Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/8/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého R. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov D. T., nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, bytom R. R.. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ingrid Haulíkovou, advokátska kancelária so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 100 a R. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom U., R. ul. č. XX, zastúpeného JUDr. Evou Fridrichovou, bytom Bratislava, Pribišova ul. č. 31, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, resp. do jeho osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého R. G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. za obdobie od 22.10.2013 do 31.08.2015 výživným vo výške 200 Eur mesačne a za obdobie od 01.09.2015 výživným vo výške 250 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 22.10.2013 do 18.10.2016 vo výške 4364,42 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítal sumu 3600,08 Eur.

Súd stretávanie sa otca s maloletým R. neupravuje.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Súd návrh otca na zverenie maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, resp. do jeho osobnej starostlivosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Senica elektronicky dňa 22.10.2013, písomne doplneným dňa 23.10.2013, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R.. Žiadala, aby súd zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 Eur mesačne odo 01.08.2013. Uviedla, že s otcom maloletého žila takmer 10 rokov v spoločnej domácnosti. Po nezhodách a potom, ako si otec našiel známosť, sa matka s maloletým presťahovala

k svojim rodičom do obce R. R.. Uviedla, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého v plnom rozsahu iba sama, otec nejaví záujem podieľať sa na jeho výchove a ani žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu. Mesačné náklady maloletého predstavujú sumu 601 Eur vrátane životného poistenia a stavebného sporenia. Príjem matky nepresahuje sumu 403,91 Eur, teda hornú hranicu materiálnej núdze platnú od 01.07.2013; Centrum právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. 3N/274/2013 zo dňa 31.07.2013 z uvedeného dôvodu priznalo matke nárok na poskytnutie právnej pomoci a určilo jej advokáta. Podľa vyjadrenia matky otec žil v Rakúsku, jeho príjmy a majetkové pomery sú veľmi dobré. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Senica dňa 19.11.2013 matka svoj návrh zmenila tak, že žiadala, aby súd otcovi uložil aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.10.2012 do 31.07.2013 v sume 2 800 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že otec na výživu maloletého R. vôbec neprispieval od októbra 2012 s výnimkou sumy 200 Eur, ktorú dal matke v decembri 2012 na vianočné darčeky pre maloletého. Uviedla, že otec sa presťahoval do rozostavaného rodinného domu v Y., Q. XX, ktorý spoločne s matkou a maloletým užívali ešte pred kolaudáciou. Dňa 14.06.2013 prišlo ku konfliktu medzi rodičmi, kedy otec údajne fyzicky napadol pred maloletým; matka na otca podala trestné oznámenie. V ten istý deň otec vymenil zámok na dome, v ktorom nechal matku so synom zamknutých, takže títo museli z domu vychádzať a vchádzať do neho cez okno po rebríku, o čom matka podala ďalšie trestné oznámenie. Dňa 17.06.2013 po odchode maloletého do školy a matky do práce otec zamkol dom, matka so synom sa už do neho nedostali a v dome zostali všetky ich veci aj školské potreby maloletého a z tohto dôvodu musel maloletý zostávajúce dva týždne do konca školského roka prespávať u spolužiakov a matka u známych. Matka uviedla, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti G., s. r. o.. Na pojednávaní dňa 12.12.2013 matka uviedla, že od septembra 2013 sa aj s maloletým zdržuje na adrese S. XXX v podnájme a maloletý R. od septembra 2013 navštevuje Základnú školu v Y..

2. Okresný súd Senica uznesením č. k. 3P/66/2013 zo dňa 12.12.2013, právoplatným dňa 04.01.2014, preniesol príslušnosť na konanie vo veci na Okresný súd Malacky.

3. Dňa 23.01.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal otca platením výživného pre maloletého vo výške 330 Eur mesačne, keďže otec jej od decembra 2012 na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva a ani sa o neho nezaujíma.

4. Uznesením č. k. 8P/8/2014-75 zo dňa 21.02.2014 Okresný súd Malacky uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 90,45 Eur mesačne, počnúc vydaním predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na tunajšom súde pod č. 8P/8/2014 a vo zvyšku návrh matky zamietol. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím č. k. 11CoP/184/2015 - 206 zo dňa 22.04.2015 vyššie citované rozhodnutie Okresného súdu Malacky potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2015 (v spojení s vyššie citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave).

