Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-81-2022.pdf
PDF · 121.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/81/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ A.. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. J. V. XXX/XX, L. C. X/ H.. B. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. J. V. XXX/XX, L., zastúpených: Advokátska kancelária Nagy & Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 36 868 272, proti žalovaným: X/ E. R., X.. XX.XX.XXXX, V. J. S. X, L. C. X/ J. R., X.. XX.XX.XXXX, V. J. H. XX, L., zastúpeným: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 45 941 815, o zaplatenie 5.530,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.decembra 2021, č.k. 23C/21/2018-88, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 5.530,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.530,11 eura od 20.02.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 544 ods. 1 a 2, § 602 ods. 1,2, § 47 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. a podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Zo zisteného skutkového stavu považoval za preukázané, že žalobcovia ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzavreli dňa 03.12.2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 na pozemku parc. č. XXXX/X. Tento pozemok je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre F. Ú. X. a je v spoluvlastníctve len niektorých vlastníkov bytov v bytovom dome na V. XX Y. L. (ku dňu rozhodovania súdu 5 vlastníkov). V konaní mal zistené, že v článku VI (Osobitné dojednania a odstúpenie od zmluvy) bode 3 kúpnej zmluvy bolo vyhlásenie žalovaných, že sú vlastníkmi bytu č. 4 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku pod domom o veľkosti 7940/62778 a zároveň záväzok žalovaných, že v prípade, ak budú mať v záujme previesť vlastnícke právo k tomuto bytu na tretiu osobu (okrem prevodu na potomkov v priamom rade), ponúknu žalovaní spoluvlastnícky podiel na pozemku nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy v lehote najneskôr 15 dní pred takýmto prevodom žalobcom na odkúpenie za podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve s výnimkou kúpnej ceny, výška ktorej bude určená dohodou zmluvných strán, pričom v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, mala byť kúpna cena určená znaleckým posudkom. V tomto bode kúpnej zmluvy bolo tiež uvedené, že žalobcovia boli oprávnení prijať ponuku žalovaných do 15 dní odo dňa obdržania takejto písomnej ponuky, inak toto právo zaniká. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia zmluvnej záväzku žalovaných sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene uvedenej v článku III odsek 1 kúpnej zmluvy, teda vo výške 166.600 Sk
(5.530,11 eura). V konaní nebolo stranami popreté a teda ani sporné, že došlo k prevodu vlastníctva bytu č. 4 zapísaného na liste vlastníctva pre katastrálne územie X. Č.. XXXX zo žalovaných na tretiu osobu a taktiež nebolo sporné, že nebol zo strany žalovaných pred predajom bytu č. 4 tretej osobe ponúknutý žalobcom na predaj spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/X B. na Z. Y. pre F. Ú. X. Č.. XXXX. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobcom vznikol na základe článku VI bod 3 kúpnej zmluvy a článku III bodu 1 kúpnej zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.530,11 eura, keďže žalovaní porušili v zmluve platne dohodnutú povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, a to tým, že žalovaní previedli byt č. 4 na tretiu osobu, pričom si voči žalobcom pred týmto prevodom nesplnili ponukovú povinnosť, teda neponúkli spoluvlastnícky podiel na pozemku na predaj žalobcom. Obranu žalovaných vyhodnotil ako nedostatočnú pre iné rozhodnutie vo veci samej. Žalovaní v rámci procesnej obrany vôbec netvrdili a nepreukazovali, že si splnili voči žalobcom ponukovú povinnosť, že nedošlo k prevodu bytu na tretiu osobu alebo že povinnosť zanikla jej splnením či iným spôsobom. Procesná obrana žalovaných