Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-725-2015.pdf
PDF · 112.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/725/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu W. N., C.. XX.XX.XXXX, U., Š. XX, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska 8, IČO: 30 794 536, o zaplatenie 3 000 000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/569/2012-193 z 8.7.2015 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania. 2.V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou po úpravách domáhal, čo zo žaloby vyplynulo, že žalovanú sumu 3 000 000,00 € si uplatňoval ako nemajetkovú ujmu, ktorú utrpel na zdraví z dôvodu, že rozhodnutia žalovaného boli nesprávne a ujmu mu spôsobilo rozhodnutie zo 16.2.2004, ktorým boli priznané dávky od 1.1.2004, že žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom trovy konania si neuplatnil, že vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu, ktorá mu mala vzniknúť vydaním rozhodnutia č. 02/17258MJ zo 16.2.2004. Súd ďalej uviedol aké dokazovanie vykonal a zistil nasledovné: uviedol, čo vyplynulo z Rozhodnutí č. 02/17258MJ zo 16.2.2004, 02/17258MJ z 20.9.2004, 02/17258MJ z 19.9.2005, z mesačného predpisu platieb od SBD Rožňava pre žalobcu zo 21.1.2004, z listu žalovaného zo 14.7.2006 č. 2006/01674, z listu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Bratislava z 27.5.2011 č. 1748/2011- IV/6, uznesenia Okresného súdu Rožňava 6Er/484/2006 z 25.2.2013 a, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol v celom rozsahu. Žalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 000 000 € od žalovaného, ktorú utrpel na zdraví z titulu vydania nesprávnych rozhodnutí o priznaní dávok od 1.4.2004, svoj nárok si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia. Citujúc znenie § 1, § 3 ods.1, § 4 zák. č. 514/2003 Z. z. zistil, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, nakoľko podľa § 4 ods.1 písm. d) cit. zák. orgánom konajúcim v mene štátu je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nakoľko žalobca namietal rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave. Keďže žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému, ktorý vydával namietané rozhodnutia, žaloba bola podaná nesprávne. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že nebolo preukázané, že by existovalo nezákonné rozhodnutie vydané žalovaným tak, ako je to upravené v § 5 a § 6, ktorých znenie citoval. Konštatoval, že žalobca namietal rozhodnutie č. 02/17258MJ zo 16.2.2004, ktoré s účinnosťou od 1.1.2004 mu priznávalo dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie spolu vo výške 2280 Sk. Toto rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním. Z toho vyplýva, že sa nemôže jednať o nezákonné rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné uplatniť
nárok na náhradu škody, nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a nebol podaný proti nemu opravný prostriedok. Žalobca namietal nesprávny úradný postup žalovaného, ktorý mu mal spôsobiť rozhodnutím zo 16.2.2004, keď mu znížil príspevok na bývanie a žalobca nevedel hradiť náklady spojené s užívaním bytu a následne mu príspevok na bývanie odňal, pričom ho žalovaný nepoučil, že má zdokladovať splácanie dlhu a nepripojil si rozhodnutie súdu, ktorým bol schválený súdny zmier o splácaní dlhu a príspevok na bývanie mu odňal. Citujúc znenie § 9 ods. 1 až 4 uzavrel, že zák. č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8). Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná ak bola preukázaná a) protiprávnosť rozhodnutia, b) právoplatnosť rozhodnutia, c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie. Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo iný opravný prostriedok. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej
činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. K otázke predbežného prerokovania nároku poukázal na § 15 ods.1, ktorého znenie citoval a konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pričom v rámci predbežného prerokovania nároku žalobca nebol uspokojený. K škode a nemajetkovej ujme citoval znenie § 17 ods.1 až 4 a uviedol, že žalobca v žalobe požaduje nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 000 € z titulu zhoršenia zdravotného stavu spôsobeného nesprávnym úradným postupom pri vydaní rozhodnutia o priznaní príspevku na bývanie, avšak žiadnym spôsobom inak neodôvodnil ani nevyčíslil výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy. K vznesenej námietke premlčania citoval znenie § 19 ods.1 až 3 a uzavrel, že zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 O. z.). V ods.1 ide o subjektívnu premlčaciu dobu a v ods.2 o objektívnu premlčaciu dobu. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle § 19 ods.1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu. Plynutie premlčacej doby podľa § 19 cit. zák. sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods.1 cit. zák. a prerušenie trvá až do momentu skončenia prerokovania. Najdlhšie prerušenie plynutia premlčacej doby trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z § 16 ods.1 cit. zák., ktoré umožňuje poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok poškodeného na náhradu škody. Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nároku žalobcu vzhľadom na namietané rozhodnutie z roku 2004, pričom žaloba bola podaná v roku 2012 a teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Konštatoval, že ak by bola žaloba dôvodná (správne označený žalovaný a existujúci nárok z titulu nemajetkovej ujmy) nárok žalobcu by bol premlčaný, nakoľko od doručenia rozhodnutia o znížení, resp. odňatí príspevku na bývanie po 1.1.2004 už uplynula trojročná premlčacia lehota, v ktorej by mal žalobca možnosť si uplatňovať nárok na náhradu škody či už z titulu nesprávneho úradného postupu alebo z titulu nezákonného rozhodnutia. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a nárok je premlčaný, aj z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o náhrade trov konania sa oprel § 142 ods.1 O. s. p. pričom žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko jeho žaloba bola zamietnutá a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním v plnom rozsahu pre zmätočnosť žalobca a to z dôvodu: Smernica európskeho súdneho dvora v Štrasburgu z roku 2009, vznikla preto lebo sa zistilo prepojenie orgánov štátu, družstiev, a.s, s.r.o., cirkevných organizácií, že sa spolčili proti jednotlivcom a preto vznikla táto žalovaná sankcia, aby jednotlivec bol odškodnený sumou 3000000,- EUR, tohoto roku už bolo vyplatená suma 3600000,- eur. Sudca vedome zmätočne uviedol, že podľa predpisu SBD mala byť platba od 1.2.2004, lebo za mesiac január preddavky vyplatené mal, lebo jeho životné minimum bolo vyplatené o mesiac neskôr, čo znamená že ÚPSVaR Rožňava jeho na žiadosť SBD Rožňava preradili podľa 29/599/2003 spoločne posudzované osoby aj keď zdokladoval, že býva v družstevnom byte sám!! ÚPSVaR Rožňava jeho od roku 1999 už tri krát okradol o sociálne dávky aby sa stal neplatičom, dvakrát mu zadržané peniaze vrátili a tretíkrát odmietli aj keď žalovaný v roku 2006 potvrdil, že ho okradli o 02/601/2003 životné minimum a 13/599/2003 príspevok na bývanie a, že mu majú vrátiť zadržané peniaze na základe žaloby z roku 2004, sp.zn.8C/1/2005 z marca. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava Sp. zn. 6Er/484/2006-251 zo 25.2.2013 jasne čitateľne vyplýva, že súd schválil príklep, podielu na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach v bytovom dome na LV č.XXXX, čo potvrdil aj Geodetický a kartografický úrad Bratislava SR, 1.3.2014 a neuznal sfalšované doklady z 27.09.2013 a 23.12.2013 pod názvom Kúpna zmluva, lebo byt, pivnica, schránka je na LV č.XXXX v časti :A Majetková podstata. Sudca sa pričlenil k spolčeniu voči jeho osobe, jeho zdraviu a majetku, čo chráni Ústava SR v čl.1 a čl.11, lebo všetko nasvedčuje, že sa jedná o cirkevné spolčenie žalovaného preto je žaloba opodstatnená a v tomto roku sa navyšuje na sumu 3600000 Eur, lebo už je precedens v
