Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-18-2020.pdf
PDF · 147.46 KB
No categories available
31S/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Ing. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. XX, XXX XX G., zastúpený advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, so sídlom M. Y. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava - Staré Mesto, za účasti ďalšieho účastníka: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.28777/2019/ SV/96627 zo dňa 21.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2/ V/2019/029586-006/DAA zo dňa 07.08.2019 ako príslušný stavebný úrad podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“), rozhodujúc o návrhu na vydanie rozhodnutia podanom vyvlastniteľom - Železnice Slovenskej republiky v zmysle § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní rozhodol o vyvlastnení CKN parcely č. 5495/36 o výmere 128 m2, ostatná plocha a CKN parcely č. 5495/21 o výmere 152 m2, zastavaná plocha a nádvorie, oba pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., a to v rozsahu podľa GP č. 1205-32/2017 zo dňa 22.03.2017, úradne overeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom dňa 21.04.2017 pod číslom 617/2017 s tým, že jednorazová náhrada v prospech žalobcu predstavuje 9.718,80 eur. K vyvlastneniu došlo vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa - Železnice Slovenskej republiky pre účely realizácie stavby „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“, v katastrálnom území G.. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že s užívaním vyvlastnených nehnuteľností na účel, pre ktorý boli vyvlastnené sa musí začať najneskoršie do piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Za vyvlastnené pozemky patrí doterajšiemu vlastníkovi náhrada v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 a 3 zákona o vyvlastňovaní, a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 9/2019 zo dňa 17.05.2019 (jednotková hodnota pozemku vo výške 34,71 eur za m2), vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. O. I. (evidenčné číslo znalca XXXXXX), v celkovej výške náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/1 v sume 9.718,80 eur. Náhradu za vyvlastnenie zaplatí vyvlastniteľ podľa § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní poštovou poukážkou, resp. na účet vyvlastňovaného v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku tiež prvostupňový správny orgán konštatoval, že zo strany účastníkov konania neboli uplatnené žiadne námietky voči
vyvlastňovaciemu konaniu [§ 13 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní]. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní správny orgán vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal na súd. Vo vyvlastňovacom konaní neboli uplatnené žiadne trovy konania [§ 13 ods. 2 písm. g) zákona o vyvlastňovaní]. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že vyvlastniteľ podal na Okresnom úrade Žilina dňa 21.06.2019 návrh na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve H.. X. Y. pre trvalý záber v súlade s ustanovením § 9 zákona o vyvlastňovaní pre uskutočnenie stavby vo verejnom záujme „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“. Ďalej prvostupňový správny orgán odkázal na ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dráhach, ako aj na ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, 2 a 3, na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní. Uviedol, že vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti alebo inom obmedzení vlastníckeho práva spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní. Podľa uvedeného ustanovenia bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslaného písomného návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému obsahujúceho požiadavky vyvlastniteľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku, ku ktorému vyvlastniteľ priloží upozornenie o tom, že ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzatvorenie dohody v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý, upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo ktoré je predmetom návrhu na uzavretie dohody môže byť predmetom vyvlastnenia, odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením, oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť pozemku, ak je predmetom len časť pozemku a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na určenie náhrady. Vyvlastniteľ preukázal, že pokus o dosiahnutie dohody nebol naplnený, keď vyvlastňovaný dotknutý týmto rozhodnutím si prevzal návrh na uzatvorenie dohody dňa 28.05.2019, no túto nepodpísal. H.. X. Y. na túto ponuku reagoval listom zo dňa 29.05.2019, pričom v ňom uviedol, že nesúhlasí s výškou náhrady vo výške 34,71 eur za m2 pozemku a požaduje náhradu vo výške 70,12 eur za m2 podľa znaleckého posudku č. 073-2019 zo dňa 17.05.2019, ktorý si dal vypracovať znalcom H.. Q. P.. Tento znalecký posudok správnemu orgánu nebol vyvlastňovaným doručený do vyvlastňovacieho konania. Ďalej prvostupňový správny orgán odkázal na ustanovenie § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, pričom poukázal na uskutočnené ústne konanie, v ktorom vyvlastniteľ predložil správnemu orgánu stanovisko Ing. Q. P. k určeniu všeobecnej hodnoty pozemkov CKN parcela č. 5495/31 a 5495/36 evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G. zo dňa 04.07.2019. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že všeobecná hodnota daných pozemkov bola určená neprimerane vysoko, a to z dôvodu neúplných informácií zo strany zadávateľa znaleckého posudku a nie je ho možné použiť pre uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Z uvedeného prvostupňový správny orgán vyvodil, že aj samotný znalec považoval stanovenú náhradu za neprimeranú, čo do jej výšky pre účely uzatvorenia dobrovoľnej ponuky medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že náhradu určil podľa § 4 zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. 9/2019 a podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovaného s požiadavkou o vyššiu náhradu odkázal na súd, pretože sám nie je oprávnený rozhodovať o vyššej náhrade, požadovanej vyvlastňovaným za vyvlastnenie. Náhrada za vyvlastňované pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom v príslušnom odbore, ktorý je oprávnený podať výsledok zisťovania trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie správneho orgánu a tým aj podklad o výške náhrady, správny orgán si nemôže urobiť o tejto veci úsudok sám, ale posúdi primeranosť náhrady za vyvlastnenie vychádzajúc z takéhoto podkladu, čo aj správny orgán urobil. Okresný úrad Žilina na základe predloženého návrhu a výsledkov ústneho pojednávania skúmal, či sú splnené základné predpoklady na vyvlastnenie, a to, či je splnený účel a podmienky (§ 2 zákona o vyvlastňovaní), za ktorých je možné podľa zákona o vyvlastňovaní vyvlastniť. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Na realizáciu predmetnej stavby bolo vydané dňa 15.05.2015 mestom Žilina rozhodnutie č. s.: 2830/2015-24855/2015-OS-MLA, právoplatné dňa 22.06.2015 a jeho platnosť bola stanovená na päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Územné rozhodnutie je podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona platné, teda vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, čo bolo preukázané v územnom konaní na predmetnú stavbu (§ 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní). Stavba „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“ a jej verejný záujem bol vyjadrený účelom vyvlastnenia podľa § 11 zákona o dráhach, keďže sa jedná o stavbu železnice vo verejnom záujme, ktorú takto určuje zákon o dráhach a ďalšie súvisiace zákony a uznesenie vlády SR č. 166/1993 a následne č. 686/1997, ktorým boli definované základné smery rozvoja železničnej dopravy na Slovensku a schválený dlhodobý program rozvoja
železničných ciest, kde bola definovaná aj priorita modernizácie technickej infraštruktúry železničných koridorov, ktorých súčasťou je aj predmetná stavba, pre dosiahnutie európskych parametrov podľa medzinárodných dohôd a pre účely ktorej sa vyvlastňuje, ako aj pre lepšie životné podmienky v prostredí miestnych obyvateľov, bezpečnosť chodcov a ostatné výhody, ktoré prinesie modernizácia železničnej trate v dotknutej časti. Pokiaľ ide o výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov, táto je upravená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V danom prípade bola náhrada stanovená znalcom Ing. O. I., ktorý použil pre výpočet všeobecnej hodnoty metódu polohovej diferenciácie v súlade s časťou E.3.1.1. Keďže náhrada za vyvlastňované pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej znaleckým posudkom, t. j. výlučne osoba ustanovená za znalca v príslušnom odbore je oprávnená podať výsledok zisťovania trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie správneho orgánu a tým aj podklad o výške náhrady, správny orgán si nemôže urobiť o tejto veci úsudok sám, ale posúdi primeranosť náhrady za vyvlastnenie vychádzajúc z takéhoto podkladu. S poukazom na uvedené primeranosť poskytovanej náhrady za vyvlastnenie pozemkov vyvlastňovací orgán v konaní posúdil a určil podľa navrhovateľom predloženého znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Iný znalecký posudok predložený nebol.
2. Žalovaný rozhodnutím číslo 28777/2019/SV/96627 zo dňa 21.11.2019 na základe odvolania podaného žalobcom rozhodol tak, že toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu so spisovým materiálom v tejto veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú a dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami zákona o vyvlastňovaní a Správneho poriadku a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vyhodnotil dôvody uvedené v rozhodnutí okresného úradu, ako aj námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného úradu. Uviedol, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Zákon o vyvlastňovaní vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu, to znamená že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Okresný úrad pri skúmaní preukázania verejného záujmu na vyvlastnení dotknutých pozemkov ako podklad zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané mestom Žilina územné rozhodnutie zo dňa 15.05.2015, v zmysle ktorého uskutočnenie predmetnej stavby je vo verejnom záujme, v ktorom sú vymedzené a špecifikované hlavné kritéria modernizácie daného traťového úseku pre dosiahnutie účelu stavby. V intenciách § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, podľa ktorého sú vyvlastňované pozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú vyvlastnené vlastnícke práva k nim vo verejnom záujme. Vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu spôsobom ustanoveným v § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Odmietnutie dohody vlastníkom musí byť v konaní jednoznačne preukázané. V danom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie takejto dohody považovať doručenie výzvy na uzatvorenie kúpnych zmlúv zo dňa 27.05.2019 spolu s návrhom kúpnej zmluvy opatrenej právoplatným podpisom vyvlastniteľa, čím spĺňa podmienku určitosti a vážnosti prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Keďže odvolateľ neakceptoval predloženú ponuku k dohode, vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností. Námietka odvolateľa týkajúca sa skutočnosti, že vyvlastniteľ nepreukázal pokus o získanie práva dohodou je preto neopodstatnená. Ďalej žalovaný zdôraznil, že ponukové konanie, ktorého súčasťou je aj kúpna zmluva prebieha pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania, ide o právny vzťah výlučne medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným. Vyvlastňovaný má preto námietky voči predloženej zmluve uplatňovať v tomto štádiu a smerovať ich vyvlastniteľovi. Okresný úrad už vo vyvlastňovacom konaní nie je oprávnený posudzovať právne kvality predmetnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie postupoval v súlade so zákonom, keď ako podklad pre posúdenie a určenie primeranosti náhrady zohľadnil všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 9/2019 v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Pokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Okresný úrad v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní vo výroku rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Vzhľadom na uvedené,
žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o námietke, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) sa odvolateľ môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti vyvlastniteľovi. Žalovaný k určeniu výšky náhrady zároveň uviedol, že správny orgán nie je oprávnený hodnotiť, či pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorú je možné dosiahnuť troma výpočtovými metódami (porovnávacou, výnosovou metódou a metódou polohovej diferenciácie), znalec mal, resp. nemal použiť tú ktorú metódu. Znalecký posudok je dôkazom v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí nie z hľadiska jeho obsahovej správnosti, ale len z hľadiska či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym orgánom. Správny orgán nemôže závery znaleckého posudku nahradiť vlastným odborným posúdením veci. Ďalej žalovaný uviedol, že vo vyvlastňovacom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní). Žalovaný mal za to, že po skončení ústneho pojednávania nariadeného vo veci vyvlastnenia podľa zákona o vyvlastňovaní už nemožno prihliadať na ďalšie námietky, resp. návrhy na doplnenie dokazovania. Na uvedenú skutočnosť bol odvolateľ okresným úradom upozornený v oznámení zo dňa 26.06.2019. Odvolateľ riadne prevzal oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadením ústneho pojednávania dňa 01.07.2019. Napriek tomu sa odvolateľ ústneho pojednávania, kde si mohol uplatniť svoje námietky nezúčastnil ani on, ani jeho právny zástupca. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný námietky odvolateľa za neopodstatnené. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že vyvlastňovacie konanie bolo voči odvolateľovi ako účastníkovi konania transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy. Zo spisu je tiež preukázané, že odvolateľovi boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom o čom svedčia aj doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu okresného úradu.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, pričom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a zároveň priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a podanou správnou žalobou žiada, aby súd preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Tvrdil, že tým, že žalovaný podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a toto rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil, neodstránil v konaní existujúcu protiprávnosť konania o vyvlastnení, ktorá spočívala v nesplnení zákonom obligatórne vyžadovaných podmienok začatia vyvlastňovacieho konania podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o vyvlastňovaní. Zákon v tomto ustanovení presne, zrozumiteľne a určito vypočítava zákonné podmienky, ktoré musia byť vo veci súčasne splnené, aby mohlo byť vyvlastnenie uskutočnené. Ide o nasledovné podmienky: a) vyvlastniť iba v nevyhnutnej miere, b) vyvlastniť iba vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnenie sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) vyvlastniť iba za primeranú náhradu, d) vyvlastniť iba ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podmienka pod bodom d) je zrejme podmienkou, ktorej splnenie by mal správny orgán v konaní riešiť v poradí prvom. Jej splnenie je tou podstatnou skutočnosťou, ktorá podmieňuje hneď na počiatku, či správny orgán je oprávnený o vyvlastňovacom návrhu vyvlastniteľa konať a či môže a má skúmať splnenie ďalších podmienok uskutočnenia vyvlastňovacieho konania. Žalobca vyslovil názor, že ak vyvlastniteľ už v návrhu na vyvlastnenie nepreukáže jej splnenie, správny orgán by mal návrh bez ďalšieho zamietnuť. Dôležitosti splnenia podmienky pod bodom d) svedčí následná úprava podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, z ktorej nesporne vyplýva požiadavka zákona voči vyvlastniteľovi preukazovať jej splnenie už pri podaní návrhu na vyvlastnenie, a to zákonom predpokladaným a predpísaným spôsobom. Pokiaľ splnenie podmienky „cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom“ nie je vyvlastniteľom už v návrhu preukázané, treba tento stav vyhodnotiť ako zákonnú prekážku uskutočnenia vyvlastnenia. Z ustanovenia § 3 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že preukázanie nemožnosti dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným (priame odmietnutie), b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v zákonnej lehote. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že vyvlastniteľ podaným návrhom preukázal splnenie podmienky - cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa prvostupňového správneho orgánu bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku je preukázaná tým, že vyvlastniteľ preukázal, že pokus o dosiahnutie dohody nebol naplnený, keďže vyvlastňovaný dotknutý týmto rozhodnutím si prevzal návrh na uzavretie dohody dňa
28.05.2019, no túto nepodpísal. Žalovaný ako odvolací správny orgán k otázke splnenia podmienky „cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom“ vyslovil právny názor, že vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu spôsobom ustanoveným v § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Odmietnutie dohody vlastníkom musí byť v konaní jednoznačne preukázané. V danom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie takejto dohody v zmysle názoru žalovaného považovať doručenie výzvy na uzatvorenie kúpnych zmlúv zo dňa 27.05.2019 spolu s návrhom kúpnej zmluvy opatrenej podpisom vyvlastniteľa, čím spĺňa podmienku určitosti a vážnosti prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Keďže odvolateľ neakceptoval predloženú ponuku k dohode, vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností. Námietka odvolateľa týkajúca sa skutočnosti, že vyvlastniteľ nepreukázal pokus o získanie práva dohodou je preto neopodstatnená. Žalobca vyslovil názor, že prezentované právne názory prvostupňového správneho orgánu a žalovaného sú v podstate zhodné v tom, že jeden aj druhý tvrdia, že zákonná podmienka podľa § 2 ods. 1 písm. d) bola naplnená tým, že žalobca neuzavrel s vyvlastniteľom kúpnu zmluvu. Podľa prvostupňového správneho orgánu k tomu došlo tým, že vyvlastňovaný dotknutý týmto rozhodnutím si prevzal návrh na uzatvorenie dohody dňa 28.05.2019, no túto nepodpísal. Žalobca tvrdil, že ani jedna z prezentovaných formulácii splnenia zákonnej podmienky nie je takou skutočnosťou, s existenciou ktorej zákon spája splnenie podmienky podľa § 2 ods. 1 písm. d). Podľa § 10a zákona o dráhach však konanie či nekonanie vlastníka nehnuteľnosti spočívajúce v tom, že nepodpíše návrh kúpnej ceny alebo v tom, že neakceptuje predloženú ponuku k dohode, nie je tou skutočnosťou, ktorá sa má považovať za odmietnutie návrhu na uzatvorenie dohody. Takou skutočnosťou je iba nevyjadrenie sa k návrhu na uzatvorenie dohody do 15 dní odo dňa doručenia návrhu dohody. Z ustanovenia § 10a zákona o dráhach veta druhá vyplýva, že súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzatvorenie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý. To, že vlastník nehnuteľnosti sa riadne a včas vyjadril k návrhu na uzavretie dohody, preukazuje samotné odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca v podrobnostiach poukázal na komunikáciu medzi ním a vyvlastniteľom z ktorej je zrejmé, že obe strany vzájomne na seba reagovali a riešili nezrovnalosti v dvoch protichodných znaleckých posudkoch. Žalobca vyslovil názor, že potenciálny vyvlastniteľ by mal pred podaním návrhu využiť všetky dostupné možnosti na uzavretie dohody, ktorou by sa dosiahol cieľ sledovaný vyvlastnením a v rámci tohto procesu vyvinúť úprimnú snahu pri rokovaní o dosiahnutie takejto dohody. To zrejme predpokladal aj zákonodarca pri prijímaní zákona o vyvlastňovaní pri formulovaní jeho právnych noriem a konkrétne ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d). Snaha vyvlastniteľa však bola nesporne iba formálna. Napokon žalobca prezentoval citáciu ustanovení § 59 ods. 1, 2, § 60a Správneho poriadku, § 2, § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, § 10a zákona o dráhach ako aj 191 SSP. Podľa názoru žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím neodstránil vady ani nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, čím poškodil subjektívne právo žalobcu na spravodlivé konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a trpí vadou nedostatočného odôvodnenia. Skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Preto žalobca navrhol, aby súd konštatoval podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tak, že toto porušenie malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a uviedol, že vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu spôsobom stanoveným v ustanovení § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Odmietnutie dohody vlastníkom musí byť v konaní jednoznačne preukázané. V tomto prípade za pokus o dosiahnutie takejto dohody