5. Dňa 28.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie otca k návrhu matky. Otec súhlasil zo zverením maloletého Patrika do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného a žiadal súd, aby určil výživné vo výške 90,42 Eur mesačne. Žiadal tiež o úpravu styku s maloletým na každý nepárny týždeň v čase od soboty od 11:00 hod. do 13:00 hod. Otec nepopieral svoju novú známosť, uviedol však, že tejto predchádzali niekoľkoročné nezhody s matkou, pričom už rok pred odsťahovaním matky s maloletým zo spoločnej domácnosti sa z nich v dôsledku odcudzenie stali iba spolubývajúci. Otec uviedol, že má záujem podieľať sa na výchove a životnej úrovni maloletého. Po odsťahovaní matky s maloletým sa pokúšal s ním stretnúť, ale matka mu to neumožnila. Otec sa pokúšal dovolať na mobilný telefón maloletého, ktorý bol vypnutý a volal aj matke, ktorá ho vždy odbila tvrdením, že maloletý s ňou práve nie je. Matkou mu nebolo umožnené ani to, aby si maloletého vzal na pár dní k sebe počas letných prázdnin v roku 2013. Výživné vo výške 300 Eur mesačne považuje otec za neprijateľné vzhľadom na svoje majetkové a osobné pomery. Uviedol, že stavebné práce skutočne vykonával aj v Rakúsku, ale od roku 2013 je to už iba na území Slovenskej republiky, a to len sezónne. Spoločnosť G., s. r.o., ktorej je otec jediným spoločníkom, pritom dlhodobo vykazuje minimálny, resp. žiadny zisk. Otec spochybnil matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletého vo výške 601 Eur, keďže príjem matky nepresahuje sumu 403,91 Eur mesačne. Matka pritom nesprávne započítala položku „oblečenie počas roka“ v sume 200 Eur do

mesačných nákladov na maloletého, a teda mesačné náklady na maloletého by mali predstavovať sumu 417,60 Eur. Otec považuje mesačné výdavky na školské potreby vo výške 40 Eur, na drogériu vo výške 20 Eur, na futbalový tréning a športové potreby vo výške 50 Eur a na kino, divadlo a detské akcie vo výške 30 Eur za neprimerané vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom rodičov. Otec uviedol, že i napriek vyššie uvedenému si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, a preto prispieval na výživu maloletého sumou 30 Eur mesačne a po nariadení predbežného opatrenia doplatil dňa 13.06.2014 celú dlžnú sumu. Poukázal na skutočnosť, že má tiež vyživovacie povinnosti k svojej plnoletej dcére Q. G., nar. XX.XX.XXXX. a k synovi G. G., nar. XX.XX.XXXX spolu vo výške 220 Eur mesačne. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 250 Eur na stravu a 30 Eur na hygienické potreby. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 otec navrhol, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od prvého dňa v mesiaci do 15. dňa v mesiaci a matka od 16. dňa v mesiaci do posledného dňa v tom istom mesiaci s tým, že obaja budú povinní si maloletého prevziať na dohodnutom mieste v určený čas a hodinu. Uviedol, že na maloletého pravidelne prispieva sumou 90,42 Eur mesačne a ak mu to vyjde, posiela maloletému balík ako aj príspevok na vianočný darček. Určitú dobu na neho neprispieval z dôvodu, že matka podávala na otca trestné oznámenia a tak musel často chodiť na políciu, a teda nemohol pracovať, nemal príjem a peniaze si musel aj požičať. Maloletý potrebuje pre svoj vývoj pokoj a pevné rodinné prostredie, ktoré mu vie otec poskytnúť, pričom jeho zatiaľ neskolaudovaný rodinný dom sa nachádza v Y., kde maloletý navštevuje základnú školu. Na pojednávaní dňa 24.09.2015 otec upravil svoj návrh tak, že navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov alebo iba do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, nesúhlasil s jeho zverením matke, pretože by sa o maloletého vedel postarať lepšie. Uviedol, že už 5 rokov žije sám v trojizbovom byte na adrese R. XX v U., kde užíva jednu izbu a má tam v úmysle vykonávať starostlivosť o maloletého R., kým sa nevyrieši situácia v dome v Y. ( ohľadne nehnuteľnosti prebieha na Okresnom súde Malacky spor s matkou maloletého). Uviedol, že s matkou maloletého R. nikdy nežil v spoločnej domácnosti, táto bývala u rodičov, avšak jej brat jej ako aj synovi pod vplyvom alkoholu robil zle, preto jej otec povolil od roku 2009 bývať v neskolaudovanom rodinnom dome v Y., dom je vo vlastníctve otca. Pozemok, na ktorom je dom postavený otec kúpil v roku 2005. V čase po rozvode svojho manželstva otec prespával v byte u známej na J. X v U. alebo v ubytovni firmy A. v Rakúsku, v ktorej pracoval do roku 2013. Matka mala v tom čase prenajatú garsónku M. XX v U., kde otec pár krát prespal. V roku 2004 sa rozviedol, pričom pred rozvodom s manželkou predali spoločný byt nadobudnutý manželstva a otcovi pripadlo 3,5 milióna Sk. Ešte pred rozvodom si našiel stavebný pozemok v Y., kúpil ho spolu s miestnou komunikáciou na meno matky a po rozvode svojho manželstva ju požiadal, aby mu nehnuteľnosti previedla späť, čo odmietla. Až po dlhých prehováraniach mu ich previedla za 1,- Sk. Po narodení maloletého matka aj s maloletým R. odišla do R. R., kde údajne žila u suseda. Otec jej dával peniaze až do doby, čo sa nasťahovala do Y.. V Rakúsku otec pracoval ako stavebný dozor a majster na stavbe, zarábal asi 2000 Eur mesačne, poberal rodinné prídavky na maloletého, pričom od roku 2013 ich poberala znovu matka. V roku 2013 dal matke ultimátum, aby sa vysťahovala z domu, pretože ho chcel skolaudovať a bývať v ňom. Matka mu z domu zobrala všetky spisy a zmluvy na dom a ďalšie veci, ktoré sa dali speňažiť. Matkine osobné veci dal otec do vriec a vyložil do chodby. Matka chodila do domu cez okno; ňou privolaná hliadka OO PZ v Stupave však obmedzenie matky na osobnej slobode nepotvrdila. Otec namietal, že matka pracovala v škôlke v M. U., kde jej za upratovanie dovolili bývať, o maloletého sa starala riaditeľka škôlky s manželom. Otec potvrdil, že v tomto období na výživu maloletého neprispieva, pretože nemal prácu. V roku 2013 si založil firmu. Otec chcel na matku prepísať auto, avšak potom ako napadla jeho priateľku, ho chcel späť, no matka bez vedomia otca auto prepísala na seba, otec som to nahlásil na políciu, ktorá matke auto odobrala. Výživné pre maloletého začal platiť od augusta 2014. V roku 2015 sa bol otec asi dvakrát informovať na syna v škole a tiež v ČSFA Malacky, kde zistil, že maloletý už nie je členom futbalovej akadémie a futbal tu už nehrá. Do domu do Y. chodí otec často, keď si potrebuje vymeniť veci, resp. na záhradu a niekedy aj jeho priateľka. S maloletým sa otec videl naposledy na začiatku školského roka 2015/2016, chcel mu odovzdať veci do školy, chcel tam na neho počkať, avšak maloletý mu povedal, že ho bude čakať matka. Otec chcel, aby maloletý strávil časť prázdnin u jeho otca, v obci X. pri J., starý otec bol ochotný pre malého prísť aj ho doviesť, aj ho odviesť. Avšak vzhľadom na to, že R. sa bojí matky, prázdninový pobyt maloletého nerealizoval. Otec uviedol, že má už 5 rokov priateľku, ktorá je zamestnaná ako redaktorka v novinách. Matka jeho priateľku pred maloletým R. napadla. Uviedol, že matka chodí aj s maloletým R. rozbíjať dvere otcovi na rodinnom dome v Y., je to nahraté na kamerovom systéme. Aj právnej zástupkyni otca posiela výhražné SMS. Otec bol v roku 2015 na dovolenke na Y., ktorú platila jeho priateľka, a tiež na pobyte v 4* hoteli

