Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-3190-2001.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/3190/2001
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného:Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 35 937 874, pob. Prievidza, Včelárska 1, 971 01 Prievidza proti povinnému: V. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. cesta, XXX XX B. o vymoženie istiny vo výške 19,85 eur (598,00 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79, 83101 Bratislava, nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnym exekútorom dňa 11.07.2001 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 19,85 eur (598,00 Sk) s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1Ro/1730/00 zo dňa 29.12.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi udelené tunajším súdom dňa 13.09.2001.
2. Dňa 24.01.2012 predložil oprávnený tunajšiemu súdu oznámenie, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX.
3. Z úradnej činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní V. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením č.k. 14D/808/2011 zo dňa 22.08.2011 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 22.08.2011 vo veci samej nadobudlo právoplatnosť.
4. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. V zmysle § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Medzi takéto podmienky konania patrí procesná subjektivita.
10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Z vyššie uvedenému vyplýva, že povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zomrel, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/808/2011 zo dňa 22.08.2011 právoplatne zastavené pre nemajetnosť, nedošlo k prechodu dlhov z poručiteľa - povinného na právnych nástupcov. V predmetnom exekučnom konaní z toho dôvodu nevystupuje na strane povinného žiaden účastník konania, preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
14. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.01.2002), náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.01.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
17. Exekučný poriadok umožňuje zaviazať na úhradu trov exekúcie povinného v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku alebo oprávneného v zmysle § 203 Exekučného poriadku.
18. Podľa 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
19. Rozsah povinnosti na náhradu trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu úmrtia povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po desiatich rokoch od začatia exekučného konania k úmrtiu povinného, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti.
20. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť
exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/. 21. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku /rozsudok z 23.11. 1983/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 58 ods. 4 Exekučného poriadku (uvádzané v znení vzťahujúcom sa na konanie, t.j. po zohľadnení príslušných prechodných ustanovení právneho predpisu). V zmysle § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.