Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-686-2015.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/686/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Bratislava, Kutlíkova ul. č. 17, IČO: 603 201, zastúpený advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Slobody č. 28, IČO: 47 247 916, proti žalovanému: J. B., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt U. - R., o zaplatenie 2 804,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 403,14 Eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 58 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 25. 11. 2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 2 405,65 Eur a úroku z omeškania zo zažalovanej istiny vyčíslený sumou 399,31 Eur za čas od 15. 2. 2013 do 30. 9. 2015 a od 1. 10. 2016 v sadzbe 8,75 % ročne zo zažalovanej istiny až do jej zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2014 žalovaný obýval bez právneho dôvodu byt č. XXX v U. na A. ul. č. 3, pričom za toto obdobie za bývanie v byte nič nezaplatil. Na preukázanie jeho tvrdení predložil listinné doklady ohľadom vzniku nájomného vzťahu žalovaného k bytu, doklady o skončení tohto nájomného vzťahu, ako aj vyúčtovania nákladov spojených s užívaním tohto bytu v rozhodnom období a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.
2. Žalovaný predmetnú žalobu prevzal 8. 4. 2016. Súdom bol vyzvaný, aby sa k nej písomne vyjadril, avšak túto povinnosť nerešpektoval a v spore zostal nečinný. Na pojednávanie nariadené na prejednantie tejto veci sa napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil a preto ho súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) vykonal v jeho neprítomnosti.
3. Dokazovanie vykonal súd obsahom listinných dokladov založených žalobcom do súdneho spisu a z nich zistil tento skutkový stav:
4. Dňa XX. X. XXXX uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným a G. B., nar. X. X. XXXX zmluvu, ktorou im prenechal do nájmu byt č. XXX v U. na A. ul. č. X. Zmluvu podpísal len jeden z nájomcov. Podľa evidenčného listu, vystaveného k tomuto bytu na meno G. B., vystupovali žalovaný a G. B. voči prenajímateľovi ako spoloční nájomcovia. Tento byt im bol pridelený na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. 12C 157/1999 - 34 z 16. 5. 2000, právoplatný 14. 7. 2000, ktorým im bola ako manželom
uložená povinnosť vypratať byt č. XX v U. na J. Q. č. X po zabezpečení náhradného bytu. Týmto náhradným bytom sa stal práve byt č. XXX v U. na A. ul. č. X. Žalobca listom z 19. 12. 2011 žalovanému a G. B., ako spoločným nájomcom, nájom označeného bytu vypovedal. Dôvodom výpovede bolo neplatenie nájomného a úhrad za užívanie bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalovaný túto výpoveď prevzal 15. 10. 2013 a žalobca kvalifikoval postavenie žalovaného vo vzťahu k prejedmetnému bytu od 1. 2. 2014 (od času skončenia plynutia výpovednej lehoty) ako jeho užívanie bez právneho dôvodu, teda v právnom základe bezdôvodného obohatenia. V zmysle výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky z XX. XX. XXXX je G. B., nar. X. X. XXXX manželkou žalovaného.
5. Podľa § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
6. Žalobca tvrdil, že žalovaný v čase od X. X. XXXX obýval byt bez právneho titulu a to z dôvodu uplynutia výpovednej doby k 31. 1. 2014, ktorým dňom zaniklo jeho nájomné právo k bytu. Zo samotnej výpovede z nájmu predmetného bytu je zrejmé, že žalobca konal so žalovaným a G. B. ako so spoločnými nájomcami tohto bytu. Ako spoločným nájomcom im aj predmetný byt prenechal do nájmu. Spoloční nájomcovia (manželia) sú podľa § 701 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne. V prípade spoločného nájmu manželov bytu, musí byť výpoveď z nájmu doručená obidvom manželom. Doručenie výpovede z nájmu bytu G. B. s účinkami skončenia nájomného vzťahu k času, ku ktorému sa žalobca domáha peňažných nárokov, žalobca nepreukázal. Nepreukázal ani eventuálne skončenie jej nájomného vzťahu k predmetnému bytu iným zákonným spôsobom ako výpoveďou. Výpoveď doručená len jednému z manželov nemá účinky skončenia nájomného vzťahu. Z tohto dôvodu sa súd preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný predmetný byt v čase od 1. 2. 2014 užíval bez právneho dôvodu a prejednávanú vec posúdil v právnom režime nájomného vzťahu.
7. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2012 mali jeho nájomcovia zaplatiť nájomné 478,56 Eur a cenu skutočne do bytu dodaných služieb 1 121,87 Eur. V zažalovanom nároku si žalobca uplatnil z tejto peňažnej povinnosti sumu 262,19 Eur, ktorá predstavuje dlh na cene služieb dodaných do bytu.
8. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2013 mali jeho nájomcovia zaplatiť nájomné 478,56 Eur a cenu skutočne do bytu dodaných služieb 814,25 Eur. V zažalovanom nároku si žalobca uplatnil celú túto peňažnú povinnosť.
9. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1. 1. 2014 do 10. 7. 2014 mali jeho nájomcovia zaplatiť nájomné 252,14 Eur a cenu skutočne do bytu dodaných služieb 598,51 Eur. V zažalovanom nároku žiadal žalobca za mesiac január 2014 titulom nájomného 39,88 Eur a za mesiace február 2014 do 10. 7. 2014 titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho k bytu predpísanému nájomnému 212,26 Eur. Ďalej žiadal priznať cenu nákladov na služby titulom nájomného vzťahu v mesiaci január 2014 v sume 95,20 Eur a za mesiace február 2014 do 10. 7. 2014 titulom bezdôvodného obohatenia v sume 500,80 Eur. Teda spolu žiadal 848,14 Eur.
10. Žalobca tvrdil, že žalovaný v zažalovanom období za bývanie v byte nič nezaplatil.
11. Podľa § 671 ods.1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
12. Podľa § 696 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
13. Súd v bode 5 tohto odôvodnenia uviedol, že pre nepreukázanie skončenia nájomného vzťahu žalovaného k prejednávanému bytu vyhodnotil súd nájomný vzťah strán sporu ako právny základ zažalovaného nároku žalobcu.
14. Žalobca vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním prejednávaného bytu preukázal, že nedoplatok na cene služieb dodaných do tohto bytu za rok 2012 bol 262,19 Eur, za rok 2013 bol 814,25 Eur a od 1. 1. 2014 do 10. 7. 2014 bol 598,51 Eur, spolu 1 674,95 Eur. Žalobca si z týchto nákladov uplatnil za rok 2012 sumu 262,19 Eur, za rok 2013 sumu 814,25 Eur a za obdobie od 1. 1. 2014 do 10. 7. 2014 sumu 596,- Eur, spolu 1 672,44 Eur. Súčasne preukázal, že za uplatnené obdobie od 1. 1. 2013 do 10. 7. 2014 malo byť zaplatené nájomné spolu 730,70 Eur. Zo spoločného nájmu bytu sú manželia oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita sa týka aj povinnosti platenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa § 511 ods. 1 OZ je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo spoločných nájomcov a preto je žalovaný pasívne legitimovaným pre toto konanie a súd ho k splneniu zažalovanej povinnosti vo výške preukázaného, respektíve uplatneného nároku spolu v sume 2 403,14 Eur (nájomné 730,70 Eur + 212,19 Eur nedoplatok ceny služieb za rok 2012 + 814,25 Eur nedoplatok ceny služieb za rok 2013 a 596,- Eur v spore uplatnený nedoplatok ceny služieb za rok 2014) zaviazal a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.
15. V časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu ako právne nedôvodnú zamietol.
16. Dôsledkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu je vznik práva veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Občiansky zákonník striktne ustanovuje, že nájomca, ktorý sa dostane do omeškania s platením nájomného (§ 697 OZ) je povinný platiť poplatok z omeškania. Už vyššie súd skonštatoval, že dlh žalovaného vznikol z nájomného vzťahu k bytu. V takomto prípade žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol. Omeškanie s peňažným plnením z nájomného vzťahu je spojené s nárokom veriteľa na poplatok z omeškania, ktorý žalobca nežiadal.
17. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca sa domáhal ku dňu rozhodnutia predmetnej veci 18. 10. 2016 peňažného nároku spolu v sume 3 026,41 Eur (2 804, 96 Eur + úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy 2 405,65 Eur od 1. 10. 2015 do 18. 10. 2016 = 221,45 Eur) priznaný mu bol nárok v sume 2 403,14 Eur. Pomer úspechu strán sporu bol 79 % u žalobcu a 21 % u žalovaného, preto žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 58 %, o ktoré jeho úspech prevýšil úspech žalovaného.
18. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).