so žalobcom treba považovať doručenie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2019 spolu s návrhom kúpnej zmluvy opatrenej podpisom vyvlastniteľa, čím spĺňa podmienku určitosti a vážnosti prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Žalovaný odkázal na ustanovenie § 43 ods. 1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Možno teda vyvodiť záver, že žalobca neakceptoval predloženú ponuku k dohode, keďže požadoval zmeny podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, a to kúpnej ceny (v danom prípade šlo o nový návrh zo strany žalobcu), vyvlastniteľ preto podal návrh na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností. Námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že vyvlastniteľ nepreukázal pokus o získanie práva dohodou je preto neopodstatnená. K námietke žalobcu, že okresný úrad postupoval pri určení výšky náhrady nezákonne, žalovaný uviedol, že zákon o vyvlastňovaní výslovne určuje, že v prípade nedohody o náhrade za vyvlastnenie sa postupuje podľa znaleckého posudku priloženého k návrhu na vyvlastnenie. Postup okresného úradu pri akceptácii predloženého znaleckého posudku je striktne určený zákonom o vyvlastňovaní [§ 9 ods. 2 písm. f) v spojení s §
13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní], a preto nemožno jeho postup považovať za nezákonný. Keďže v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a žalobcom ako vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie vlastníckeho práva, okresný úrad v rozhodnutí vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa [§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní] a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Okresný úrad pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie postupoval v súlade so zákonom, keď ako podklad pre posúdenie a určenie primeranosti náhrady zohľadnil všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 9/2019 v súlade s § 4 ods. 3 a § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. Pokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Okresný úrad v súlade s uvedeným ustanovením vo výroku rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný tiež uviedol, že správny orgán nie je oprávnený hodnotiť postup znalca, ktorý použil pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov. Znalecký posudok je dôkazom v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí nie z hľadiska jeho obsahovej správnosti, ale z hľadiska, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym orgánom. Správny orgán nemôže závery znaleckého posudku nahradiť vlastným odborným posúdením veci. Žalobca ako účastník vyvlastňovacieho konania sa môže v súlade s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní domáhať preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní; žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, a preto považoval žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa výšky náhrady za vyvlastnenie ako nedôvodnú. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli okresného úradu je zrejmé, že okresný úrad mal preukázané všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva. Žalovaný mal za to, že námietky uvedené v žalobe sú identické s námietkami, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal a tieto riadne odôvodnil. Námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu a ani neodôvodňujú ich zrušenie, preto navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho názoru vyvlastniteľ nepreukázal, že žalobca - vlastník nehnuteľností odmietol dohodu spôsobom podľa § 10a zákona o dráhach. V podanej žalobe je dostatočne opísaný právny stav veci i poukázané na skutočnosti, ktoré musia byť splnené, aby konanie či nekonanie vlastníka nehnuteľností mohlo byť podľa § 10a zákona o dráhach kvalifikované ako jeho odmietnutie dohody o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je nesporné, že žalobca ako vlastník na výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy včas a kvalifikovane reagoval vyjadrením zo dňa 29.05.2019, v ktorom návrh na uzavretie kúpnej zmluvy neodmietol. S poukazom na zákonnú úpravu podľa § 10a zákona o dráhach tak nemohlo dôjsť k zákonom predpokladanej fikcii naplnenia odmietnutia uzavretia dohody. Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, vrátane v ňom uvedenej kúpnej ceny je daná už tým, že správny orgán začal o návrhu na vyvlastňovanie konať a podanému návrhu vyhovel a rozhodol o vyvlastnení majetku žalobcu napriek tomu, že vo veci neboli kumulatívne naplnené všetky zákonom vyžadované podmienky v zmysle § 2 zákona o vyvlastňovaní.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe a požiadal, aby súd žalobu zamietol.