Y. vo T., ktorý mu zaplatil kamarát. Otec bol vlastníkom osobného motorového vozidla a motocykla zn. L., tieto predal a používa nákladné motorové vozidlo značky J. T., ktoré kúpila jeho priateľka p. X.. Dňa 20.10.2015 otec doručil tunajšiemu súdu podanie, v ktorom požiadal súd o zistenie pobytu maloletého Patrika, nakoľko sa s ním nedokáže skontaktovať, mobilný telefón maloletého bol nedostupný a keď sa ho otec snažil nájsť na adrese Y. X, Y., avšak majiteľka domu mu vždy oznámila, že maloletý je na tréningu alebo s matkou na nákupoch, resp. mu nikto neotváral. Komunikácia otca s matkou nie je možná už aj z dôvodu, že matka aj v prítomnosti maloletého poškodzuje majetok otca (rozbíjanie kamier, lepenie zámkov sekundovým lepidlom) a vulgárne sa vyjadruje na adresu otca. Matka tiež syna ovplyvňuje a otec má podozrenie, že maloletý sa mu bojí odpovedať, keď spolu telefonujú, okrem prípadov, keď maloletý potrebuje niečo kúpiť. Otec mu naposledy kúpil v septembri 2015 školskú tašku a pomôcky do školy. Na pojednávaní dňa 25.11.2015 otec uviedol, že od posledného pojednávania bol s maloletým nakupovať tenisky a iné veci, odvtedy sa mu maloletý neozval, pretože údajne nemal čas. Uviedol, že keď sa maloletého Patrika pýtal, kde býva, tento mu raz povedal, že na Y. X v Y., raz pri kostole v Y. a raz na R. v U.. Otec napokon od triedneho učiteľka R. zistil, že tréner hádzanej je majiteľom domu, v ktorom býva matka s maloletým. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 otec trval na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, resp. do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že maloletého videl naposledy pred rokom v škole a maloletý otcovi povedal, že nemá čas sa s ním rozprávať. Odvtedy za ním nebol doma, pretože s matkou nekomunikujú a táto vyvoláva konflikty. S maloletým však komunikoval telefonicky a formou sms-správ. Keď sa s ním chcel stretnúť cez prázdniny, nebolo mu to umožnené, pretože maloletý bol stále na nejakej dovolenke, a preto nebol pozrieť ani starých rodičov. Otec kúpil maloletému veci do školy, avšak tento si ich neprevzal a otec ich priniesol na pojednávanie. Vo vzťahu k možnej úprave styku s maloletým otec uviedol, že o nej nemá predstavu, táto nebude vykonateľná pre vzájomnú averziu rodičov a skutočnosť, že maloleté dieťa má trvalé bydlisko v R. R., školu v Y. a na futbal chodí do M. U.. Otec poukázal na skutočnosť, že takéto cestovanie nie je v záujem maloletého.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2015 matka upravila svoj návrh tak, že žiadala, aby súd zveril maloletého R. do jej výchovy a osobnej starostlivosti a otca zavial prispievať na výživu maloletého mesačne po 300 Eur od 01.06.2013. Dňa 06.10.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie matky, v ktorom žiadala súd o vypočutie svedkov, a to Mgr. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, Mgr. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX a Mgr. X. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú priamymi susedmi otca v rodinnom dome v Y. a môžu dosvedčiť, že matka s otcom a maloletým bývali v tomto dome spoločne, otec ich z neho vyhodil a nasledujúci deň si tam nasťahoval priateľku. Matka tiež navrhla vypočuť svoju sestru Y. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá môže dosvedčiť, že matka s otcom žili spoločne, ako sa k nim otec správal a akým spôsobom matke vypomáhala jej rodina. Na pojednávaní dňa 24.09.2015 matka uviedla, že skutočné bydlisko jej a maloletého R. je od septembra 2014 na adrese: Y. ul č. X, Y., kam sa presťahovali z dôvodu, že maloletý v Y. navštevuje školu. Matka žiada pre maloletého výživné od 01.06.2013, pretože v mesiaci jún 2013 ju otec vyhodil z ich rodinného domu v Y., do ktorého sa spoločne nasťahovali dňa 01.02.2009. Otec jej potom povyhadzoval von všetko oblečenie. Matka tam zostala prvý júlový týždeň, potom si tam otec doviedol svoju priateľku a matka aj s maloletým R. išla k svojim rodičom. Otec na dome vymenil zámky sám, resp. za pomoci policajtov, pričom matka potom menila zámky v súlade so stavebným povolením. Otec v súčasnosti túto neskolaudovanú stavbu užíva a umožňuje jej užívanie iným osobám. Matka poukázala na skutočnosť, že rozhodnutím mesta Stupava zo dňa 06.07.2004 bola povolená zmena stavebníka predmetného rodinného domu na matku. Pozemok, na ktorom sa nachádza táto stavba, odkúpil otec od matky za 1,- Sk. Predtým od roku 2002 matka s otcom spolu bývali v podnájme u jej priateľky v byte v U. na M. ul. č. XX. Otec maloletého nikdy nebýval na R. XX v U., je to iba fiktívna adresa u jeho právnej zástupkyne. Otec naďalej býva v Y., Q. XX, kde má nasťahovanú svoju priateľku J. X. a P. D., ktorá užíva detskú izbu maloletého, ktorej zariadenie mu kúpili rodičia matky aj jej sestra, takisto užíva zariadenie domu kúpené za peniaze matky. Matka chodila za otcom, aby prispel na výživu maloletého aj na letný tábor v roku 2013, sľúbil jej 300 Eur mesačne, avšak nič jej nedal a nadával jej. Výživné začal platiť až po nariadení predbežného opatrenia a po dohovore, resp. donútení prokurátora po tom, čo na neho matka podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného. V roku 2013 otec kontaktoval matku cez SMS, že chce platiť na maloletého a doplatiť výživné za júl a august 2013. Matka mu niekoľkokrát poslala svoje číslo účtu cez SMS aj písomne, avšak ani jednu zásielku neprevzal a výživné jej neuhradil. V súčasnosti otec posiela riadne