spočívala v tom, že žalobou uplatnený nárok na zmluvnú pokutu neexistuje resp. platne nevznikol, a to s poukazom na § 47 Občianskeho zákonníka a taktiež že pozemok musel byť prevedený spolu s prevodom bytu, nakoľko ide o priľahlý pozemok, a z toho odvodzovali, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcom neprináleží, s čím sa nestotožnil. Nevyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaných spočívajúcu v ich argumentácii, že došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 47 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto ustanovenie na vec nedopadá. Pri rozhodovaní správy katastra o povolení vecného práva k nehnuteľnosti vzniknutého na základe kúpnej zmluvy nemožno hovoriť o prípade, kedy zákon ustanovuje, že na účinnosť tejto zmluvy je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, tak ako to vyplýva z § 47 Občianskeho zákonníka, a preto ani nemohlo dôjsť k odstúpeniu od časti kúpnej zmluvy. Ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka je obsolentným ustanovením a v súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Obligačnoprávne účinky takých zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. K takým prípadom nepatrí ani rozhodovanie správy katastra (katastrálneho odboru príslušného okresného úradu) o povolení vkladu, najmä vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv k nehnuteľnostiam. Neobstojí preto názor, že rozhodnutím o vklade vznikajú (právotvornosť rozhodnutia) nielen vecnoprávne účinky, ale aj obligačnoprávne účinky. Tieto obligačnoprávne účinky jednoznačne nastali podpísaním kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť. K odstúpeniu žalovaných od kúpnej zmluvy v časti, podľa ktorej malo byť zriadené v prospech žalobcov predkupné právo, tak ako to žalovaní tvrdili, nedošlo, keďže hypotéza právnej normy § 47 Občianskeho zákonníka sa nenaplnila. Považoval za právne irelevantnú aj argumentáciu žalovaných článkom VII ods. 2 kúpnej zmluvy, podľa ktorého predkupné právo zriadené na základe kúpnej zmluvy je zriadené ako vecné právo a na jeho vznik je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Mal za to, že predkupné právo zriadené podľa článku VII zmluvy je potrebné odlišovať od záväzku dohodnutého v článku VI bod 3 kúpnej zmluvy. K tomuto záveru dospel na základe posúdenia obsahu kúpnej zmluvy ako celku a zároveň pri interpretácii zmluvy aplikoval jazykovo-gramatický výklad pri v zmluve použitom singulári "Predkupné právo" a tiež výklad systematický, keďže ustanovenie čl. VII ods. 2 kúpnej zmluvy je systematicky zaradené do časti kúpnej zmluvy označenej ako "predkupné právo", pričom zmluvná pokuta je upravená v odlišnej časti kúpnej zmluvy (článok VI) označenej ako "Osobitné dojednania a odstúpenie od zmluvy". Pokiaľ teda žalovaní namietali, že predkupné právo zriadené podľa zmluvy nevzniklo, keďže nedošlo k jeho zápisu do katastra nehnuteľností, toto ustanovenie sa viaže na vznik predkupného práva podľa článku VII kúpnej zmluvy a na vznik zmluvného záväzku v zmysle čl. VI bod 3 nemá vplyv. Navyše predkupné právo zriadené podľa článku VII kúpnej zmluvy bolo dohodnuté ako vedľajšie dojednanie kúpnej zmluvy v zmysle § 602 Občianskeho zákonníka, v ktorom si žalobcovia ako predávajúci (oprávnený subjekt) vymienili, že v prípade, ak budú žalovaní ako kupujúci (zaviazaný subjekt) chcieť predať spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, majú žalobcovia predkupné právo. V tomto článku zmluvy boli zároveň zadefinované podmienky tohto predkupného práva a bolo tiež dohodnuté, že práve toto predkupné právo je zriadené ako vecné právo a bolo ho potrebné zavkladovať do katastra. Právna úprava tohto predkupného práva sa aj v zmysle § 602 Občianskeho zákonníka výslovne viaže na predaj veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Na rozdiel od tohto článku VII, dojednanie článku VI ods. 3 kúpnej zmluvy nie je možné podriadiť pod režim predkupného práva v zmysle § 602 Občianskeho zákonníka, keďže si v ňom strany zmluvne dohodli povinnosť žalovaných ponúknuť žalobcom na predaj pozemok nie pri predaji veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy (spoluvlastníckeho podielu na pozemku), ale pri predaji bytu vo vlastníctve kupujúcich. Ide teda nepochybne o odlišnú zmluvnú povinnosť a práve táto povinnosť bola zabezpečená zmluvnou pokutou.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že neexistoval rozumný dôvod, pre ktorý by sa žalovaní zaviazali na úhradu zmluvnej pokuty len pre prípad predaja bytu, uvádza, že nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré si zmluvné strany svoje vzájomné práva a povinnosti takto zmluvne upravili, či motív, ktorý ich k tomu viedol, a to s poukazom na princíp zmluvnej voľnosti uplatňujúci sa v súkromnom práve. Nevyhodnotil ako opodstatnenú ani argumentáciu žalovaných týkajúcu sa charakteru pozemku ako priľahlého pozemku v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a že žalovaní previedli pozemok spolu s predajom bytu, čím rešpektovali faktický stav. Nedôvodne žalovaní argumentovali tým, že pozemok je záhradou, ktorá je vo vnútrobloku bytového domu a že v prípade vedľajších bytových domov sú pozemky rovnakého charakteru ako pozemok parc. č. XXXX/X priľahlými pozemkami. Samotná skutočnosť, že obdobné vedľajšie pozemky sú priľahlými pozemkami a prevádzajú sa spolu s bytom (ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX) neznamená, že aj pozemok s parc. č. XXXX/X má rovnaký právny status. Je totiž nepochybné, že pozemok s parc. č. XXXX/X je zapísaný na samostatnom liste vlastníctva (nie na tom istom liste vlastníctva ako stavba bytového domu a pozemok, na ktorom stojí stavba), nie je zastavaným pozemkom, je v spoluvlastníctve len niektorých vlastníkov bytov stavby bytového domu postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X a bol prevádzaný samostatne (a to aj samotným žalovaným). Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že pozemok bol v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. Mestskou Č. K. prevedený do vlastníctva tretej osoby (pána Č.), hoci mal byť prevedený do vlastníctva nájomcov tak, ako sa to stalo v prípade susedných bytových domov, keďže súd nie je v civilnom sporovom konaní oprávnený posudzovať správnosť či nesprávnosť, resp. zákonnosť rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ani posudzovať platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom konania. Údaje zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre F. Ú. X. je nutné v súlade s § 70 Katastrálneho zákona považovať za hodnoverné. Súd je teda povinný rešpektovať právny stav pozemku zapísaného na prislúchajúcom liste vlastníctva a s poukazom na uvedené nemôže vyhodnotiť pozemok ako pozemok priľahlý. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bolo ich žalobe vyhovené, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že kúpnu zmluvu zo dňa 3.12.2007 uzavretú medzi sporovými stranami je potrebné vykladať v súlade s výkladovými pravidlami právnych úkonov obsiahnutými v Občianskom zákonníku a právnej teórii. Poukázali na potrebu aplikovať na sporný prípad metódu teleologického, logického a systematického výkladu právneho úkonu. Aplikáciou uvedených výkladových metód sa dospeje pri výklade kúpnej zmluvy k záveru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá ako zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia predkupného práva k pozemku. Podľa článku VII. ods. 2 kúpnej zmluvy, bolo predkupné právo zriadené ako vecné právo, pričom na jeho vznik bol potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k pozemku v prospech žalovaných bol podaný a tento bol aj povolený. Návrh na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností ako vecného práva však podaný nebol a predkupné právo nebolo ani nikdy zapísané na príslušný list vlastníctva, teda ani nevzniklo. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia kúpnej zmluvy, ktorý použil súd, by bolo možné konštatovať, že v prípade, ak by žalovaní previedli vlastnícke právo k svojmu bytu na tretiu osobu, ale spoluvlastnícky podiel na pozemku by si ponechali a neponúkli by ho na predaj žalobcom, porušili by tým ustanovenie článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy a žalobcovia by si mohli uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobcovia si však nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy uplatnili až po prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku (hoci byt a spoluvlastnícky podiel k pozemku boli prevedené tretím osobám na základe rôznych zmlúv s časovým odstupom 9 mesiacov), čím dali jasne najavo, že si uplatňujú nárok na predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu k pozemku. Ponuková povinnosť je imanentnou súčasťou predkupného práva, preto je potrebné na zabezpečovanú povinnosť podľa článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy aplikovať teleologický výklad a toto ustanovenie vykladať podľa jeho zmyslu a účelu ako predkupné právo. Teleologický výklad je potrebné aplikovať aj na kúpnu zmluvu ako celok. Žalobcovia si uplatňujú nárok z kúpnej zmluvy titulom zmluvnej pokuty za nesplnenie ponukovej povinnosti žalovanými. Je preto bezpredmetné, ako je ponuková povinnosť v kúpnej zmluve nazvaná alebo v akom ustanovení kúpnej zmluvy je zakotvená. Takisto sa nemožno stotožniť s výkladom kúpnej zmluvy, ako to učinil súd, podľa nadpisov v kúpnej zmluve. Úmysel žalobcov vyjadrený v kúpnej zmluve predsa nemožno vykladať tak, že títo zamýšľali obmedziť žalovaných v nakladaní s celkom odlišnou nehnuteľnosťou v ich vlastníctve, a to bytom. Účelom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku na žalovaných a zriadenie predkupného práva k pozemku s tým, že pre prípad porušenia tohto práva boli dohodnuté v kúpnej zmluve sankcie pre žalovaných. Aby žalovaní neobišli túto svoju povinnosť tak, že prevedú byt, ale neprevedú spoluvlastnícky podiel k pozemku, čím by
obišli zmysel dojednaného predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, bola v článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy dojednaná zmluvná pokuta pre tento prípad, t.j. pre predaj bytu bez paralelného prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy priamo súviselo a bolo neoddeliteľne späté s dojednaním predkupného práva v prospech žalobcov, pretože malo zabezpečiť, že spoluvlastnícky podiel k pozemku bude ponúknutý žalobcom nielen v prípade, ak by žalovaní hodlali previesť na tretiu osobu spoluvlastnícky podiel k pozemku ale aj pre prípad, žeby prevádzali byt bez prevodu spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Keďže však žalobcovia nepodali návrh na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností, v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa má za to, že sporové strany odstúpili od dojednaní kúpnej zmluvy o predkupnom práve. Súčasťou týchto dojednaní nie je len článok VII. kúpnej zmluvy, ale aj článok VI. ods. 3 kúpnej zmluvy, pretože tento zabezpečuje naplnenie predkupného práva. Ak by vychádzali z interpretácie vykonanej súdom prvej inštancie, potom by sme dospeli k záveru, že ustanovenia Kúpnej zmluvy o predkupnom práve k spoluvlastníckemu podielu k pozemku sú neplatné, keďže v ich prípade došlo ex lege k právnej fikcii odstúpenia od bytu tretej osobe bez ponúknutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku je platné, pretože sa nachádza v inom ustanovení kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta pre prípad prevodu bytu žalovaných bez paralelného ponúknutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku žalobcom bola dohodnutá ako súčasť celkovej transakcie založenej kúpnou zmluvou, a preto ju treba vykladať v kontexte tejto transakcie a nie účelovo bez zohľadnenia ostatných dojednaní obsiahnutých v kúpnej zmluve a (ne)konania žalobcov. Žalovaní súhlasili v ustanovení článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy so zaplatením zmluvnej pokuty vychádzajúc z dojednaní o predkupnom práve a ak by toto predkupné právo nebolo dojednané, neboli by dohodli zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože takéto dojednanie by nemalo pre nich žiaden zmysel a účel. Preto ak žalobcovia nepodali návrh na vklad predkupného práva ako vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím došlo podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka k odstúpeniu od dojednaní o predkupnom práve, nemôžu byť žalovaní viazaní povinnosťou na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože táto povinnosť zanikla súčasne so zánikom dojednaní o predkupnom práve. 