o dielo nevyžaduje jej uzatvorenie v písomnej forme a postačuje i forma ústna, ale v prípade, ak nastane rozpor medzi zmluvnými stranami o niektorej jej časti, môže táto okolnosť znamenať nevýhodu pre stanu, ktorá nebude môcť prípadný obsah ústnej dohody preukázať, a tak sa dostane do dôkaznej núdze, čo znamená neúspech v konaní. Skutočnosť, že žalovaná spoločnosť nezaslala faktúru vystavenú na sumu 4 060 eur späť žalobcovi nie je dôkazom, ktorý by znamenal jej bezvýhradné prijatie a súhlas s plnením a nezakladá ani dôvod na odstúpenie od zmluvy, na základe ktorej bolo plnené. Súd pri rozhodovaní v súlade s aktuálnou procesnou teóriou vychádza z predpokladu nezisťovať všetko a za každú cenu, a je na stranách sporu, aby fakty a dôkazy, ktorými svoje tvrdenia preukážu sami predložili . Dôkazy, ktoré označil a navrhol vykonať žalobca ale jeho tvrdenia nepreukázali.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. s tým, že ich výške rozhodne uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .