Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-417-2015.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/417/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO : 36 442 151, proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., o zaplatenie 200,73 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 200,73 eur od 03.09.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200,73 eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 200,73 eur od 03.09.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odobral zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste J.. N.. Z. G. XXX/XXX, Ž., podľa zákona č. 251/2012 Z. z. Faktúrou č. 7122887002 splatnou dňa 02.09.2014 žalobca vyúčtoval žalovanému neoprávnený odber v sume 200,73 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby pohľadávku neuhradil, a to ani na základe výzvy. Z dlžnej sumy si žalobca uplatnil úroky z omeškania.
3.Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 13C/417/2015-18 zo dňa 21.10.2015. Vzhľadom k tomu, že sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 18.04.2016 zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 18.10.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12.10.2016.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
9. Faktúrou č. 7122887002 zo dňa 14.08.2014 splatnou dňa 02.09.2014 vyfakturoval žalobca žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste ČOM 7122887 na adrese J.. N.. Z. G. XXX/XXX, Ž., celkovo v sume 200,73 eur, a to v členení škody vo výške 19,53 eur a zisťovacieho poplatku vo výške 181,20 eur. Súčasťou faktúry bol výpočet škody.
10. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 07.08.2014 vyplýva, že na odbernom mieste ČOM 7122887 na adrese J.. N.. Z. G. XXX/XXX, Ž. vedenom na žalovaného bolo zistené, že z hlavného prívodu boli napojené dva vodiče do el. inštalácie bez zmluvy a elektromera, čiže samovoľné zapojenie odberného miesta. Protokol vlastnoručne podpísal žalovaný a výslovne vyhlásil, že sa k neoprávnenému odberu priznáva, čo je písomne zaprotokolované v predmetnom protokole. Súčasťou protokolu bola aj fotodokumentácia odberného miesta dokumentujúca svojvoľnú manipuláciu s elektrickou inštaláciou.
11. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 200,73 eur výzvou zo dňa 27.08.2015, na ktorú žalovaný nereagoval.
12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <javascript:%20fZzSRInternal('3171978',%20'19686847',%20'19686847', %20'5750999',%20'5750999',%20'0')>.
13. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2
14. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
15. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ustanovenie § 3 (s účinnosťou od 1.2.2013) - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie zo zariadenia pre verejný rozvod na odbernom mieste J.. N.. Z. G. XXX/XXX, Ž.. Súd vychádzal z toho, že predmetné odberné miesto, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu elektriny, je evidované na žalovaného, ktoré tvrdenie žalobcu súd považoval medzi stranami za nesporné, ďalej že na tomto mieste bolo zistené, že došlo k svojvoľnej manipulácii žalovaného do el. inštalácie bez zmluvy a elektromera. V protokole, ktorý bol žalovaným vlastnoručne podpísaný, je zaznamenané, že žalovaný sa priznal, že napojil zariadenie k neoprávnenému odberu, žalovaný uvedené nenamietal, preto uvedená skutočnosť sporná nebola. Uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorú žalobca vyčíslil spolu s nákladmi spojenými so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 200,73 eur a fakturoval žalovanému faktúrou č. so splatnosťou dňa 02.09.2014. Z hľadiska výšky uplatneného nároku súd o správnosti výpočtu žalobcu nemal pochybnosti a tento tak považoval za správny v súlade s cit. ust. vyhlášky Ministerstva Hospodárstva SR č. č. 292/2012 Z.z., podľa ktorých ustanovení má žalobca právo nielen na náhradu škody, ale aj na úhradu nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Výška žalovanej sumy nebola zo strany žalovaného namietaná a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti jej výpočtu. Súd preto považoval nárok žalobcu za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 200,73 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení i úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t.j. od 03.09.2014, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zvýšená o 5 percentuálnych bodov k tomu dňu predstavovala 5,15 %. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti príslušenstva ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto má voči žalovanému ako plne neúspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.