Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/115/2003

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866 (pôvodne Okresný úrad Košice I), proti povinnému P.. A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. Ľ. Š. XX, C., o vymoženie 132,78 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi trovy exekúcie vo výške 11,96 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28.03.2003 sa začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie sumy 132,78 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodnutie o uložení pokuty, ev. č. Žo-2002/002899/00003/FUR, ktoré vydal Okresný úrad Košice I dňa 01.07.2002. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5701 015001* dňa 12.12.2003. Dňa 30.08.2016 bol tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora doručený podnet na zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súdny exekútor vykonal v priebehu exekučného konania úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, pričom elektronickou súčinnosťou so Správou katastra zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Exekútor lustráciou bankových účtov zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho účtu. Súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Skutočnosť, aby exekúcie nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného musí mať však očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny podklad. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má zato, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiadny majetok podliehajúci exekúcii. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatne rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu /viď

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). U povinného však za súčasnej situácie nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto exekúcii. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, a výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 11,96 EUR. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo preto, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 3 EP znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (odmena určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, odmeňovaná za každú aj začatú hodinu sumou 6,64 EUR), pretože dospel k záveru, že ani jeden z exekútorom uplatnených úkonov (prevzatie a porovnanie návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, čas strávený prípravou spisu na vydávanie upovedomení, exekučných príkazov, prípadná príprava dražby a pod.) nie je možné posúdiť ako čas účelne vynaložený na exekúciu. Súd posúdil tieto úkony ako administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 EUR za 2 úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky 288/1995 Z.z. (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie viacnásobne, ale iba 1x, nakoľko za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade by odmena za takýto úkon exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. V rámci náhrady hotových výdavkov priznal súd exekútorovi náhradu vo výške 3,33 EUR titulom poštovného. Pokiaľ zásielky súdneho exekútora obsahovali rozhodnutia súdneho exekútora vydané vo viacerých exekučných konaniach, súd výšku hotových výdavkov pomerne krátil. V zvyšnom rozsahu nemal súd vynaloženie a výšku výdavkov na poštovnom za preukázané, nakoľko nevyplývali z obsahu predloženého spisu. Súd taktiež súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov nepriznal náhradu za zisťovanie IRIS, GKÚ, REGOB, banky, nakoľko ich výšku súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal a rovnako ich výška nevyplýva z predloženého spisového materiálu. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu hotových výdavkov spojených s pracovnou cestou a náhradu za stratu času stráveného pri vykonávaní pracovnej cesty. Zároveň súdu predložil technický preukaz od vozidla, ktorým mala byť pracovná cesta vykonaná. Súčasťou predloženého spisu súdneho exekútora je aj úradný záznam zo dňa 12.05.2004 o tom, že povinný nebol zastihnutý na adrese trvalého bydliska, ktorý nie je podpísaný. Rovnako chýba doklad o kúpe pohonných hmôt. Aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, náhrada cestovného, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne uskutočnené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik cestovného (vrátane jeho výšky) preukázaný. Cestovné, ktoré malo exekútorovi vzniknúť v súvislosti s pracovnou cestou (jeho výška a účelnosť) v tejto

veci nebol exekútorom preukázaný - z predloženého spisu účel vykonanej pracovnej cesty nevyplýva. Súdu je pritom z jeho činnosti známe, že pri osobnom doručovaní sa doručujú písomnosti týkajúce sa väčšieho počtu konaní, a to v rámci vykonávania aj iných úkonov v mieste sídla doručovania, pričom za takto vykonané doručovanie nie je možné priznať náhradu cestovného, ktoré pri ceste vzniklo, v každej veci v plnej výške, resp. vo výške, ktorú nie je možné jednoznačne preukázať. Osobné doručovanie každej písomnosti osobitne (či už hromadným dopravným prostriedkom, alebo motorovým vozidlom) je zase nehospodárne a teda neúčelné. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnym exekútorom špecifikovanú ako „Náhrada HV spojená s vedením spisu“. Súd názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 3,32 EUR súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v

odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek hotových výdavkov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn. 15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012). Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 1,99 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 11,96 EUR.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.