3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že ich odvolanie je nedôvodné. V celom rozsahu sa stotožnili s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a mali za to, že práve žalovaní nesprávne predmet sporu posudzujú a ustanovenia kúpnej zmluvy nesprávne vykladajú, a to svojvoľne podľa toho, ako im to vyhovuje, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dojednanej sankcie - zmluvnej pokuty za porušenie článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy. Žalovaní sa v Článku VI. odsek 3 kúpnej zmluvy zaviazali, že prípade, ak budú mať záujem previesť vlastnícke právo k bytu č. 4 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu na ulici V.A. XX Y. L. na tretiu osobu, ponúknu im spoluvlastnícky podiel na pozemku - ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy na odkúpenie, pričom splnenie tejto povinnosti žalovaných bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Žalovaní vedome previedli vlastnícke právo k bytu č. 4 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu na ulici V. XX Y. L. na tretiu osobu a vedome im neponúkli na odkúpenie spoluvlastnícky podiel na Pozemku pred prevodom vlastníctva bytu. Na základe uvedených skutočností mali za to, že je možné bez ďalšieho jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaní porušili zmluvný záväzok, ktorého splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, a preto im vznikol nárok na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty voči žalovaním. Zmluvná pokuta v článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy bola dohodnutá ako zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia záväzku žalovaných ponúknuť spoluvlastnícky podiel k pozemku v prípade, že budú mať záujem previesť ich vlastnícke právo k bytu, pričom predkupného právo k pozemku, ktoré bolo osobitne dojednané v článku VII. kúpnej zmluvy nijako nesúviselo s uvedeným záväzkom žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu podľa článku VII. ods. 3 kúpnej zmluvy. Žalovaní zrejme zámerne a účelovo zamieňajú dve osobitné a navzájom nesúvisiace dojednania v kúpnej zmluve: a/ zmluvný záväzok podľa Článku VI. odsek 3 zabezpečený zmluvnou pokutou, na jednej strane a b/ predkupné právo zriadené k spoluvlastníckym podielom prevádzaným podľa kúpnej zmluvy podľa článku VII. kúpnej zmluvy na strane druhej. Podmienkou uplatnenia predkupného práva podľa článku VII. je záujem žalovaných previesť spoluvlastnícke podiely na pozemku. Na druhej strane však záväzok žalovaných podľa článku VI. odsek 3 kúpnej zmluvy na ponuku spoluvlastníckeho podielu na pozemku bol viazaný na podmienku plánovaného predaja bytu. Či už žalobcovia mali zriadené vecné predkupné právo podľa článku VII. kúpnej zmluvy, alebo či toto predkupné právo ako vecné právo skutočne vzniklo, nie je vôbec rozhodujúce z hľadiska vzniku nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu podľa článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy. Vklad predkupného práva k prevádzaným spoluvlastníckym podielom na pozemku do katastra nehnuteľností, t.j. vznik tohto predkupného práva zriadeného podľa článku VII. kúpnej zmluvy nemá žiaden vplyv na zmluvný záväzok dojednaný v článku VI. odsek 3 kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta podľa článku VI. odsek 3 kúpnej zmluvy nezabezpečuje porušenie predkupného práva žalobcov zriadeného podľa článku VII. kúpnej
