Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-583-2015.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/583/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657, proti žalovanému M. Q., Y., Y. C. XXXX/X, o zaplatenie 96,17 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/39/2013-158 z 27.5.2015 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 20 % p. a. zo sumy 96,17 € od 17.6.2011 až do zaplatenia a povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania 29,08 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol: Žalobkyni bol jeho rozsudkom 16C/39/13-66 z 11.9.2013, priznaný nárok na zaplatenie 96,17 € s úrokom z omeškania 9,25 % z tejto sumy od 17.6.2011 do zaplatenia, pričom žaloba bola zamietnutá ohľadne zaplatenia úrokov 10,75 % ročne zo sumy 96,17 € od 17.6.2011 do zaplatenia. Odvolací súd zrušil rozsudok ohľadne zamietnutia úrokov z omeškania. V konaní bolo preukázané, že 28.10.2009 bola uzavretá medzi účastníkmi Zmluva o poskytovaní bankových produktov a služieb a žalobkyňa viedla pre žalovaného účet, na ktorom k 16.6.2011 bol debetný zostatok 96,17 €. Žalobkyňa si z dlžnej sumy v konaní uplatnila aj úroky z omeškania 20 % ročne zo sumy 96,17 € od 17.6.2011 do zaplatenia. 2.9.2013 oznámila mu žalobkyňa, že v dôsledku chyby v „priznaní“ nesprávne označila sankčný úrok vo výške 20 %, ako úrok z omeškania, preto opravila žalobu tak, že sa domáha od žalovaného zaplatenia sankčného úroku 20 % z uvedenej sumy od 17.6.2011 do zaplatenia. V konaní bolo preukázané, že žalovanému, vzhľadom na jeho debetný zostatok 96,17 €, vznikla povinnosť podľa bodu čl. I, bod 7 A čl. III, písm. A), bod 38 VOP, zaplatiť žalobkyni aj sankčné úroky za nepovolený debet na osobnom účte, ktoré sú podľa Sadzobníka poplatkov - časti E - Depozitné produkty - bod 1 E4 - vo výške 20 % p. a. Preto v tomto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky 10,75 % ročne zo sumy 96,17 € od 17.6.2011 do zaplatenia, ako sankčné úroky, na ktoré má žalobkyňa právo v zmysle Zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, a ktoré mu patria vo výške 20%, pričom z nich mu už vo výške 9,25 % zo sumy 96,17 €| od 17.6.2011 do zaplatenia, boli aj právoplatne priznané rozsudkom 16C/39/2013- „2013“-66 z 11.9.2013. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 O. s. p., a úspešnej žalobkyni priznal trovy odvolacieho konania 29,08 € za podanie odvolania, čo je 16,60 €, režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH. 3. Žalovaný v zákonnej lehote podal osobne odvolanie proti rozsudku, ktoré odôvodnil nasledovne: Pravdou je, že žalobkyňa s ním uzavrela 28.10.2009 zmluvu o poskytovaní bankových produktov a služieb. Podľa bodu 4. čl. I. cit. zmluvy nemal povolené prečerpanie na účte, preto ani nemohlo dôjsť
k jeho prečerpaniu, keďže nemal stanovený limit /debetný/ v zmysle čl. I. bodu 1. predmetnej zmluvy. Žiadne PC ani MC teda používať nemohol. Pokiaľ súd rozhodol na základe žaloby žalobkyne, že prečerpal peňažné prostriedky na účte a že mu vznikol debetný zostatok na jeho účte, táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. Dôkaz: Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá sa nachádza v spise č. k. l6C/39/2013. Na základe uvedených skutočností, ale aj zisteného skutkového a právneho stavu veci navrhol zrušiť rozsudok a žalobkyňu zaviazať na úhradu trov konania. 4. Žalobkyňa v odpovedi na odvolanie uviedla nasledovné: Nedopatrením bolo jej zástupkyňou v žalobe uvedené, že žalovaný mal zriadenú službu povoleného prečerpania. Žalovaný nemal povolené prečerpanie, uplatňovaná pohľadávka pozostáva z „nepovolené“ debetu, ktorý vznikol na základe ods.3.12 (VOP) aj pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Súčasne, s nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že predmetom tohto konania bol už iba sankčný úrok, lebo o debetnom zostatku 96,17 € bolo už právoplatne rozhodnuté, a žalovaný ničím nespochybnil ani svoju povinnosť zaplatiť sankčný úrok, ani jeho výšku. 7. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 8. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobkyňa žiadne trovy neuplatnila. 10. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.