Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-369-2015.pdf
PDF · 89.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/369/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/ a, IČO 35 815 256, zastúpenej: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: R. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. - H., Š. XXXX/X, o zaplatenie sumy 217,32 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 5000,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 22.5.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,32 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť žalobcu a žalovaného vznikla na základe prihlášky k odberu plynu. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na ich zaplatenie. Ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného:
- suma vo výške 15,00 eur, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2014, splatná dňa 31.5.2014;
- suma vo výške 119,79 eura, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2014, splatná dňa 23.9.2014;
- suma vo výške 1,- euro, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.5.2014, splatná dňa 3.6.2014;
- suma vo výške 78,53 eura, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2014, splatná dňa 30.7.2014;
- suma vo výške 3,- eurá, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.6.2014, splatná dňa 25.6.2014.
3. V prípade, že žalobca žalovanému úrok z omeškania osobitne vyčíslil a na tento vystavil doklad (najmä vyúčtovanie úroku z omeškania), takto určený úrok z omeškania je v rámci prehľadu uvedený spolu s dokladom a v časti petitu žaloby je zahrnutý do celkovej vyčíslenej požadovanej sumy a nie je ďalej úročený. V prípade, že žalobca žalovanému úrok z omeškania osobitne nevyčíslil, na tento nevystavil doklad, úrok z omeškania nie je v rámci prehľadu uvedený a v časti petitu žaloby je uvedený osobitne nevyčíslene spôsobom jeho určenia (vyčíslenia) a to najmä sumou, z ktorej sa určuje, percentuálnou sadzbou a obdobím, za ktoré sa určuje (prináleží).
4. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončenou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym a tento vznikol pred 1. februárom 2013. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výska úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.“
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poprel, že by medzi ním a žalobcom kedykoľvek vznikol záväzkový vzťah, nikdy so žalobcom zmluvu o dodávke plynu neuzatvoril, dal len súhlas na vytvorenie prípojky plynu na jeho pozemku, keď sa v obci Košúty zavádzal plyn, avšak malo to skončiť len na hranici pozemku bez toho, že by mal záujem o dodávky plynu. V tom čase v nehnuteľnosti býval nájomca R. S., pravdepodobne on si dal zaviesť plyn, zdôraznil však, že on nikdy zmluvu so žalobcom neuzatvoril a nikdy ani žiadnu faktúru neuhradil, pretože mu nebola ani doručená. Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Zároveň však podal vzájomnú žalobu, v zmysle ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 5000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujme na psychike a zdraví a poškodenie dobrého mena a to z dôvodu, že sa lieči na vysoký cukor a vysoký krvný tlak a ráno aj večer neustále mu vyvoláva nejaká pani zo spol. Platiť sa oplatí, s.r.o. s tým, aby zaplatil dlžnú sumu, čo naňho veľmi zle psychicky vplýva a už rok žije v strese. Zároveň táto suma je aj odškodnením poškodenia dobrého mena, pričom za poškodenie dobrého mena považuje to, že bol nahliadnuť do súdneho spisu a videl, ako bol lustrovaný. Za poškodenie dobrého mena považuje aj vyvesenie zoznamu pojednávaní, kde bolo vidieť, že sa SPP so ním súdi, pretože jeho meno sa v tomto okrese vyskytuje len v jeho prípade. Nevedel sa presne vyjadriť, prečo považuje zaplatenie práve sumy vo výške 5000,- eur.
6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyslúchol žalovaného. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
11. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
12. Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke plynu niekedy v roku 1999 pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu za podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Dlžná suma predstavuje spolu 217,32 eura.
13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
14. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca tvrdil, že k dodávke plynu žalovanému dochádzalo na základe zmluvy z roku 1999, pričom na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil zmluvu či prihlášku na odber zemného plynu; jeho právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 uviedol: „Žalobca nedisponuje zmluvou o dodávke plynu. Táto bola hľadaná v archíve, avšak bezúspešne. Jedná sa o zmluvný vzťah, ktorý trvá od r. 1999 a táto zmluva nájdená nebola.“ Žiaden ďalší dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy
so žalovaným žalobca nepredložil. Faktúry, ktorými žalobca účtoval žalovanému dodávky plynu, súd považuje len za účtovný doklad, nie za doklad preukazujúci vznik zmluvného vzťahu so žalovaným. Súd preto nemal za preukázané, že by žalovaný bol v akomkoľvek právnom vzťahu so žalobcom, keďže z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynuli skutočnosti, ktoré by nasvedčovali správnosti tvrdenia žalobcu o tom, že so žalovaným v roku 1999 uzavrel zmluvu o dodávke plynu. Žalobcom nebolo tvrdené a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že žalovaný sa v čase, kedy mal žalobca dodávať zemný plyn zdržiaval v mieste odberu, teda nepreukázal ani nárok na úhradu ceny za dodávku zemného plynu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže nepreukázal, že žalovaný na odbernom mieste odoberal v rozhodnom období, za ktoré žalobca vyúčtoval cenu zemného plynu, zemný plyn. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok nepreukázal, a preto žalobu zamietol.
15. Dôkazné bremeno neuniesol ani žalovaný ohľadne vzájomnej žaloby, keď poukazoval na konanie spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorá ho má už rok atakovať o zaplatenie žalovanej sumy. Súd poukazuje na to, že táto spoločnosť nie je stranou v tomto konaní a na správanie žalobcu žalovaný nijako nepoukazoval. Zároveň žalovaný poukazoval na lustráciu v súdnom spise, ktorá však opätovne nie je konaním žalobcu a súd pri lustrácii postupoval v súlade so zákonom, keď žalovaného lustroval z dôvodu doručovania žaloby a ďalších súdnych písomností. Preto súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného, nakoľko SPP, a.s. nie je pasívne vecne legitimovaná. Súd poukazuje na § 13 OZ, kedy súdnej ochrany sa má žalovaný domáhať voči tomu subjektu, ktorý sa dopúšťa neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti.
16. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalovanému povinnosť plniť dlh alebo nejakú inú nepeňažnú povinnosť, (respektíve žalobcovi vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok voči žalovanému uplatňovať). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
17. Podľa § 90 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) účastníkmi konania boli osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. Za takéto osoby Občiansky súdny poriadok označoval a) navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného), b) toho, koho zákon označuje za účastníka konania, c) toho, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
18. S účinnosťou od 1.7.2016, podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
19. V prejednávanej veci súd musí konštatovať, že ako v prípade žaloby, tak v prípade vzájomnej žaloby, nebola stranami preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného subjektu a preto súd musel obe žaloby v plnom rozsahu zamietnuť.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v spore nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán, nakoľko obe strany boli rovnako úspešné či neúspešné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.