roku 2015 suma bola vyplatená!!!!! Z uvedeného spolčenie siaha veľmi vysoko v snahe majetkového prospechu v miliardách EUR, čo zistil Ústavný súd SR v Košiciach v kauze SBD Svidník. Doložil doklad z Geodetického a kartografického úradu Bratislava z 1.3.2014 a LV č.XXXX z 14.6.2013 a 12.1.2015 kde byt zapísaný nie je lebo je jeho, čo potvrdil aj krajský súd v Košiciach v 6Er/484/2006-251, lebo sa jedná o trucpodnik, lebo žalovaný v roku 2006 potvrdil jeho nárok a RSDr. W. požiadala v danom roku SBD Rožňava o Exekúciu už viete ako to dopadlo, doložil aj zdravotné záznamy, ktoré potvrdzujú, že je vášne chorý lebo už má diabetické nohy a už čakám kedy budú amputované a bude potrebovať opatrovateľa, ktorého si zaplatí. Daňové povinnosti si plní voči svojmu majetku. V spolčení sú zapletení OO PZ Rožňava lebo dodnes nevyšetrila vniknutie do jeho bytu vykradnutie a preobsadenie, Kriminálka a Prokuratúra Rožňava a otázne je konanie Okresného súdu Rožňava je v odvolacom Konaní na Krajskom súde v Košiciach. Doložil 1 ks zväzok zo 40 listov, ktoré vystihujú napísané. Petit je na Krajskom súde v Košiciach. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že uvádzanie Smernice Eur. súdneho dvora v Štrasburgu v súvislosti s prepojením štátnych orgánov, družstiev a iných inštitúcií s cieľom „ spolčenia sa proti nemu ako jedincovi“ je zavádzajúce a zmätočné. Posudzovanie žalobcu ako občana v hmotnej núdzi či ako jednotlivca alebo ako spoluposudzovanej osoby v jeho rozhodovacom procese bolo v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe predložených a zistených podmienok spĺňania nároku na vyplácanie dávok. Konštatovanie, že UPSVaR žalobcu „trikrát okradol" je nepravdivé a urážajúce, pričom on ako štátny orgán, ktorý má vo svojej kompetencii poskytovať komplexné služby občanom ťažko zdravotne postihnutým a občanom v hmotnej núdzi žalobcovi niekoľko rokov rieši jeho zlú ekonomickú asociálnu situáciu a poskytuje mu finančné zabezpečenie, na ktoré spĺňa nárok. Informácie v odvolaní, ktoré sa týkajú udelenia príklepu na dražbe a schválenie rozvrhu z dražby nie je v jeho kompetencii na posudzovanie a riešenie. Urážanie sudcu, polície, prokuratúry a samotného súdu v odvolaní žalobcu nie je v jeho kompetencii na posudzovanie. 5.Žalobca doplnil odvolanie, v ktorom uviedol, že ho odôvodňuje podľa § 205/2 písm. f) O.s.p. (ktorého znenie citoval).Trvá na tom, že v konaní súd nesprávne právne posúdil vec s tým, že otázku premlčania zrejme posudzoval podľa § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Má za to že v tomto prípade bolo potrebné aplikovať § 19 ods.2 (jeho znenie citoval). V jeho prípade práve sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená na zdraví. Vydanie rozhodnutia, ktorým mu odňali príspevok na bývanie bol rozhodujúci iba v tom, že týmto rozhodnutím sa začali problémy. Pokiaľ sa posudzuje otázka premlčania je toho rozhodne názoru, že treba aplikovať jednak už vyššie citovaný odsek, ako aj čl. 12 ods.1 Ústavy SR. V jeho prípade sa jedná o náhradu škody, ktorá vznikla neoprávneným zásahom do mojich základných práv a slobôd. Ako na to už poukázal, v dôsledku nesprávnych rozhodnutí došlo k tomu, že jeho zdravotný stav sa podstatne zhoršil, v čom vidí zásah do jeho zdravia, čím bola porušená aj nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 ods.1 Ústavy SR. 6.K doplneniu odvolania z 26.10.2015 žalovaný zaujal stanovisko - Úvodom poukázal na to, čo uviedol právny zástupca žalobcu v doplnení odvolania a k uvedenému sa vyjadril: Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že rozhodnutím 02/17258MJ zo 16.2.2004 ho on obral o životné minimum a preto na základe tohto nesprávneho postupu sa domáha náhrady škody. Z Rozhodnutia 02/17258MJ zo 16.2.2004 vyplýva, že žalobcovi sa priznáva dávka v hmotnej núdzi s príspevky od 1.1.2004 vo výške 2280 Sk mesačne do doby trvania podmienok nároku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že