Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-124-2015.pdf
PDF · 126.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/124/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta .
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobami doručenými Okresnému súdu Piešťany dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na nesprávny úradný postup v súvisiacom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany. Tieto žaloby boli na Okresnom súde Piešťany zaevidované pod sp. zn. 9C/186/2012 až 9C/326/2012 a následne spojené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/186/2012-7 zo dňa 11.10.2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou 9C/186/2012. Žalobca vo svojich žalobách súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Piešťany a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11NcC/44/2012-15 zo dňa 22.10.2012 rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Piešťany sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 9C/186/2012 a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Skalica, ktorému vec napadla dňa 29.11.2012 pod sp. zn. 2C/438/2012. Okresný súd Skalica následne uznesením č.k. 2C/438/2012-56 zo dňa 24.2.2015 vylúčil predmetnú žalobu na samostatné konanie a bola jej pridelená spisová značka 2C/124/2015.
2. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Piešťany, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4241879 dlžníkom (povinným): L. R., G.. XX.X.XXXX, (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4015/2011) postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 6.124,24 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.224,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Ďalej v žalobe uviedol, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4241879 dlžníkom: L. R., G.. XX.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4015/2011. Žalobca citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, poukázal na zmeny v jeho znení v rôznych časových obdobiach a zdôraznil, že podľa tohto ustanovenia platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré nemožno stotožňovať s rozhodnutím rozhodcovskej komisie. Exekučný súd rozhodol podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 26.4.2012 (konanie pritom začalo dňa 1.3.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 422 dní). Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny úradný postup charakterizoval: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Podľa tvrdenia žalobcu exekučný súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane totiž existuje rozsudok rozhodcovského súdu ako exekučný titul, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné žalobcom iniciovať občianske súdne konanie, požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, lebo existenciou rozhodcovského rozsudku je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Žalobca poukázal, že podľa platnej právnej úpravy je rozhodcovský rozsudok rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom všeobecného súdu. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobcovi vznikla podľa jeho vyjadrenia majetková škoda v sume 6.124,24 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo podľa vyjadrenia žalobcu k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. V prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu mohol žalobca včas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 1.224,85 eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktoré však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagovalo.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., súčasne si uplatnila právo na náhradu trov konania. V prvom rade poukázala na neúplnosť a zmätočnosť podanej žaloby a rovnako i na nejasný titul nároku na náhradu škody, navrhla postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Poukázala, že v žalobe nie je uvedená ani spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Podľa žalovanej nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nerozhodnutia v zákonnej lehote, z titulu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov, alebo z titulu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Čo sa týka prieťahov, žalobca neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby o náhradu škody nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012, pričom žaloba na súd bola podaná už dňa 27.9.2012. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca napriek opakovaným výzvam žalovanej neodstránil, neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto žalovaná nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Vo veci samej žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú a nepreukázanú. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. K nesprávnemu úradnému postupu ďalej uviedla, že namietaným má byť jednak samotný spôsob rozhodnutia (zamietnutie žiadosti), ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z. a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o.i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto rozhodnutie zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je splnená, zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). K nesprávnemu postupu spočívajúcemu v rozhodnutí po 15-dňovej lehote žalovaná poukázala, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že táto lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní, žalovaná citovala § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) a upriamila pozornosť na to, že možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti alebo že by existovalo niektoré z vyššie uvedených rozhodnutí. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Rovnako mala za to, že žalobca nepreukázal jednak existenciu a ani výšku škody, uplatnené nároky považuje za hypotetické. Žalobca neuvádza, či vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk, neuniesol bremeno tvrdenia. Okrem toho žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, žalobca však mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním žaloby na súd. Ak by aj nastala taká situácia, žalobca by musel preukázať, že by mu súd priznal požadované nároky a tiež to, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, bez ktorého by inak došlo k riadnemu vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca nepreukáže s ohľadom na to, že niektorí dlžníci sú insolventní, niektorí by boli po smrti, atď. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. V danom prípade si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Požadovaná náhrada vo výške 20 % z istiny nie je podložená reálnymi skutočnosťami, žalovaná považuje spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy za krajne nesprávny. Okrem toho je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej nemožno opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu. Predmetom exekučných konaní boli pohľadávky zo spotrebiteľských úverov, pričom žalovaná upriamila pozornosť na to, že úverové zmluvy mali formulárový charakter a obsahovali vopred pripravené zmluvné podmienky jednostranne určene veriteľom, ktoré sú nevýhodné pre spotrebiteľov a ktorých zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná konštatovala, že praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu musia preto zvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu. Záverom žalovaná poukázala i na absenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
5. Žalobca použil prostriedky procesného útoku v rámci podanej žaloby. Opísal skutkové tvrdenia
- existencia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Piešťany v prospech žalobcu ako oprávneného proti povinnému: Lucia Chorvatovičová, nar. 21.4.1986, v ktorom mala žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty) vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma a navrhol vykonať dôkazy oboznámením sa s obsahom príslušného spisu exekučného súdu, ako aj doložením spisového materiálu o predbežnom prejednaní nároku. Iné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neoznačil. Žalovaná uplatnila prostriedky procesnej obrany vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Žalovaná upriamila pozornosť na to, že žalobca celé dôkazné bremeno preniesol na súd, poprela skutkové tvrdenia žalobcu o vzniku a výške škody, keď podľa žalovanej postupom exekučného súdu nemohla vzniknúť žalobcovi škoda a nemajetková ujma, nakoľko neboli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom výšku škody a nemajetkovej ujmy žalobca podľa žalovanej nepreukázal. Okrem toho žalovaná vzniesla hmotnoprávnu námietku, a to námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručené riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti a súhlasil, aby súd vec rozhodol bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa zo svojej neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania.
7. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu a otvoril pojednávanie. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia strán na základe listinných dôkazov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 7C/246/2015, ako i ostatným obsahom spisu a zistil, že žalobcove skutkové tvrdenia o vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nemožno preskúmať, nakoľko nebola preukázaná existencia exekučného konania vo veci účastníkov označených žalobcom, teda exekučného konania vedeného v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnej L. R., G.. XX.X.XXXX, ktoré malo byť evidované u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 4015/2011. Z uvedeného dôvodu súd nemohol preskúmať správnosť postupu exekučného súdu.
8. Žalobca, pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena, v žalobe uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného spisu, ani rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnopis exekučného titulu použil ako prílohu návrhu na vykonanie exekúcie. Žalobca inicioval exekučné konanie formou zápisnice spísanej u zvoleného exekútora, návrh zachytený v obsahu zápisnice nemá žalobca v dispozícii. Príslušný exekučný spis obsahuje všetky podstatné listiny. Dodal, že používa na označenie exekučnej veci všetky informácie, ktoré pozná. Exekučný súd neoznámil žalobcovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.
9. Vzhľadom na dôkazy navrhnuté žalobcom, súd žiadal Okresný súd Piešťany, ktorého nesprávnym úradným postupom mala vzniknúť škoda žalobcovi, aby tunajšiemu súdu zaslal ich exekučný spis vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej L. R., G.. XX.X.XXXX, EX 4015/2011. Okresný súd Piešťany na žiadosť oznámil, že na ich súde neevidujú také exekučné konanie ani povinnú.
10. Následne súd prípisom zo dňa 9.5.2016 vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu tak, že doručí súdu rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, na ktoré poukazuje v žalobe a od ktorého odvodzuje svoj nárok v konaní. Pri tejto výzve súd poukázal, že podľa oznámenia Okresného súdu Piešťany, exekučné konanie vyššie uvedených účastníkov neevidujú. Žalobca na výzvu súde nereagoval.
11. Výzvy na predloženie exekučného spisu vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej L. R.U., G.. XX.X.XXXX, EX 4015/2011 boli realizované aj v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 7C/246/2015, kde vystupujú totožné strany sporu a žalobca si taktiež uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Piešťany vo vyššie špecifikovanom exekučnom konaní. V súvislosti s jedným rozhodnutím exekučného súdu v jednom exekučnom konaní - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobca podal dve žaloby, jednu s interným označením žalobcu „NZP“ a druhú s označením „ISTINA RS“. V žalobe s označením „NZP“ žalobca požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- € a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V žalobe s označením „ISTINA RS“ žalobca zasa požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá podľa tvrdenia žalobcu viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca si tak v súvislosti s jedným a tým istým tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu uplatňuje dvakrát majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, pričom v každom prípade používa iný spôsob výpočtu jej výšky. Súd zistil zo spisu 7C/246/2015, že prvýkrát bol žalobca vyzvaný na doloženie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti výzvou zo dňa 1.4.2016. Žalobca bol upozornený, že podľa vyjadrenia Okresného súdu Piešťany, na ich súde nebolo vedené exekučné konanie v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej: L. R., G.. XX.X.XXXX. Opätovne bol žalobca vyzvaný dňa 13.9.2016, a to aby oznámil, ktorému súdnemu exekútorovi bol podaný návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinného: L. R., G.. XX.X.XXXX, pre vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 4241879 s tým, že konanie má byť podľa žaloby u exekútora vedené pod sp. zn. EX 4015/2011. Žalobca ani na jednu výzvu neodpovedal.
12. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa článku 10 C.s.p. strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
18. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
19. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
20. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
24. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody v sume 6.124,24 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.224,85 € podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Piešťany ako exekučného súdu v súvislosti s exekučným konaním vedeným u exekútora pod EX 4015/2011. Spisovú značku exekučného konania na súde žalobca neuviedol. Žalobca nesprávny úradný postup charakterizoval: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok.
