Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/133/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v spore žalobcu: REVIT, s.r.o., Bratislavská 11, Dolný Hričov 013 41, IČO: 36 391 158, zast.: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Žilina 010 01, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: M - INTERIÉR, spol. s r.o., Pažítková 3, Bratislava 821 01, IČO: 36 565 008, o zaplatenie sumy 1.238,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.238,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.198,- EUR od 17.5.2013 do 9.6.2014, zo sumy 1.238,- EUR od 10.6.2014 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.238,- EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe obchodných aktivít vystavil žalovanému faktúru č. 13027 zo dňa 2.5.2013, splatnú dňa 16.5.2013, vystavenú na sumu 5.198,- EUR, z ktorej bolo čiastočne uhradených 3.960,- EUR, ostáva ešte uhradiť 1.238,- EUR. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, avšak do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.

3. Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 18.10.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil žalovaný, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 23.06.2016. Súd preto prejednal vec v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, pôvodného právneho zástupcu žalovaného, výsluchom konateľa žalobcu, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Žalobca pre žalovaného vykonal výrobu a montáž dverí a zárubní (a zabezpečil aj ich dopravu), na základe čoho vystavil žalovanému faktúru č. 13027 zo dňa 02.05.2013 na sumu 5.198,- EUR splatnú dňa 16.05.2013. Žalovaný z nej čiastočne uhradil sumu 3.960,- EUR dňa 09.06.2014, čo vyplýva z výpis z bankového účtu žalobcu. Žalovaný podpísaným Odsúhlasením zostatku dňa 10.2.2014 potvrdil

správnosť zostatku pohľadávok k 31.12.2013 v sume 5.198,- EUR. Žalovaný do dnešného dňa zvyšnú sumu 1.238,- EUR v zmysle uvedenej faktúry nezaplatil.

6. V podanom odpore žalovaný uviedol, že spochybňuje výšku žalovanej sumy, nakoľko podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným bola cena montáže a dopravy už obsiahnutá v dojednanej kúpnej cene tovaru. Zároveň uviedol, že tovar bol dodaný v menšom rozsahu ako to deklaruje žalobca v predmetnej faktúre.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný si u neho objednal tovar a služby tak, ako sú špecifikované vo faktúre č. 13027 zo dňa 2.5.2013. Žalobca si svoju povinnosť voči žalovanému splnil v celom rozsahu a dojednaný tovar a služby zrealizoval. Vzhľadom na to, že faktúra č. 13027 nebola zo strany žalovaného uhradená, zaslal mu žalobca odsúhlasenie dlžnej sumy, a to ku dňu 31.12.2013, čo žalovaný bez akýchkoľvek námietok podpísal. Dňa 9.6.2014 žalovaný zaslal na účet žalobcu čiastočnú úhradu predmetnej faktúry, a to vo výške 3.960,- EUR. Ani pri tomto úkone žalovaný voči predmetnej faktúre nezaslal žalobcovi žiadne námietky. Dňa 10.12.2014 zaslala právna zástupkyňa žalobcu na adresu žalovaného výzvu na zaplatenie, ani na túto výzvu žalovaný nevzniesol žiadne námietky, avšak dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil. Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore nie sú pravdivé. Žalovaný účelovo vznáša domnelé námietky proti fakturovanej cene za dodaný tovar a služby, avšak až dva roky po ich samotnom prevzatí. Voči žalobcovi do súčasnosti žiadne námietky nevzniesol, preto jeho tvrdenia považuje len za snahu o predĺženie konania a vyhýbanie sa platobnej povinnosti voči žalobcovi.

8. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že zo strany žalovaného došlo k odsúhlaseniu zostatku, ktorý nemožno považovať za uznanie záväzku, avšak v zmysle jeho obsahu možno mať za to, že tohto záväzku si bol vedomý. Následne po tomto úkone došlo z jeho strany k čiastočnej úhrade faktúry, pričom v zmysle § 407 ods. 3 možno mať za to, že došlo k uznaniu záväzku, keďže žalovaný nevykonal žiadne úkony k tomu, že by v zostávajúcej časti pohľadávku neuznával. Prvé námietky voči uvedenej faktúre žalovaný vzniesol až v podanom odpore proti platobnému rozkazu. V tom čase uplynuli všetky reklamačné lehoty pokiaľ by takéto existovali. Žalovaný rovnako nereagoval ani na ich predžalobnú upomienku. Čo sa týka rozporu vo variabilnom symbole čiastočnej úhrady a čísla faktúry, zo saldo konta žalovaného za účtovné obdobie v roku 2013 a to ku dňu 31.12.2013 vyplýva, že v tomto roku boli zo strany žalobcu vystavené celkovo tri faktúry, medzi inými žalovaná faktúra č. 13027 a faktúra č. 13049. Faktúra č. 13049 bola vystavená na sumu 3.960,- EUR, ktorú žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 15.10.2013. Z tohto saldo konta vyplýva, že jedinou faktúrou zostala práve žalovaná faktúra s číslom 13027 a hoci žalovaný čiastočne plnil v roku 2014 konkrétne dňa 9.6.2014 v sume 3.960,- EUR pod VS: 13049, čo je faktúra, ktorá bola uhradená ešte v predošlom roku, tak si žalobca túto čiastkovú priúčtoval k poslednej neuhradenej faktúre 13027. Žiadne ďalšie obchodné prípady ani faktúry zo strany

žalobcu na žalovaného neboli vystavované ani realizované, z čoho vyplýva, že čiastočná úhrada 3.960,- EUR bola správne priradená k jedinej splatnej neuhradenej faktúre a žalovaný sa vrátenia tejto sumy ani nikdy nedomáhal. ˇ4o sa týka obrany žalovaného, že cena montáže a dopravy mala byť zahrnutá v cene tovaru a z toho dôvodu nezaplatil žalobcovi zostatok, túto obranu považuje za právne irelevantnú, nakoľko v predmetnej faktúre cena montáže predstavovala 240,- EUR a cena dopravy 327,60 EUR vrátane DPH, čo spolu činí 567,60 EUR, a nie sumu žalovanej istiny.