90,42 Eur mesačne. Uviedla, že otec sa s maloletým nestretáva a spochybnila tvrdenie otca, že s maloletým nemôže komunikovať, pretože maloletý R. má telefón od roku 2013, nosí si ho stále so sebou a matka mu ho nebráni zdvíhať. Maloletý R. pritom komunikuje riadne s obomi rodičmi otca. Kredit mu dobíja iba matka, otec tak nikdy neurobil. Otec sa s maloletým videl iba raz v prvý septembrový týždeň, keď mu doniesol školskú tašku. Otec maloletému kúpil bicykel, ktorý mu odovzdala predavačka v obchode, pretože otec sa ponáhľal na dovolenku. Matka vlastní osobné motorové vozidlo značky N. J., rok výroby 1996, ktoré bolo zakupované v marci 2007 na meno otca maloletého, pričom ho užívala matka z dôvodu starostlivosti o maloletého a v auguste 2013 bolo prevedené, pretože otec naň nechcel platiť poistku. Vozidlo je od marca alebo apríla 2014 zadržané políciou z dôvodu, že otec nahlásil jeho krádež. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 matka na základe vykonaného dokazovania navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého R. sumou 300 Eur od dňa 1. júna 2013 s tým, že zmeškané výživné musí otec dieťaťa doplatiť jednorázovo, prípadne v dvoch splátkach. Úpravu styku otca s maloletým matka ponechala na úvahe súdu. Uviedla, že otec svojim protinávrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti len kalkuluje a nie je to z jeho strany úprimné. Výživné pritom začal platiť až po začatí trestného stíhania. Matka nemá vysoký príjem, býva s rodičmi a jej súrodenci a rodičia jej aj finančne pomáhajú. Poukázala na to, že otec má stavebnú firmu, je zdravý a to, že sa mu nedarí, sú len výhovorky a realita o jeho skutočných príjmoch je úplne iná.

7. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 18.10.2016 uviedol, že výšku výživného pre maloletého R. ponecháva na úvahu súdu. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletého poukázal na skutočnosť, že rodičia sa nevedia na ničom dohodnúť, otec nie je v osobnom kontakte s maloletým, a preto by asi striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme dieťaťa. Navrhol teda zveriť dieťa do starostlivosti matky, a to aj s poukazom na vyjadrenie samotného maloletého R., a súčasne upraviť styk otca s maloletým.

8. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, vypočutím maloletého dieťaťa, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy maloletého, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme matky, pracovnými zmluvami a dohodami matky, potvrdením o vyplatených dávkach nezamestnanosti matke, zmluvami o podnájme matky, výpisom z obchodného registra spoločnosti G., s. r. o., uznesením Okresnej prokuratúry Malacky č. k. 1 PV 198/14/1106-14 zo dňa 01.12.2014, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y., záverom zo štátneho stavebného dohľadu mesta Stupava, rozhodnutím mesta Stupava č. j. SOÚ-1900/2004/Ko zo dňa 06.07.2004, potvrdením mesta Stupava o zmene stavebníka, lustráciou otca v evidencii Okresného dopravného inšpektorátu v Malackách, zhodnotením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky z vykonania pohovoru s maloletým, uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 6C/304/2013-52 zo dňa zo dňa 23.09.2013, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/629/2013-70 zo dňa 04.12.2013, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 5C/57/03-33 zo dňa 17.03.2004, potvrdeniami o úhrade výživného otcom, potvrdením o návšteve školy plnoletého Alexa Adameho, nar. 23.02.1998, potvrdeniami o výdavkoch maloletého, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu, rodičia žili v spoločnej domácnosti do júna 2013.

9. Matka maloletého je slobodná, spolu s maloletým R.ije u svojich rodičov v R. R., náklady na domácnosť neplatí, hradia ich jej rodičia. V predchádzajúcom období od 01.09.2013 bývala s maloletým v podnájme na prvom poschodí rodinného domu v S. v nájomným vo výške 150 Eur a od septembra 2015 žila v rodinnom dome na Y. ulici č. X v Y. s nájomným vo výške 100 Eur mesačne. Od 10.10.2016 je matka zamestnaná v spoločnosti P., spol. s.r.o.. Od 02.11.2009 do 16.08.2013 bola matka zamestnankyňou Mestskej časti U. - D., pričom v mesiacoch január až august 2013 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 302,09 Eur. Od 19.08.2013 do 10.01.2014 bola zamestnaná v spoločnosti O., s. r. o., kedy dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 343,97 Eur a od 11.01.2014 do 30.06.2014 tam pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti a dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 116,91 Eur. Od 11.01.2014 do 10.07.2014 matka poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 153,50 Eur mesačne. Od 01.07.2014 do 22.05.2015 matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti D. s. r. o. a od 27.04.2015 do 31.07.2015 na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti Z. Y. s.r.o.. Od 15.06.2015 do 31.08.2015 bola matka zamestnankyňou Mestskej časti U. - D., pričom dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 277,40 Eur. Od 04.09.2015 do 30.11.2015 bola matka zamestnaná v Základnej škole, F. X, U., kde

dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 367,51 Eur. Od 01.12.2015 do 31.08.2016 bola matka zamestnaná v spoločnosti P., spol. s.r.o. a od 02.09.2016 do 23.09.2016 bola zamestnaná v spoločnosti S. X. Záhorská Bystrica, s. r. o. so základnou mesačnou mzdou vo výške 500 Eur. Matka spláca úver sumou 140 Eur mesačne. Nevlastní žiadne motorové vozidlo, na vestu do práce, a na odvoz maloletého R. do školy a na tréningy používa osobné motorové vozidlo svojho otca, avšak s maloletým používajú aj verejnú dopravu ( autobus).