zmluvy. Preto je právne bezvýznamné, či takéto predkupné právo vzniklo alebo nie. Skutočnosť, že i nárok na zmluvnú pokutu uplatnili až po prevode spoluvlastníckeho práva k pozemku (napriek tomu, že byt a spoluvlastnícky podiel k pozemku boli prevedené tretím osobám na základe rôznych zmlúv s časovým odstupom 9 mesiacov), je irelevantné a vôbec nie je potvrdením, že si uplatňujú nárok na predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu k pozemku podľa článku VII. kúpnej zmluvy. Žalobcovia si v danom spore uplatňujú zmluvnú pokutu podľa článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy pre porušenie záväzku žalovaných v tomto ustanovení kúpnej zmluvy a nie predkupné právo, ktoré je osobitne dohodnuté v článku VII. kúpnej zmluvy, bez akéhokoľvek súvisu, či odkazu na osobitné dojednanie v článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy. Žalobcovia si svoj nárok uplatnili riadne, súdnou cestou po porušení záväzku žalovaných v článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy, pričom mali právo si ho uplatniť kedykoľvek po porušení zmluvného záväzku žalovanými, čo aj urobili, a to v priebehu 3-ročnej premlčacej doby. Účelom dojednania v článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že počas doby, kým žalovaní budú vlastníkom bytu v bytovom dome na V. N.. Č.. XX Y. L., budú môcť pozemok užívať ako jeho spoluvlastníci, avšak pri prevode bytu mali mať žalobcovia možnosť spoluvlastnícky podiel na pozemku odkúpiť späť do svojho vlastníctva. Túto dohodu odzrkadľuje článok IV. odsek 3 kúpnej zmluvy, ktorú žalovaní porušili. Podľa článku VI. odsek 3 bola povinnosť na ponuku spoluvlastníckeho podielu na pozemku viazaná na rozhodnutie žalovaných previesť svoj byt, a nie na vôľu previesť spoluvlastnícky podiel na dotknutom pozemku. Tento záväzok žalovaných vznikol v rámci kontraktačnej voľnosti strán. Žalovaní sa dobrovoľne, bez akýkoľvek podmienok zaviazali, že v prípade predaja svojho bytu tretej osobe, ponúknu im späť na odkúpenie spoluvlastnícky podiel na pozemku. Navrhli preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcov, ktorým sa domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalovaní porušili svoju povinnosť tým, že previedli svoj byt na tretiu osobu bez toho, aby pred týmto prevodom ponúkli žalobcom spoluvlastnícky podiel na pozemku na predaj. 6. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nedošlo ani k odklonu od ustálenej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalovaní v podanom odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými , ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Súd prvej inštancie dôkladne uviedol, na akých skutkových a právnych záveroch je jeho rozhodnutie založené, dôsledne vysvetlil, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Náležite sa vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Jeho rozhodnutie preto možno považovať za presvedčivé. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 8. Zásadne platí, že písomný právny úkon vyjadrený slovami je potrebné v prvom rade vykladať (§ 35 ods. 2 Obč. zák.) podľa jeho jazykového (slovného) vyjadrenia, ktoré predstavuje základ pre poznanie a pochopenie obsahu zmluvného dojednania, jeho zmyslu a účelu. Doslovný výklad textu zmluvy však nemusí byť v súlade so skutočnou vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí túto skutočnú vôľu účastníkov zistiť (s prihliadnutím na všetky okolnosti uzavretia