7. Ďalší účastník vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca neuplatnil svoje námietky v lehote stanovenej právnym predpisom. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorého námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli, alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vyvlastňovacie konanie je ovládané koncentračnou zásadou. Poukázal na to, že pri aplikácii tejto zásady je potrebné zohľadniť aj judikatúru týkajúcu sa aplikácie koncentračnej zásady v stavebných konaniach, pričom konkrétne rozhodnutia označil. Odkázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. I prvotné odmietnutie návrhu je postačujúce na to, aby bolo možné pristúpiť k vyvlastneniu. Ako vyplýva aj zo samotnej žaloby ďalší účastník vyvinul snahu aj nad rámec zákonných povinností sa so žalobcom dohodnúť (napríklad zaslanie návrhu novej kúpnej zmluvy s vyššou cenou), ale žalobca návrhy ďalšieho účastníka odmietal, a teda ďalšiemu účastníkovi nezostalo nič iné ako podať návrh na začatie vyvlastňovacieho konania. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že každá strana mala posúdiť druhou stranou predložený znalecký posudok a naformulovať prípadné výhrady, tak z jeho strany takéto posúdenie a naformulovanie prípadných výhrad nebolo doručené ani ďalšiemu účastníkovi ani jeho splnomocnencovi. Zo strany ďalšieho účastníka bolo doručené splnomocnencovi stanovisko zo dňa 17.06.2019, o čom tento informoval žalobcu listom zo dňa 19.06.2019. Ďalší účastník ďalej uviedol, že žalobca neuviedol, že súdny znalec Ing. P. v liste zo dňa 04.07.2019 potvrdil, že znalecký posudok 073/2019 vychádzal z neúplných informácií, a preto všeobecná hodnota podľa tohto znaleckého posudku je neprimerane vysoká a z tohto dôvodu nie je možné predmetný znalecký posudok použiť k prevodu vlastného práva k hodnoteným nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že oslovil znalca Ing. P. a požiadal ho o vypracovanie stanoviska k existujúcim rozdielom medzi jeho závermi a závermi Ing. I., ďalšiemu účastníkovi nebol zrejmý dôvod, prečo takéto stanovisko zo strany žalobcu nebolo doručené ďalšiemu účastníkovi alebo jeho splnomocnencovi. Zo strany žalobcu v ďalšom postupe majetkovoprávneho vysporiadania neboli dodané žiadne relevantné podklady ani stanoviská a o uvedených názoroch (oslovenie znalca, či požiadavka na tretí znalecký posudok) sa ďalší účastník ani stavebný úrad nemali ako dozvedieť, keďže sa žalobca nezúčastnil ani ústneho pojednávania v rámci vyvlastňovacieho konania. Aj toto nasvedčuje podľa ďalšieho účastníka skutočnosti, že z ich strany boli splnené podmienky na podanie návrhu na vyvlastnenie, keďže k dohode so žalobcom nedošlo. Podľa názoru ďalšieho účastníka je napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v súlade so všetkými právnymi predpismi. Žalobca neuviedol v žalobe také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejší výrok rozhodnutia oproti výroku uvedenému v napadnutom rozhodnutí. Napokon tvrdil, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by mohlo sťažiť výstavbu významnej stavby vo verejnom záujme - prestavbu železničného uzla Žilina.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, na základe v žalobe opísaného skutkového a právneho stavu veci. Vo vyvlastňovacom konaní neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o vyvlastnení. Správny orgán môže a mohol konať iba na základe zákona a podľa zákona. Vydať rozhodnutie mohol iba pri súčasnom splnení podmienok formulovaných v ustanovení § 2 zákona o vyvlastňovaní. Ide o obligatórnu právnu normu, od ktorej sa správny orgán nemôže pri svojom rozhodovaní odkloniť a pri nesplnení čo i len jednej z týchto podmienok nemôže rozhodnúť o vyvlastnení v prospech vyvlastniteľa. Iba pri súčasnom splnení týchto podmienok môže zasiahnuť do ústavného práva vlastníka. V tomto prípade správny orgán rozhodol o vyvlastnení napriek tomu, že vo veci nedošlo k splneniu podmienky predpokladanej ustanovením § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní. Splnenie zákonných podmienok pre vyvlastnenie má a musí správny orgán skúmať ako základnú podmienku konania z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či vyvlastňovaný ich nesplnenie namietol alebo nenamietol.
9. Ďalší účastník vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v danom prípade boli podmienky na vyvlastnenie splnené a rozhodnutie žalovaného je v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím plne v súlade s právnym poriadkom. Ďalší účastník dal do pozornosti správneho súdu, že žalobca v celom správnom konaní nenamietal samotnú skutočnosť zániku jeho vlastníckeho práva k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam, ale výšku náhrady. Ďalší účastník v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že žalobca podal na Okresný súd Bratislava I žalobu na preskúmanie výroku rozhodnutiu Okresného úradu Žilina v spojení s napadnutým rozhodnutím podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Žalobca už od začiatku vyvlastňovacieho konania vedel a musel vedieť, že toto konanie sa vedie z dôvodu, že nedošlo k dohode medzi ďalším účastníkom a žalobcom. Žalobca napriek tomu neuplatnil včas svoje námietky, hoci tak urobiť mohol. Ďalší účastník napokon uviedol, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nemali dôvod pochybovať o splnení podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní, keďže z návrhu na vyvlastnenie predloženého ďalším účastníkom a z ďalšieho podkladu napadnutého rozhodnutia vyplýva splnenie tejto podmienky vyvlastnenia. Žalobca v správnom konaní a ani v tomto súdnom konaní nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal nesplnenie tejto podmienky vyvlastnenia. Podľa názoru ďalšieho účastníka žalobca vo vyjadrení nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovenie žalobe.
10. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorým predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.
14. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
15. Podľa § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.
16. Podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
17. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistené, že na základe návrhu zo dňa 20.06.2019 sa ďalší účastník domáhal vydania rozhodnutia o vyvlastnení v jeho prospech na účely výstavby „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“. Vyvlastnenie sa v zmysle návrhu malo týkať CKN parciel č. 5495/36, ostatná plocha o výmere 128 m2 a č. 5495/31, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G.. Ďalší účastník v návrhu poukázal na to, že vo vzťahu k plánovanej stavbe bolo mestom Žilina dňa 15.05.2015 vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod značkou č. s.: 2830/2015-24855/2015-OS-MLA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2015. Stavba je zaradená medzi verejnoprospešné stavby, verejný záujem je obsiahnutý v rozhodnutí o umiestnení stavby. Pokiaľ ide o výšku náhrady za vyvlastňované pozemky ďalší účastník odkázal na znalecký posudok č. 9/2019 zo 17.05.2019 vypracovaný znalcom Ing. O. I.. Z návrhu tiež vyplýva, že ďalší účastník nedosiahol dohodu s vlastníkom Ing. X. Y., keďže zaslaný návrh na uzavretie dohody vo veci odpredaja nehnuteľnosti na trvalý záber bol zaslaný, avšak napokon aj po rokovaniach k dohode nedošlo.
18. Z obsahu územného rozhodnutia Mesta Žilina, stavebného úradu č. s.: 2830/2015-24855/2015-OS- MLA zo dňa 15.05.2015 vyplýva, že daným rozhodnutím stavebný úrad rozhodol na základe návrhu Železníc Slovenskej republiky o umiestnení stavby „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“.
19. Z listu zástupcu ďalšieho účastníka zo dňa 27.05.2019 vyplýva, že ďalší účastník zaslal žalobcovi návrh na uzavretie dohody vo veci odpredaja dotknutých nehnuteľností s tým, že návrh kúpnej zmluvy bol doručený žalobcovi dňa 28.05.2019, čo potvrdzuje originál doručenky.
20. Z obsahu spisu správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že žalobca na návrh kúpnej zmluvy doručenej zo strany ďalšieho účastníka reagoval vyjadrením zo dňa 29.05.2019, v ktorom vyslovil požiadavku na stanovenie kúpnej ceny predmetných pozemkov vo výške najmenej 69,- eur za meter štvorcový. Na preukázanie reálnosti tejto navrhovanej kúpnej ceny preto v prílohe zaslal znalecký posudok č. 073-2019 zo dňa 17.05.2019 vypracovaný znalcom Ing. Q. P..
21. Súčasťou administratívneho spisu je aj znalecký posudok č. 9/2019 vypracovaný znalcom Ing. O. I., z ktorého okrem iného vyplýva ocenenie CKN parciel č. 5495/36 a 5495/31 na sumu 4.442,88 eur a 5.275,92 eur.
22. Správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 26.06.2019 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania podľa § 10 ods. 1 a 3 zákona o vyvlastňovaní, a to pre stavbu „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina
- Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“.
23. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie, a to na 06.08.2019 o 09:30. Oznámenie o nariadení pojednávania bolo doručené jednotlivým účastníkom, vrátane žalobcu. Z oznámenia vyplýva, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred dňom ústneho pojednávania na okresnom úrade, v stránkové dni pondelok, streda, piatok a pri ústnom pojednávaní. Ak účastníci vyvlastňovacieho konania majú námietky proti vyvlastneniu, podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní ich musia uplatniť najneskôr pri ústnom konaní. Na námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní podľa vyvlastňovacieho zákona sa neprihliada. Z obsahu zápisnice z ústneho konania vo veci vyvlastnenia zo dňa 06.08.2019 vyplýva, že na ústne konanie sa dostavili osoby za navrhovateľa s tým, že ostatní účastníci prítomní neboli. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že mu neboli doručené žiadne písomné námietky, účastník konania Ing. X. Y. sa ústneho pojednávania nezúčastnil.
24. Podstatou námietok žalobcu vyjadrených v žalobných bodoch správnej žaloby je tvrdenie o nesplnení podmienok pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o vylastňovaní s akcentom na podmienku formulovanú v písmene d) uvedeného ustanovenia. Podľa jeho názoru mal ďalší účastník preukázať splnenie uvedenej podmienky, inak mal byť návrh bez ďalšieho zamietnutý. Za odmietnutie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy nemožno totiž považovať jednoduché nepodpísanie predloženého návrhu kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti tiež odkázal na ustanovenie § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach, ktoré podľa jeho názoru neumožňuje prijať závery, ako to učinili správne orgány v danej veci - neakceptovanie ponuky nemožno stotožniť s jej odmietnutím. Žalobca poukazoval na rokovania medzi ním a ďalším účastníkom, pričom akcentoval fakt, že zo strany vyvlastniteľa mala byť vyvinutá úprimná snaha o dosiahnutie dohody. Napokon vyslovil námietku, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené a zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi.
