Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-52-2022.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/52/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: G.. I. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. XXXXX/XA, R., proti žalovanému: C.. C. N., M..G., U.. XX.X.XXXX, F. R. R. XXXXX/XA, Bratislava, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. októbra 2021, č.k. 24C/44/2021-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného odmieta. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Konštatoval, že podmienkou zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148a ods. 2 je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pod pojmom podnikanie treba rozumieť získanie oprávnenia na vykonávanie zvolenej podnikateľskej činnosti, spravidla živnostenské oprávnenie alebo oprávnenie podľa osobitných predpisov (napr. prof. Peter Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, Stručný komentár, IURA EDITION 2008). S poukazom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii mal za to, že žalovaný nepodniká, nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť (napr. živnostenský list), ani nevykonáva advokáciu samostatne, ale len ako konateľ obchodnej spoločnosti. Vlastnenie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti alebo vykonávanie funkcie jej štatutárneho orgánu nie je podnikaním, ako ho má na mysli § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť, alebo inú činnosť podľa osobitného zákona vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Dodal, že účelom ustanovenia § 148a ods. 2 Obchodného zákonníka je ochrana nepodnikajúceho len pred takým podnikaním, ktoré je v zákone uvedené, nie pred akýmikoľvek aktivitami druhého manžela. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala za to, že súd nerozhodol správne, pri rozhodovaní postupoval formalisticky, bez bližšieho súvisu okolností rozhodol, že neexistujú dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Nevychádzal zo žiadnej všeobecnej a ustálenej judikatúry. Poukázala na to, že žalovaný podniká vo viacerých firmách prostredníctvom jeho činnosti konateľa a činnosti spoločníka. Príslušné zákony
vymenúvajú viaceré dôvody, pre ktoré je možno brať priamo na zodpovednosť aj konateľa spoločnosti. Nie je možné vylúčiť jednotlivé aspekty zodpovednosti konateľa od rizík podnikania, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v takom prípade je braný na zodpovednosť ako fyzická osoba disponujúca spoločným majetkom. Dôvody, pre ktoré požadovala zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov počas trvania manželstva, boli jej obavy, že podnikanie žalovaného môže spôsobiť negatívne dôsledky. V tejto súvislosti poukázala na podpis zmenky žalovaným. Uviedla, že pokiaľ zákon pripúšťa viacero možných výkladov, mala za to, že pod tie spadá aj vykonávanie podnikania jednotlivej fyzickej osoby v rámci právnickej osoby, či už je to ako spoločník (vlastník) alebo konateľ (štatutárny orgán), prípadne iná funkcia, ktorá vykonáva podnikateľské činnosti pre danú spoločnosť. Rovnako by mal súd skúmať všetky individuálne aspekty predmetnej veci, čo v jej prípade neskúmal, keď všeobecne a veľmi jednoducho a stroho vylúčil, že sa nejedná o ochranu pred akýmikoľvek aktivitami druhého manžela. Zákon má chrániť manžela nepodnikateľa pred manželom podnikateľom. Zrušením bezpodielového spoluvlastníctva považuje za nevyhnutné nielen z preventívnej funkcie, pre odstránenie uvedených rizík spätých s podnikaním, ale aj aby nevznikli zbytočné manželské rozpory.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo žalobe žalobkyni v celom rozsahu vyhovené z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p.). 5. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C.s.p.). 6. Podanie odvolanie je procesným úkonom strany. Právo podať odvolanie však prináleží len tej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorej vyznelo rozhodnutie a bola ním dotknutá na svojich právach - pre posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným v konaní. 7. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. 8. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie žalovaného smeruje proti výroku rozsudku, ktorým nebolo žalobe žalobkyne vyhovené, a teda týmto výrokom napadnutého rozhodnutia nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, ako podané neoprávnenou osobou, a vecne prejednal len odvolanie žalobkyne. Výrok napadnutého rozsudku nevyznel v neprospech žalovaného, netýkal sa jeho postavenia, práv a povinností, a preto na podanie odvolania proti tomuto výroku žalovaný z hľadiska subjektívnej stránky prípustnosti odvolania nie je oprávnený. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach žalobkyňou uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 10. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobkyne na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany žalovaného, ktorý súhlasil s podanou žalobou. Na jej posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú činnosť podľa osobitného zákona vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a odvolací súd nezistil ani rozpor s judikatúrou či súdno- aplikačnou praxou. Správne tak vyložil ako je potrebné interpretovať "oprávnenie na podnikateľskú činnosť" a správne v tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 12 ods. 1 Zákona o advokácii. Odvolací súd sa plne stotožnil s jeho záverom, že vlastnenie obchodného podielu
v obchodnej spoločnosti alebo vykonávanie funkcie jej štatutárneho orgánu nemožno považovať za podnikanie v zmysle § 148a ods. 2 Obč. zák. Žalobkyňa nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho výklad bol formalistický. Nedôvodne tiež namieta, že súd prvej inštancie rozhodol bez bližšieho súvisu okolností a bez skúmania všetkých individuálnych aspektov predmetnej veci. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na podpísanie zmenky žalovaným, toto považoval zhodne i odvolací súd za bezpredmetné. 11. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobkyňa v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 12. So zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní za opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na neúspech oboch strán v odvolacom konaní nepriznal žiadnej z nich náhradu trov odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).