Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-527-2015.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7C/527/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci žalobcu: vendue a.s., IČO: 28 062 256, so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, zast.: JUDr. Milan Bobák, advokát, Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému: V.. B. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 9, A., o zaplatenie 49.126,86 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 49.126,86 Kč so sankčným úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 32.756,23 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 49.126,86 Kč so sankčným úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 32.756,23 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
- Česká sporiteľňa na základe Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 02.12.2003 zriadil žalovanému sporožírový účet a na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému dňa 18.06.2004 úver vo výške 40 000,00 Kč. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie. Žalovaný oprávnenie prečerpať účet do debetu využil. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, dlžnú čiastku riadne neuhradil, preto žalobca zaslal žalovanému výpoveď Zmluvy o poskytnutí úveru (Kontokorentu), ktorá sa stala účinnou dňa 01.12.2009. Žalobca sa s poukazom na zmluvu a obchodné podmienky domáhal sankčného úroku z omeškania vo výške 25 % ročne. Žalovaná pohľadávka vo výške 49.126,86 Kč ku dňu 01.04.2011, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 32.756,23, zmluvného úroku vo výške 2.768,50, sankčného úroku z omeškania vo výške 13.602,13 Kč.
2. Súd vydal dňa 16.07.2014 pod č. k. 27Ro/4402/2013-29 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením č. 27Ro/4402/2013-37 zo dňa 20.07.2015 zrušil. Žalovaný bol počas celého konania nečinný. 3. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, oboznámil sa listinnými dokladmi založenými v spise, Zmluvou o sporožírovom účte, upomienkami, Výpoveď zmluvy o účte, Zmluva o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Česká sporiteľňa, sa zaviazal zriadiť a viesť žalovanému sporožírový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky povoleného prečerpania vo výške 40.000 Kč. Z Výpovede zmluvy o účte zo dňa 02.12.2009 súd zistil, že žalovaný nezaplatil splatný záväzok vyplývajúci z povoleného prečerpania účtu a preto právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že sa celý záväzok vrátane príslušenstva stal splatným dňa 02.12.2009. Dňa 31.03.2011 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a Českou sporiteľňou a.s. sa stal žalobca vlastníkom predmetnej pohľadávky, čo písomne oznámil žalovanému.
4. Podľa ust. § 161 CSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v pobočke žalobcu v Českej republike, podľa platného českého práva) a vzájomného plnenia z neho (v Českej republike). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, sa musel vysporiadať s otázkou svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa cit. ustanovenia v spojení s ust. § 13 CSP. Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z. z.) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - ďalej len „ ZMPS “ ). Slovenská republika i Česká republika sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré, ako členské štáty, sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „ Nariadenie “ ). Žaloba podaná na tunajší súd je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle ust. čl. 16 ods.2 Nariadenia v spojení s ust. § 13 CSP prípustná z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o sporožírovom účte a Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte si účastníci za podmienok ust. § 9 ods.1 až 3 ZMPS ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili české právo, osobitne úpravu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom na území Českej republiky. Do platného slovenského právneho poriadku boli najmä novelizáciami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (doplnením ustanovení o spotrebiteľských zmluvách), zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a prijatím zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch transponované predpisy práva ochrany spotrebiteľa Európskej únie, menovite smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES. Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu strán sporu i z hľadiska konkrétnych ustanovení všeobecných podmienok žalobcu, ako súčasti zmluvného vzťahu účastníkov zmlúv, dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch) - i so zreteľom na pôsobnosť noriem európskeho komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v oboch členských štátoch EÚ - neposkytuje žalovanému, spĺňajúcemu charakteristiku spotrebiteľa, väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi zvolená právna úprava právneho poriadku platného v Českej republike. Súd preto uplatnený nárok žalobcu posudzoval v zmysle cit. ust. § 9 ods.1 ZMPS podľa účastníkmi zvoleného platného českého hmotného práva.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len ObchZ) smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
6. Podľa § 498 ObchZ strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
7. Podľa § 499 ObchZ za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
8. Podľa § 500 ods. 1 ObchZ dlužník je oprávněn uplatnit nárok na poskytnutí peněžních prostředků ve lhůtě stanovené ve smlouvě. Není-li tato lhůta ve smlouvě stanovena, může dlužník tento nárok uplatnit, pokud poskytnutí úvěru některá strana nevypoví.
9. Podľa § 500 ods. 2 ObchZ nestanoví-li smlouva jinou výpovědní lhůtu, může poskytnutí úvěru vypovědět dlužník s okamžitou účinností a věřitel ke konci kalendářního měsíce následujícího po měsíci, v němž byla výpověď doručena dlužníku.
10. Podľa § 501 ods. 2 ObchZ stanoví-li smlouva, že úvěr lze použít pouze k určitému účelu, může věřitel omezit poskytnutí peněžních prostředků pouze na plnění závazků dlužníka převzatých v souvislosti s tímto účelem.
11. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
12. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
13. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
14. Podľa § 503 ods. 3 ObchZ dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
15. Podľa § 504 ObchZ dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
16. Podľa § 505 ObchZ zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku vrátit poskytnuté peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
17. Podľa § 506 ObchZ je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
18. Podľa § 507 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky podle smlouvy použity dlužníkem pouze k určitému účelu a dlužník je použije k jinému účelu nebo jestliže jejich použití k smluvenému účelu je nemožné, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil bez zbytečného odkladu použité a nevrácené prostředky s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
19. Existenciu právneho vzťahu strán sporu z titulu uzavretej Zmluvy o sporožírovom účte a Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte podľa ust. § 497 a nasledujúcich Obch. zákonníka, rozsah plnenia právneho predchodcu žalobcu z tohto právneho vzťahu (vrátane poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 40 000,- Kč titulom úveru a následného nesplatenia záväzku zo zmluvy, vrátane dohodnutého úroku), žalobca preukázal predložením vyššie citovaných listinných dôkazov, vrátane podrobnej platobnej histórie účtu žalovaného. V priebehu konania nebol súdu predložený doklad spôsobilý spochybniť správnosť evidencie žalobcu o základe a výške jeho nároku voči žalovanému na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté právnym predchodcom žalobcu formou úveru v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka za podmienok dohodnutých v zmluve, vrátane všeobecných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Povinnosť vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vo forme úveru za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v Zmluve o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie osobného účtu. Pretože žalovaný túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnil, žalobca sa voči nemu domáhal vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto žalobe žalobcu proti žalovanému ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok na peňažné plnenie v cudzej mene zodpovedá žalobe žalobcu a ustanoveniu § 218 CSP. 20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.