25. Keďže správny súd bol vo veci viazaný žalobnými bodmi, v reakcii na formulované námietky žalobcu je nutné uviesť, že argumentácia týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. rozporu zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi vykazuje znaky formálnosti. Žalobca uvedené námietky formuloval zopakovaním zákonnej dikcie § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP (umožňujúcej zrušiť administratívne rozhodnutie v správnom súdnom konaní), avšak bez označenia konkrétneho pochybenia - v čom je rozhodnutie nepreskúmateľné a v čom spočíva rozpor zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi. Napokon argumentácia týkajúca sa nesprávnych právnych záverov žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vychádza zo zrozumiteľne formulovaných skutkových a právnych východísk, ktoré boli hlavným dôvodom pre
podanie správnej žaloby v posudzovanej veci. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa spĺňajú kritériá v zmysle § 47 Správneho poriadku a jasne zhodnocujú skutkový stav, ktorý je zachytený v administratívnych spisoch.
26. Pokiaľ ide o žalobný bod vytýkajúci žalovanému nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o otázku splnenia podmienok podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o vyvlastňovaní správny súd obdobne, ako už bolo uvedené, zdôrazňuje skutočnosť, že žalobná námietka musí dosiahnuť istú mieru konkrétnosti, aby mohla založiť oprávnenie správneho súdu podrobiť rozhodnutie prieskumu v správnom súdnictve. V tomto smere žalobca svoje námietky k nesplneniu podmienok podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona o vyvlastňovaní nijako nekonkretizoval; akcentoval a podrobne vysvetlil len námietky nesplnenia podmienok pre vyvlastnenie v zmysle písmena d) uvedeného ustanovenia zákona o vyvlastňovaní.
27. Z obsahu žaloby vyplýva nesúhlas žalobcu s posúdením otázky splnenia podmienky pre vyvlastnenie, a to „cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom“. K uvedenému treba uviesť, že ďalší účastník pred podaním návrhu na vyvlastnenie preukázateľne doručil žalobcovi návrh na uzavretie dohody týkajúcej sa nehnuteľností, o ktorých sa koná. Správny súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu o tom, že medzi ním a ďalším účastníkom prebiehali rokovania, v ktorých zásadným problémom bolo ustálenie kúpnej ceny a ktoré napokon skončili neúspešne. Keďže žiadna dohoda uzavretá nebola, došlo k naplneniu podmienky formulovanej v ustanovení § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Nemožno prijať výklad žalobcu, ktorý expresis verbis neodmietol návrh kúpnej zmluvy a na aktivitu ďalšieho účastníka primerane reagoval. Ponuka žalobcu na ustálenie kúpnej ceny na inú sumu totiž znamená to isté, čo odmietnutie návrhu kúpnej zmluvy (§ 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
28. Žalobca v žalobe argumentoval, že ďalší účastník mal vyvinúť „úprimnú snahu“ o dosiahnutie dohody, teda využiť všetky dostupné možnosti, aby sa účastníci dohodli. Vo vzťahu k uvedenej námietke správny súd uvádza, že žalobca ostal v správnom konaní úplne pasívny a žiadne námietky proti návrhu na vyvlastnenie neformuloval do ústneho pojednávania, hoci bol na to upozornený. Pre vyvlastňovacie konanie platí koncentračná zásada formulovaná v ustanovení § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, preto treba námietky vznesené pred súdom považovať za neopodstatnené, pretože ich mohol žalobca produkovať v administratívnom konaní. Odhliadnuc od uvedeného správny súd považuje za potrebné uviesť, že názor žalobcu v danej otázke nie celkom reflektuje podstatu právnej úpravy. Pokiaľ zákon formuluje isté povinnosti subjektov práva, ktoré majú v zásade predchádzať vzniku administratívneho konania (a tiež súdneho konania), potom tieto povinnosti nemožno vykladať extenzívne. Výzva na uzavretie dohody môže byť aj iba jednorazová a pri jej nedosiahnutí sa oprávnený subjekt môže obrátiť so svojím nárokom na správny orgán. Žiadne ďalšie povinnosti súvisiace s rokovaniami o uzavretí zmluvy nemožno prenášať na žiadne súkromnoprávne subjekty, ktorým takýto postup zasahuje do ich záujmov. Názor žalobcu možno pripodobniť kreovaniu zmluvy, o ktorú nemá jedna zo strán žiaden záujem, avšak vyžadovalo by sa od nej, aby ďalšími úkonmi „ustupovala“ druhej strane, čo úplne odporuje elementárnej koncepcii súkromného práva. Verejnoprávny prvok nadobudol vzťah účastníkov až ich zapojením sa do administratívneho konania.
29. Pokiaľ bol žalobca nespokojný s výškou náhrady za vyvlastnenie, mal právo využiť postup v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.
30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov žalovanému v zmysle ustanovenia § 168 SSP a contrario. Náhradu trov nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka k žalobe a ďalšie procesné podanie nebolo jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez týchto podaní. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.