10. Otec je rozvedený, žije spolu so svojou priateľkou J. X. v neskolaudovanom rodinnom dome v Y., Q. XX. Stavebníkom predmetného rodinného domu bola na základe rozhodnutia Mesta Stupava č. j. SOÚ-1900/2004/Ko zo dňa 06.07.2004 matka maloletého, avšak dňa 18.05.2006 Mesto Stupava potvrdilo, že prevodom vlastníckeho práva k pozemkom pod rodinným domom parc. č. XXXX/XX. a XXXX/XXX v k. ú. Y. došlo k zmene stavebníka z matky na otca maloletého. Uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 6C/304/2013-52 zo dňa 23.09.2013 bolo na návrh matky nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil otcovi zákaz nakladať s rozostavaným rodinným domom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/304/2013 a vo zvyšku návrh matky zamietol, pričom návrhom vo veci samej sa matka domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetného rodinného domu v podiele 1/2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/629/2013-70 zo dňa 04.12.2013 vyššie citované rozhodnutie Okresného súdu Malacky potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. dňa 18.10.2013 a vo výroku II. dňa 30.01.2014 (v spojení s citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave). Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore strojár a vodičské oprávnenie typu B. Od 07.04.2011 je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti G., s. r. o., pričom za účtovné obdobia rokov 2013, 2014 a 2015 mala spoločnosť negatívny výsledok hospodárenia. Otec vlastní 17 ročné motorové vozidlo N. J., ktoré mu daroval jeho otec. Otec hradí poplatky spojené s užívaním domu a keď nemá peniaze, tak jeho priateľka, a raz ročne platí miestnu daň. Keď otec nemá finančné prostriedky, poskytne mu ich jeho 72 ročný otec, ktorý si privyrába popri dôchodku, alebo priateľka. Otcova v súčasnosti plnoletá dcéra Q. G., nar. XX.XX.XXXX., navštevuje prvý ročník vysokej školy v Q. v dennej forme štúdia a plnoletý syn G. G., nar. XX.XX.XXXX, navštevuje štvrtý ročník Strednej odbornej školy, N. XXX, U.. Na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 5C/57/03-33 zo dňa 17.03.2004, právoplatného dňa 21.05.2004 boli v tom čase maloletá Q. a maloletý G. zverení do osobnej starostlivosti matky G. G., nar. XX.XX.XXXX, a otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 3.300,- Sk mesačne a maloletého G. sumou 3.100,- Sk mesačne.

11. Maloletý R. je v súčasnosti žiakom šiesteho ročníka Základnej školy v Y., navštevuje športovú triedu, venuje sa futbalu a hádzanej. Stravuje sa v školskej jedálni a v prvom až štvrtok ročníku navštevoval aj školský klub za poplatok 36 Eur mesačne. V školskom roku 2012/2013 navštevoval krúžok anglického jazyka za poplatok 35 Eur mesačne. Maloletý dochádza do školy autobusom, resp. ho matka vozí autom. V školskom roku 2016/2017 je maloletý prihlásený na lyžiarsky výcvik za poplatok vo výške 170 Eur, pričom lyžiarsky kurz za rovnaký poplatok absolvoval aj v predchádzajúcom školskom roku. V školskom roku 2014/2015 bol maloletý v škole v prírode s poplatkom vo výške 130 Eur. R. je členom futbalového klubu v M. U., hrá v kategórii mladších žiakov, štvrťročný poplatok za členstvo predstavuje sumu 80 Eur. V roku 2016 bol maloletý Patrik na šesťdňovom „Anglickom tábore“ za poplatok vo výške 129 Eur, na tábore „A.“ za poplatok 105 Eur, ktorý mu platili rodičia matky tábor ako aj na futbalovom tábore za poplatok vo výške 90 Eur. Maloletý R. má zriadené stavebné sporenie s mesačným vkladom vo výške 25 Eur, životné poistenie s poistným 16,60 Eur mesačne a úrazové poistenie s poistným 38 Eur ročne. Zdravotný stav maloletého je v súčasnosti dobrý, raz za pol rok absolvuje pravidelnú prehliadku u športovej lekárky, za ktorú sa platí cca. 20 Eur. V minulosti absolvoval alergologické vyšetrenia a celoročne užíval N. a C.. Podľa výsledkov testov z augusta 2015 došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu a lieky už pravidelne neužíva.

12. Maloletý R., ktorý bol vypočutý v rámci konania, vyjadril želanie zostať naďalej v starostlivosti matky. Uviedol však, že má aj záujem stretávať sa s otcom, a to po ich vzájomnej dohode ako aj dohode s matkou s ohľadom na jeho mimoškolské aktivity a záujmy. Bol by u otca ochotný aj prespať. Uviedol, že je tiež v kontakte s otcovými staršími deťmi, má s nimi dobré vzťahy. Chcel by bývať v Y., pretože tam má kamarátov. Patrik svoje vyjadrenie formuloval jasne, zrozumiteľne, čiastočne jeho prejav bol ešte detský, primeraný jeho veku.