25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
26. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Okrem toho sú strany povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.), označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (čl. 8 C.s.p.). Súd má za to, že žalobca si tieto povinnosti nesplnil. V žalobe tvrdil, že oneskorene vydaným rozhodnutím Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.4.2012 mu bola spôsobená škoda, avšak predmetné rozhodnutie súdu ako listinný dôkaz nedoložil a ani ho dostatočne neoznačil spisovou značkou, hoci nepochybne toto rozhodnutie musel mať žalobca k dispozícii, keďže podľa jeho tvrdenia bol účastníkom dotknutého exekučného konania na strane oprávneného a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora sa doručuje oprávnenému. Súd považuje za účelové tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o jeho objektívnu nemožnosť predložiť alebo označiť listinné dôkazy z príslušného exekučného spisu. Rozhodne nemôže byť pravdivým tvrdenie žalobcu, že použil na označenie exekučnej veci všetky informácie, ktoré pozná a že exekučný súd
neoznámil žalobcovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Minimálne z rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora by sa túto skutočnosť musel dozvedieť. Okrem toho súd poukazuje, že žalobca ako účastník exekučného konania bol oprávnený vyžiadať si rovnopisy rozhodnutí a fotokópie z príslušného exekučného spisu, ako aj zo spisu súdneho exekútora. V tejto záležitosti však žalobca nevyvinul žiadne úsilie k uneseniu dôkazného bremena, ale ani bremena tvrdenia. Žalobca neuviedol všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ani neoznačil všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, hoci ich vedieť mal a mohol aj pri vynaložení minimálneho úsilia. Súd rozhodol, že vykoná dôkaz navrhnutý žalobcom, a to oboznámenie sa s príslušným exekučným spisom Okresného súdu Piešťany, avšak tento spis sa súdu nepodarilo zabezpečiť, nakoľko podľa opakovaného vyjadrenia Okresného súdu Piešťany, exekučné konanie vo veci označených účastníkov na ich súde nebolo vedené. Žalobca na výzvu súdu neoznámil ani meno exekútora, ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, teda súd si nemohol zabezpečiť príslušný spisový materiál ani od súdneho exekútora.
27. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu žalobca v danom spore neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako ani bremeno dôkazné. Jediný dôkaz navrhnutý žalobcom (doloženie príslušného exekučného spisu) nebolo možné vykonať, pretože takéhoto exekučného spisu niet. Podľa vyjadrenia Okresného súdu Piešťany, na tomto súde nebolo vedené exekučné konanie v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej: Lucia Chorvatovičová, nar. 21.4.1986. Preukázanie existencie takéhoto konania nebolo možné ani dopytom na súdneho exekútora, ktorému bol údajne podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej Lucii Chorvatovičovej, nar. 21.4.1986, nakoľko súdny exekútor nebol v žalobe označený a jeho meno žalobca neoznámil ani na výzvu súdu. Ak teda nebolo preukázané vedenie exekučného konania vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Lucii Chorvatovičovej, nar. 21.4.1986, EX 4015/2011, nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v tomto konaní a žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda ani nemajetková ujma.
28. Z týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázal nesprávny úradný postup Okresného súdu Piešťany. Avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o ostatné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, keď v konaní nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a škodou. Žalobcom tvrdená majetková škoda v sume 6.124,24 € mala predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho tvrdenia viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Žalobca napriek márnemu poučeniu podľa § 154 Civilného sporového poriadku svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané žiadnym spôsobom nepreukázal a ani do doby vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie nepredložil alebo neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca len v rámci ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že si nechal znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave vyhotoviť znalecký posudok č. 1/2014 preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorý sa v origináli nachádza na Okresnom súde Skalica v spise sp. zn. 9C/112/2012. Poukázal, že súdu bola v konaní preukázaná škoda minimálne vo výške uvedenej v znaleckom posudku. Na Okresnom súde Skalica nikdy neexistoval senát 9C a nie je tu evidované žiadne konanie pod sp. zn. 9C/112/2012, preto súd nemohol vykonať dokazovanie oboznámením sa s predmetným znaleckým posudkom. Žalobca neozrejmil, čo je obsahom tohto posudku a akým spôsobom by mohol prispieť k preukázaniu konkrétnej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobcom v tomto konaní, a či sa znalecký posudok zaoberá postupom exekučného súdu v konaní EX 4015/2011. Žalobca v konaní nepreukázal reálny vznik škody v tvrdenej sume 6.124,24 €, ani tvrdené následky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná
nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v tejto veci neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
30. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 214 C.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 214 C.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strany sporu. Ak súd takémuto návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci samej žalobu zamietol v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, a to v plnom rozsahu, nakoľko žalobca nebol v konaní ani čiastočne úspešný. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že podľa obsahu spisu žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli. Pri tomto závere súd vychádza aj z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v iných, z hľadiska obsahu uplatneného nároku obdobných konaní za účasti totožných strán sporu ako v tejto veci, v ktorých boli žalovanej právoplatne priznané nároky na náhradu trov konania, avšak žalovaná si tieto ani na výzvu súdu nevyčíslila.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).