Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/286/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát, Bratislava, proti žalovanej: M. X., nar. XX. L. XXXX, bytom Ň. XXX, o 634 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 489 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 24. júna 2015. II. V časti o zaplatenie 145 €, 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 634 € od 21. mája do 23. júna 2015 a zo sumy 145 € od 24. júna 2015 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 54,2 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 24. júna 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 31. októbrom 2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 500 € s úrokom 100 € a servisným poplatkom 45 €, ktoré mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 2,50 € a desiatich splátkach po 63,75 €, t. j. spolu 645 €. Celkovo však splatila len 11 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 20. máju 2015 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných 26. septembra 2016 nevyjadrila.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 4), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 6 a 7), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 8 a 9) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 31. októbra 2014 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. D. (č. l. 4) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytne dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 500 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 9 % istiny, pričom ročný

percentuálna miera nákladov bola 50,22 %. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku zaviazal zaplatiť celkovo 145 € (t. j. 29 % z 500 €), teda spolu s istinou sumu 645 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,50 € a desiatich po 63,75 € v určených termínoch splatnosti. V čl. III ods. 1 sa okrem iného ustanovuje, že žalobca „má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“. V čl. III ods. 2 bola určená konečná splatnosť na 380. deň od uzavretia zmluvy.

c) Žalobca žalovanej úver poskytol, tá však zaplatila len 11 € a ďalšie splátky nevykonal (nesporná skutočnosť). Úhrada vyššej sumy nebola dokázaná.

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 19. februára 2015 (č. l. 6) upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 18. júna 2015 (č. l. 8) podaným na poštu 19. júna 2015 (č. l. 9) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 20. máju 2015. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a táto sa zaviazala vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 31. októbru 2014, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a „servisného poplatku“ vo výške 9 %. Podľa názoru súdu je však tak z umiestnenia oboch dojednaní (tesne za sebou), zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom odmeny a servisného poplatku nie je žiadne podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 28 % z istiny. Úrok i servisný poplatok sú však vypočítavané z celej istiny vopred a následne sú splácané v jednotlivých splátkach tak, že určitá pevná časť splátky je určená na splátku istiny, časť na splátku úroku a časť na splátku servisného poplatku. Ide teda o určitú formu amortizácie istiny, pri ktorej sa však úroková časť jednotlivých splátok nevypočítava z aktuálneho zostatku istiny, ale vždy z pôvodnej istiny. Efektívna úroková sadzba, teda výška úroku prepočítaná na postupne sa amortizujúcu istinu, je tak reálne podstatne vyššia a v podstate zodpovedá výške RPMN (50,22 %). Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov (vo forme úroku a servisného poplatku) odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Efektívna úroková sadzba (odplata) 50 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 500 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná splatila 11 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 489 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s čl. III ods. 1 zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potom, čo bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa, že k zosplatneniu došlo 20. mája 2015. Na druhej strane však práve citované oznámenie 18. júna 2015 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (19. júna 2015 na adresu, kde žalovaná preberá aj súdne zásielky) možno podľa názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 22. júna 2015 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 23. júna 2015.

10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 24. júna 2015. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (489 : 145, t. j. 77,1 : 22,9 =) 54,2 % jeho účelne vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.