13. Otec sa s maloletým R. stretáva iba zriedka, kontaktuje sa s ním telefonicky. Na výživu maloletého otec začal riadne prispievať až po nariadení predbežného opatrenia a začatí trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy, predtým od odsťahovania matky s maloletým zo spoločnej domácnosti na výživu maloletého neprispieval.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak, sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

21. Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

22. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky, a to aj na základe osobného kontaktu s maloletým. Otec sa naopak o maloletého skutočne nezaujíma, nestará sa o neho, pravidelne prispievať na jeho výživu, aj to iba v minimálnej výške, začal až po nariadení predbežného opatrenia súdom. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do starostlivosti niektorého z rodičov resp. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, skutočnosť, že matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť ako aj skutočnosť, že otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem. Otec počas celého priebehu konania mohol preukázať svoj skutočný záujem o dieťa - aj keď s matkou maloletého

nekomunikujú, mohol maloletého navštevovať v škole, mohol sa zúčastňovať futbalových zápasov maloletého, jeho tréningov - otec vedel, v ktorom klube maloletý hráva futbal, ktorú školu navštevuje... Otec nič z toho neurobil, dokonca maloletý sám povedal, že otca vídava v aute v Y., otec ani nezastaví... Preto súd vyhodnotil návrh otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov resp. do jeho výlučnej starostlivosti ako účelový, so snahou neplatiť výživné pre maloletého ( čomu korešponduje a nasvedčuje aj skutočnosť, že otec si túto svoju povinnosť nezačal plniť ani po uložení tejto povinnosti predbežným opatrením - túto začal plniť až potom, ako bolo začaté trestné stíhanie otca) a rozhodol o zverení maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Okrem toho, jedným z predpokladov striedavej starostlivosti rodičov o maloletého je schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého nie sú schopní spolupracovať, komunikovať spolu, podávajú jeden na druhého trestné oznámenia, robia si „naschvály“, jeden o druhom sa vyjadrujú veľmi nelichotivo, žiadne maloleté dieťa si nezaslúži vyrastať v takomto rodinnom prostredí. Takisto súd musí konštatovať, že otec žiadal o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a pritom ako sám priznal, svoje dieťa viac ako rok nevidel - tvrdenie, že matka mu v stretávaní sa s maloletým bránila, súd považoval iba za výhovorky, keďže aj maloletý sám by sa rád s otcom stretával, avšak sám maloletý skonštatoval, že otec sa o neho nezaujíma. Maloletý R. uviedol, že otca má rád a chcel by s ním byť - tomuto o nasvedčuje aj skutočnosť, že sa maloletý stretáva so staršími deťmi otca a má k nim dobrá vzťah. Súd zároveň týmto rozhodnutí rešpektuje aj názor maloletého R., ktorý vyjadril slobodne a vážne s tým, že si bol vedomý svojho vyjadrenia. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

23. Stretávanie otca s maloletým súd ponechal neupravené s poukazom na to, že je na otcovi, aby si našiel cestu k maloletému a opätovne si musí vybudovať kontakt s dieťaťom a vzťah s ním, vzťah ktorý medzi nimi v minulosti bol. Je iba na otcovi, teda na dospelom človeku, aby tento vzťah udržiaval, a to najmä kým je dieťa ešte malé a ovplyvniteľné. Otec nemôže túto iniciatívu prenechávať na maloletom, maloletý Patrik musí „cítiť“, že jeho otec o neho má záujem , a to záujem skutočný. Keďže otec býva v Y. a maloletý chodí do školy v Y., hrá futbal v M. U., otec má možnosť sa s maloletým kedykoľvek stretnúť, chodiť za ním na zápasy a tréningy. Otec, ako sám priznal, ani jednu z týchto možností nevyužil.

24. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

34. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 35. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 36. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 39. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (ďalej , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 40. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 41. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966). 42. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa (resp. len jej starostlivosť, keďže otec o dieťa nejaví takmer žiadny záujem a do nariadenia predbežného opatrenia neprispieval na výživu maloletého), vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý R. navštevuje druhý stupeň základnej školy, aktívne športuje, zohľadnil jeho vývojové potreby ako aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletým stretáva iba veľmi zriedka, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva výlučne sama. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je viac

- menej počas celého rozhodného obdobia zamestnaná. Dosahuje príjem v rozmedzí 300 až 500 Eur mesačne netto, okrem maloletého R. inú vyživovaciu povinnosti nemá. Otec je od 07.04.2011 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G., s. r. o., ktorá má dlhodobo negatívne výsledky hospodárenia, okrem maloletého Patrika má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Q. vo výške 109,54 Eur (3300 Sk) mesačne a k plnoletému synovi G. vo výške 102,90 Eur (3100 Sk) mesačne, je vlastníkom motorového vozidla a obýva neskolaudovaný rodinný dom, ktorý je predmetom sporu medzi ním a matkou maloletého R..

43. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy skutočnosť, že otec dlhodobo dosahuje nízke príjmy z podnikania, zároveň však poukazuje na to, že účelom podnikania v zmysle Obchodného zákonníka je jednoznačne dosiahnutie zisku, pričom otcova spoločnosť zisk nedosahuje - z otcovho vyjadrenia je zrejmé, že otec je s takýmto stavom v podstate uspokojený, udáva, že nemá zákazky a všetky práce robí v spoločnosti sám, za svojpomoci svojich zákazníkov. Na druhej strane otec sám uviedol, že bol schopný zarábať cca. 2000 Eur mesačne. Rodič si musí byť vedomý, že prvoradou ( a základnou) jeho povinnosťou je vyživovacia povinnosť k deťom, zvlášť k maloletým deťom, ktoré sú v plnom rozsahu odkázané na pomoc svojich rodičov. Konštatovanie „nedosahujem zisk, pretože nemám zákazky“ súd nemôže akceptovať - pokiaľ otec nie je schopný vykazovať zisk zo svojho podnikania, má si hľadať prácu adekvátnu svojim schopnostiam - otec je vyučený v remeselnom obore, je držiteľom vodičského oprávnenia typu B, má teda možnosti nájsť si adekvátnu prácu. Nepreukázal ani žiadne také skutočnosti, ktoré by ju vzhľadom na zhoršený zdravotný stav bránili sa riadne zamestnať resp, riadne pracovať. Výživné pre dieťa pritom nie je určené iba na striktnú výživu dieťaťa, ale zahŕňa náklady na všestranný rozvoj všetkých aktivít dieťaťa, na ktoré má od svojich rodičov nárok. Takisto sa súdu javí ako nezodpovedné konanie matky, ktorá vzhľadom k tomu, že dosahuje príjem nižší, ako vyčíslila výdavky maloletého, sa spolieha na pomoc svojej rodiny - rodičov dôchodcov resp. súrodencov. Je takisto nepochopiteľné, že presne toto isté tvrdenie použil aj otec dieťaťa - sám tvrdí, že nemôže platiť vyššie výživné na svoje maloleté dieťa, ktoré je vyslovene odkázané na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť, ale on sám si ide pýtať finančné prostriedky od svojho otca - dôchodcu a sám povie, že si jeho otec privyrába. Rodičia by si teda mali zobrať príklad zo svojich rodičov a riadne sa začať starať o to, aby svojmu dieťaťu poskytli takú pomoc, akú poskytujú im ich rodičia. Otec je sumu 200 resp. 250 Eur určenú súdom, s ohľadom na vek, dieťaťa, fyzickú aktivitu a stupeň školskej dochádzky, podľa názoru súdu schopný platiť; matka z tejto sumy, pokiaľ aj ona prispeje sumou aspoň polovičnou, vzhľadom na mieru jej osobnej starostlivosti o maloletého ( matka náklady na bývanie neplatí, preto tieto jej súd ani nemôže zohľadniť) a z príspevkov štátu ( prídavky na dieťa a daňový bonus) bude schopná maloletému zabezpečiť štandard taký, na aký bol zvyknutý v čase, keď jeho rodičia žili v spoločnej domácnosti ( súd neuveril tvrdeniu otca, že s matkou spolu v domácnosti nežili

- postavili spoločne rodinný dom, sám maloletý spomínal, ako spolu ako rodina žili pred tým, než sa rodičia rozhádali).

44. Čo sa týka doby počiatku určenia výživného, súd výživné určil od 22.10.2013, teda odo dňa podania návrhu matkou a zároveň, vzhľadom na to, že od 01.09.2015 maloletý R. začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, súd na čas od 01.09.2015 naďalej (do budúcnosti) toto výživné pre maloletého zvýšil na sumu 250 Eur mesačne. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.

45. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu a matka žiadala takto určiť výživné od 01.06.2013, súd tomuto návrhu matky nevyhovel - matka nepreukázala žiadne tak dôležité dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh v tom čase, od ktorého podľa jej vyjadrenia si otec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Aj keď matka žiadala o pomoc Centrum právnej pomoci a matke bol právny zástupca pridelený rozhodnutím zo dňa 31.07.2013, návrh na zverenie maloletého dieťaťa a na určenie výživné nie je právne zložitý, matka si tento mohla napísať sama, vlastnými slovami, v rámci konania tento mohla potom upravovať resp. po pridelení právneho zástupcu tento mohol návrh upraviť.

46. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 22.10.2013 do 18.10.2016 vo výške 4364,42 Eur (už pri odpočítaní sumy 3600,08 Eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletého od 22.10.2013 doposiaľ), ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.