Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/62/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: C. T., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 819,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,- Eur od 16.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2016 žalobca žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 819,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 819,- Eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu až do zaplatenia ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.04.2013 uzavrel s otcom žalovanej, toho času už nebohým D. P. ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131398, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur za úrok vo výške 20 % z istiny, t. j. 120,- Eur a odmenu vo výške 18 % z istiny, t. j. 108,- Eur. Dlžnú čiastku 828,- Eur sa menovaný zaviazal uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,- Eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 81,90 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Nebohý D. P. počas života uhradil len sumu 9,- Eur. Žalobca si do dedičského konania po menovanom prihlásil svoju pohľadávku podaním zo dňa 09.07.2013. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve notárkou Ľubicou Dvončovou pod sp. zn. 9D/85/2013 zo dňa 15.10.2013 a toho istého dňa nadobudlo aj právoplatnosť.

2. Žalovaná si žalobu prevzala dňa 15.08.2016, no k veci sa nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- EUR.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420131398 datovanej dňom 30.04.2013 žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovanej úver vo výške 600,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % a okrem toho si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. V čl. II. zmluvy sa právny predchodca žalovanej D. P. zaviazal uhradiť istinu 600,- Eur a odplatu 228,- Eur v 13 mesačných splátkach.

5. Z charakteru predloženej úverovej zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

6. Ku dňu uzavretia zmluvy 30.04.2013 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.

7. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 600,- Eur a súčasne „odmena za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny 600,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu poplatkom za poskytnutie úveru žalobca v skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.

8. Napokon zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zo zmluvy totiž nemožno vyvodiť rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny, úrokov a iných poplatkov, teda aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úrokov a aká je výška splátky iných poplatkov.

9. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto mal žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 600,- Eur a pokiaľ bolo podľa tvrdenia žalobcu uhradených na úver len 9,- Eur, je žalovaná povinná vrátiť ešte rozdiel vo výške 591,- Eur. Preto vo zvyšku súd žalobu v tejto časti zamietol s tým, že pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo väzbe na priložené osvedčenie o dedičstve sp. zn. 9D/85/2013, Dnot 76/2013 zo dňa 15.10.2013 vydané notárkou JUDr. Ľubicou Dvončovou. Podľa tohto osvedčenia a prihlášky pohľadávky žalobcu zo dňa 09.07.2013 (č.l. 5 spisu) uzavreli dedičia poručiteľa D. P. zomrelého 22.06.2013 dohodu, podľa ktorej pohľadávku žalobcu z úverovej zmluvy č. 420131398 v celosti preberá žalovaná, keď je súčasne v osvedčení o dedičstve uvedené vyjadrenie žalovanej, že ide vlastne o jej záväzok voči žalobcovi, preto ho aj preberá a nežiada od ostatných spoludedičov, aby sa na úhrade tohto záväzku podieľali. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž platí, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

10. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založený

dňa 30.04.2013 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby až do zaplatenia. Súd mal tak za to, že žalobca požaduje úrok z omeškania odo dňa 16.08.2016, keďže žalovaná prevzala žalobu dňa 15.08.2016. 12. Ako už bolo uvedené, podľa úverovej zmluvy (čl. II) bola prvá splátka splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. To znamená, že vzhľadom na deň uzavretia zmluvy 30.04.2013 boli splátky splatné v priebehu obdobia 10.05.2013 (prvá splátka) až 09.05.2014 (splatnosť poslednej splátky), pričom v tomto období základná úroková sadzba ECB ani raz nebola nižšia než 0,05 % ročne (pohybovala sa v rozmedzí 0,15 % až 0,50 % ročne a teda bol platný úrok z omeškania 5,15 % až 5,50 % ročne). Nakoľko žalobca požadoval nižší úrok z omeškania než bol platný v danom období a súd nemohol prekročiť žalobný návrh, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 5,05 % ročne z dôvodne žalovanej sumy 591,- Eur od 16.08.2016 do zaplatenia.

13. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, a to podľa pomeru úspechu sporových strán. Žalobca bol úspešný čo do sumy 591,- Eur s príslušenstvom, čo je po zaokrúhlení 72 % zo žalovanej sumy 819,- Eur s príslušenstvom. Žalovaná mala úspech vo zvyšku, t.j. v rozsahu 28 % (100 % mínus 72 %). Po odpočítaní úspechu žalobcu a úspechu žalovanej predstavuje čistý úspech žalobcu hodnotu 44 % (72 % mínus 28 %). Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.