9. Konateľ žalobcu k veci uviedol, že so žalovaným obchodovali aj v predchádzajúcom období a v danom prípade sa nejedná o prvý prípad. Predchádzajúce práce prebiehali rovnakým spôsobom, pričom žalovaný za tieto zaplatil, problémy nastali až ku koncu. Objednávanie, ako aj vypracovávanie cenových ponúk si odsúhlasovali elektronickou poštou, takto to bolo aj v predmetnom prípade, všetko si zamerali a následne na to bola vypracovaná cenová ponuka. Cenová ponuka bola emailom zaslaná žalovanému a tento ju emailom odsúhlasil. Pri väčších akciách sa vystavovali zálohové faktúry, pričom aj v tomto prípade bola účtovaná záloha. Po namontovaní si odsúhlasili, či je všetko v poriadku a následne sa vystavila faktúra, ktorá bola najskôr zaslaná emailom a následne poštou. V prípade reklamácií tieto boli riešené telefonicky a okamžite by boli odstraňované. Vzhľadom k tomu, že faktúra nebola uhradená, zasielali protistrane aj odsúhlasenie zostatkov, ktoré je založené v spise.

10. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

11. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

13. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

14. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

15. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,

ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

17. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. účinného do 31.12.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola 0,50 %.

20. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela v sume 1.238,- EUR a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.198,- EUR od 17.5.2013 do 9.6.2014 a zo sumy 1.238,- EUR do zaplatenia.

23. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Žalobca pre žalovaného vykonal výrobu a montáž dverí a zárubní a tiež zabezpečil ich dopravu, na základe čoho vystavil žalovanému faktúru č. 13027 zo dňa 2.5.2013 vo výške 5.198,- EUR splatnú dňa 16.5.2013. Žalovaný z nej čiastočne uhradil sumu 3.960,- EUR dňa 9.6.2014, čo žalobca preukázal na základe výpisu z bankového účtu žalobcu a sumárneho saldokonta vedeného pre žalovaného. Súd má za to, že žalobca si platbu žalovaného z 9.6.2014 v sume 3.960,- EUR s

nesprávnym VS: 13049 priúčtoval k poslednej neuhradenej faktúre č. 13027 zo dňa 2.5.2013 ako jej čiastočnú úhradu správne. V konaní totiž bolo preukázané, že v roku 2013 žalobca vystavil celkovo tri faktúry, medzi ktorými bola žalovaná faktúra č. 13027 a faktúra č. 13049. Faktúra č. 13049 bola vystavená na sumu 3.960,- EUR, ktorú žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 15.10.2013. Zo saldokonta vyplýva, že jedinou splatnou faktúrou zostala práve žalovaná faktúra s číslom 13027. Žiadne ďalšie faktúry zo strany žalobcu na žalovaného neboli vystavované, preto sa súd stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že čiastočná úhrada 3.960,- EUR bola správne priradená k jedinej splatnej neuhradenej faktúre, pričom žalovaný sa vrátenia tejto sumy nikdy nedomáhal. Žalovaný o svojom záväzku voči žalobcovi vedel, čo vyplýva z odsúhlasenia dlžnej sumy ku dňu 31.12.2013, ktoré žalovaný bez námietok podpísal. Vzhľadom k tomu, že

žalobca si svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo pre žalovaného riadne splnil, vzniklo mu právo na zaplatenie ceny za jeho vykonanie v zmysle vystavenej faktúry. Žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu diela v plnej výške nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania priamo zo zákona, pričom nie je potrebné, aby žalobca žalovaného na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania za ním uplatnené obdobie v zákonnej výške 9,5 % ročne v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. účinného do 31.12.2014. Súd priznal navrhovateľovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

24. Tvrdenia žalovaného v podanom odpore, v ktorom spochybňuje výšku žalovanej sumy z dôvodu, že podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným bola cena montáže a dopravy už obsiahnutá v dojednanej kúpnej cene tovaru a namieta, že bol tovar dodaný v menšom rozsahu ako to deklaruje žalobca v predmetnej faktúre, súd považuje za irelevantné a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu splatnej pohľadávky žalobcu, nakoľko ich žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Do spisu nebol založený žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný za trvania obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom namietal dodané množstvo dverí a zárubní, prípadne že by rozporoval správnosť účtovania jednotlivých položiek na predmetnej faktúre č. 13027 vystavenej dňa 2.5.2013. Práve naopak, správnosť pohľadávky potvrdil na odsúhlasení zostatku pohľadávok k 31.12.2013

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.238,- eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.198,- eur od 17.05.2013 do 09.06.2014, zo sumy 1.238,- eur od 10.06.2014 do zaplatenia a na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

26. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu

upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, , komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie) 27. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,5 % ročne. 28. Následný úkon pôvodného odporcu (čiastočná úhrady faktúry) súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. 29. V nadväznosti na čiastočnú úhradu súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov. 30. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)

31. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu

vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)

32. „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006) 33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v

tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.