táto dávka sa skladala zo sumy 1450,-Sk na zabezpečenie základných životných podmienok, 50 Sk na zdravotnú starostlivosť a 780 Sk príspevok na bývanie. Konštatovanie žalobcu, že týmto rozhodnutím mu bola spôsobená ujma na zdraví a preto sa domáha náhrady škody je zavádzajúce a tendenčné, pretože samotné rozhodnutie je rozhodnutím o priznaní dávok a obsahuje niekoľko druhov príspevkov. Už vtedy v roku 2004 mal v tomto rozhodnutí žalobca priznaný aj príspevok na zdravotnú starostlivosť, takže už v tomto období trpel vážnymi zdravotnými problémami. Proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná, ak bola preukázaná protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov a zrušenie ( čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia. V tomto prípade tieto podmienky splnené nie sú. V odôvodnení rozsudku je podrobné uvedenie, že protiprávnosť rozhodnutia, ktorým údajne mala byť spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, čo v tomto prípade splnené nebolo. Nezákonnosť rozhodnutia príslušným orgánom konštatovaná nebola. Súd sa v odôvodnení rozsudku dobre vysporiadal aj s podmienkou právoplatnosti takého rozhodnutia po využití možných opravných prostriedkov. Žalobca nevyužil možné opravné prostriedky - nepodal odvolanie a ani nepodal žalobu
v rámci správneho súdnictva na preskúmanie rozhodnutia súdom. Konkrétne k uvedeniu v doplnení odvolania, že premlčacia doba 10 rokov sa nevzťahuje na škodu na zdraví uviedol, že medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Nebolo preukázané, že vydanie rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi vr. 2004 malo priamy vplyv na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktorý je dlhodobo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím už pred vydaním tohto rozhodnutia. Záverom uviedol, že on niekoľko rokov rieši ťažkú životnú situáciu žalobcu a priznal mu niekoľko druhov príspevkov na kompenzáciu následkov ťažkého zdravotného postihnutia a hmotnej núdze. Žalobca bol každý rok prehodnocovaný s ohľadom na splnenie podmienok pre poskytovanie sociálnych dávok. Žalobca od r. 2004 poberal dávku v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť, príspevok na bývanie, do doby pokiaľ spĺňal všetky zákonné podmienky na ich poberanie. Od 1.1.2005 nesplnil podmienky na poberanie príspevku na bývanie, preto mu bola dávka v hmotnej núdzi ponížená o tento príspevok, ostatné dávky boli a sú vyplácané naďalej. Okrem týchto základných sociálnych dávok mu priznaný aj príspevok na úpravu bytu - kúpeľne v máji 2010 vo výške 3 904,52,-€. Od februára 2009 zároveň mesačne poberá príspevky na stravovanie, osobnú hygienu a prevádzku motorového vozidla. Na základe uvedených skutočností žiadal Krajský súd o zamietnutie odvolania žalobcu a potvrdenie rozsudku z 8.7.2015 v plnom rozsahu. 7.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 10.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. 12.Na doplnenie správnosti odvolací súd dodáva, že aj v prípade, ak súd neprávne posúdil plynutie premlčacej doby (§ 19) uvedené nebolo jediným dôvodom, prečo zamietol žalobu. 13.Správne súd posúdil, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, čo aj náležite odôvodnil, k čomu možno doplniť, že žalobca neoznačil, že stranou v spore je štát - Slovenská republika, ktorému pasívna legitimácia prináleží a len v prípade, ak by nesprávne určil orgán, ktorý mal za SR konať bolo, by možné takúto vadu odstrániť, lebo len otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného (viď rozhodnutie NS SR 6Cdo/149/2011).
14.Rovnako správne vyhodnotil súd, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani nevyčíslil výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy. K uvedenému sa žiada dodať, že nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného. 15.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 16.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. 18.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.