Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6P-44-2016.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci manželky, ktorá návrh podala: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. K. X, H., proti manželovi: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. K. XX, H., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom dňa 18.10.2016, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania S. K., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX a G. K., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v H., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa maloletá G. K., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec dieťaťa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej G. sumou 100,- € mesačne, vždy k prvému dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným osobne súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode.
2. Svoj návrh dôvodila tým, že vzťah s manželom sa začal v roku 2009, po dvojročnej známosti spolu uzavreli manželstvo. Vzájomný partnerský vzťah pred uzavretím manželstva nebol ideálny, v dôsledku rozdielnych pováh, životných priorít a neschopnosti sa vzákňjomne tolerovať, vznikali medzi partnermi často konflikty. Počas manželstva sa konflikty medzi manželmi ešte viac vyostrili a dospeli sa až do takého štádia, že navrhovateľka po piatich mesiacoch od uzavretia manželstva opustila spoločnú domácnosť a s manželom žili oddelene tri mesiace. V čase pobytu manželov v Anglicku, kde sa vrátili krátko po uzavretí manželstva z pracovných dôvodov manžela, navrhovateľka prvýkrát uvažovala o ukončení manželstva. V záujme maloletej dcéry sa rozhodli manželstvo zachrániť, avšak opätovné spolužitie manželov prinieslo ďalšie hádky, konflikty, nezhody nielen medzi manželmi, ale aj ich rodinami, čo sa výrazne odrážalo aj na fungovaní manželstva. V marci 2014 sa manželia vrátili na Slovensko a nasťahovali sa do bytu rodičov navrhovateľky. Nasledovali vážne nezhody vyvolané aj zhoršenými finančnými pomermi v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky navrhovateľky a straty zamestnania
manžela. Manželia sa opätovne odlúčili a od apríla 2014 žijú oddelene a maloletá G. býva spolu s navrhovateľkou. Podľa navrhovateľky je vzťah medzi ňou a odporcom natoľko narušený a rozvrátený, že ich manželstvo neplní a v budúcnosti ani nebude plniť svoju spoločenskú funkciu a preto žiada o rozvod manželstva. Navrhovateľka uviedla, že odporca s rozvodom súhlasí. Navrhovateľka žiadala, aby súd zveril mal. G. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške 100,- € mesačne. V návrhu zároveň žiadala navrhovateľka upraviť styk otca s maloletou G. tak, že sa s maloletou bude stretávať každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod..
3. V podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka uviedla, že pracuje v spoločnosti XJ G..M..B.., Š. XX, H., IČO: XXXXXXXX a jej mesačné výdavky predstavujú poplatok za internet vo výške 16,- €, za telefón vo výške 10,- €, výdavky na stravu vo výške 200,- €, výdavky na oblečenie vo výške 50,- €, výdavky na kozmetiku a drogériu vo výške 30,- €, výdavky na cestovné vo výške 20,- €, výdavky na stravu a školné dcéry vo výške 33,- € a výdavky na oblečenie a stravu dcéry vo výške 100,- €. Navrhovateľka ) ďalej uviedla, že má aj mimoriadne mesačné výdavky vo výške 20 - 100 € (lieky, cestovné za lekárom, údržba domácnosti, a pod.).
4. V podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX manžel navrhovateľky k svojim majetkovým pomerom uviedol, že pracuje v spoločnosti G. X, G..M..B.., Š. XXXX, H., IČO: XX XXX XXX ako pomocný robotník. Manžel uviedol, že jeho mesačné výdavky
5. predstavujú poplatok za telefón vo výške 20,- €, poplatok za internet vo výške 9,90 €, cestovné vo výške 50,- €, príspevok na rodičovský byt vo výške 36,49 € a výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby vo výške 200 - 300 €.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi spisu a zistil tento skutkový stav.
7. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu a uviedla, že podľa jej názoru jej manželstvo s odporcom neplní svoj účel a do budúcna ani nebude. Navrhovateľka uviedla, že po uzavretí manželstva žili spolu s manželom v zahraničí asi 3 roky a po návrate na Slovensko žili spolu v byte jej rodičov. Po mesiaci sa manžel odsťahoval k svojim rodičom. Od uvedenej doby sa manželia nepokúšali obnoviť manželské spolužitie. Od doby, čo sa manžel navrhovateľky odsťahoval, prispieva navrhovateľke pravidelne sumou 100,- € mesačne na výživu maloletej G.. Okrem toho nakupuje pre maloletú v prípade potreby oblečenie alebo uhradí nečakané výdavky. Manžel sa s maloletou stretáva pravidelne. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli potom ako zistila, že je tehotná, pričom si myslí, že manžel nebol na manželstvo pripravený. Vzájomne nezhody začali ešte pred uzavretím manželstva, počas jeho trvania sa len vyostrovali. Manželia sa snažili o nápravu v manželstve, avšak navrhovateľka uviedla, že k zmene nedošlo. Navrhovateľka uviedla, že nemá záujem vyhľadať akúkoľvek pomoc za účelom záchrany jej manželstva a momentálne neudržiava žiadnu známosť. Navrhovateľka uviedla, že rozvod manželstva bude aj v záujme maloletej dcéry.
8. Pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že je zamestnaná ako operátor výroby s mesačným príjmom vo výške minimálnej mzdy. Býva spolu s dcérou v byte svojich rodičov, kde uhrádza mesačne asi 16,- € za internet, ostané náklady spojené s bývaním uhrádza jej mama. Maloletej platí za predškolské zariadenie mesačne poplatok vo výške 30,- €. Ostatné bežné výdavky sú spojené s ošatením, hygienou, zdravotnou starostlivosťou a stravou.
9. Navrhovateľka žiadala, aby bola maloletá zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný prispievať mesačne sumou 100,- € na výživu maloletej. Úpravu styku otca s dieťaťom navrhla neupravovať, nakoľko sa na ňom s manželom vie dohodnúť.
10. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
11. Podľa § 36 ods. 1 č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu , zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh
27. Z predložených listinných dôkazov a z výpovede navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju spoločenskú funkciu a nie je predpoklad, že by došlo k opätovnému spolužitiu medzi manželmi. Odporca súhlasí s návrhom na rozvod, a tiež úplne vylúčil obnovu spolužitia medzi manželmi. Kolízna opatrovníčka navrhla manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviesť. Je nesporné, že opätovné spolužitie manželov je vylúčené, pričom navrhovateľka odmieta akúkoľvek odbornú pomoc za účelom obnovy manželského spolužitia. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
28. Vzhľadom na vek maloletej, jej potreby, pomery rodičov maloletej, súd zveril mal. G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
29. Výšku výživného na mal. G. súd určil vo výške 100,- € mesačne, ktoré je otec mal. G.Á. povinný plniť vždy do prvému dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Na potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek a odôvodnené potreby detí ako aj majetkové pomery otca, a je toho názoru, že vyživovacia povinnosť otca v stanovenej výške je primeraná. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec maloletej aj doteraz pravidelne prispieval na výživu maloletej sumou vo výške 100,- € mesačne. Súd pri určení výšky výživného prihliadal aj na to, kto zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť a bývanie a stará sa o spoločnú domácnosť.
30. Navrhovateľka úpravu styku s mal. dcérou navrhla neupravovať, nakoľko styku maloletej s otcom nebráni.
31. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52 C.m.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.