zmluvy a následné konanie účastníkov po jej podpise), má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. 9. O obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký výkladové pravidlá ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť na vôľu účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený. 10. Vo všeobecnosti platí, že výkladom právneho úkonu nemožno meniť jeho zmysel, dotvárať alebo doplňovať jeho obsah, či meniť a nahrádzať obsah inak jasného a zrozumiteľného právneho úkonu; výklad právneho úkonu môže smerovať len k objasneniu toho, čo bolo v úkone prejavené. Pri výklade právneho úkonu je potrebné vždy vychádzať z princípu zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Treba tiež poukázať na ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch "pacta sunt servanda" (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na zásady súkromného práva - zásadu autonómie vôle a zásadu zmluvnej slobody. Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, pri splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať. 11. Súd prvej inštancie správne uprednostnil výklad jazykovo-gramatický, správne zohľadnil kúpnu zmluvu ako celok, ako i systematické zaradenie sporných dojednaní v rámci zmluvy. Dospel tak k správnemu záveru, že otázka vzniku predkupného práva podľa článku VII. zmluvy nemá vplyv na vznik záväzku žalovaných podľa článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy, nakoľko zmluvná pokuta podľa článku VI.ods.3 zmluvy nezabezpečuje porušenie predkupného práva dojednaného v článku VII. zmluvy. Je preto bez významu, či vecné predkupné právo platne vzniklo. S náležitou starostlivosťou poukázal na odlišnosti sporných dojednaní, z ktorých správne vyvodil, že dojednanie v článku VI. ods.3 zmluvy nebolo dohodnuté ako predkupné právo podľa § 602 Obč. zák. Správne tiež zohľadnil princíp zmluvnej voľnosti uplatňujúci sa v súkromnom práve. 12. Skutočnosť, že žalobcovia si uplatnili zmluvnú pokutu až po prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku, nepotvrdzuje, že si uplatňujú nárok na predkupné právo. Úmyslom žalobcov bolo v článku VI.ods.3 obmedziť žalovaných v nakladaní s bytom; hoci tento nebol predmetom kúpnej zmluvy; a v tejto súvislosti aj boli dojednané sankcie pre žalovaných. Ani na základe teleologického výkladu kúpnej zmluvy nemožno dospieť k záveru, že zabezpečovaná povinnosť v článku VI.ods.3 zmluvy je podľa jeho zmyslu a účelu predkupné právo. Žalovaní nedôvodne poukazujú na spätosť dojednania zmluvnej pokuty podľa článku VI. ods. 3 zmluvy s dojednaním predkupného práva podľa článku VII. zmluvy, nakoľko ide o dve osobitné a navzájom nesúvisiace dojednania. Ponuková povinnosť podľa článku VI.ods.3 zmluvy bola viazaná na vôľu žalovaných previesť byt, a nie na vôľu žalovaných previesť spoluvlastnícky podiel na pozemku. 13. Z obsahu kúpnej zmluvy, zo zmyslu použitých slovných výrazov, možno nepochybne dovodiť záver, že strany mali vôľu dohodnúť si podmienky zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku žalovaných dojednaného v článku VI. ods. 3 kúpnej zmluvy. Dojednaný text článku VI. ods.3 zmluvy je jasný, určitý a zrozumiteľný, nedáva žiaden priestor pre iný ako jazykový ( doslovný, gramatický) výklad a navyše v spojení s výkladom systematickým nevznikli žiadne pochybnosti o obsahu tohto právneho úkonu a o právnych následkoch, ktoré svojím prejavom vôle chceli strany založiť. Súd prvej inštancie nerozhodol v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov zmluvy. Skutkové zistenia prvoinštančného súdu, z ktorých v danej veci vyvodzoval svoje právne závery, nedávajú žiadny podklad pre pochybnosti o tom, že žalovaní v kúpnej zmluve jasne, určito a zrozumiteľne prejavili vôľu ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na pozemku; nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy; v prípade ich záujmu previesť vlastnícke právo k bytu na tretiu osobu. V zmluve vyjadrená vôľa konajúcich nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia tohto úkonu. Súd prvej inštancie v danom prípade podal iba výklad existujúcej a v zmluve vyjadrenej vôle účastníkov zmluvy v čase ich zmluvného dojednania, teda nedoplnil do zmluvy to, čo nebolo jej obsahom. Obsah spisu v ničom nenasvedčuje tomu, že by konajúci súd túto zmluvu interpretoval nesprávne.
14. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaných už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaní len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali a ktoré odprezentovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).