Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1131-2009.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/1131/2009
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: M. Y., nar. X.X.XXXX, I. A./XX, XXX XX M., o vymoženie sumy 5371,88 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 12552/2009, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Exekučné konanie sa z a s t a v u j e v časti vymáhania a) sumy 3129,92 eur, b) úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 2307,64 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, c) úroku z omeškania vo výške 81,25% ročne zo sumy 2241,96 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, d) trov rozhodcovského konania vo výške 913,15 eur a e) náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za predexekučnú upomienku vo výške 112,36 eur.
III. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 13078/09 zo dňa 20.8.2009, pre vymoženie sumy vo výške 5371,88 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 4549,60 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 913,15 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
2. Z rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 4241527, ktorú uzavreli oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník dňa 25.4.2008 (ďalej len zmluva) vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky alebo VP). Zo zmluvy bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2655,51 eur (80000,- Sk), ktorý sa mu povinný zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 2307,64 eur (69520,- Sk), t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 4963,15 eur (149520,- Sk) v 12-ich mesačných splátkach po 413,60 eur (12460,- Sk), počnúc dňom 26.5.2008.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 (ďalej aj len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
9. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
10. Ak je exekučným titulom vo veci rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci pred 1.1.2015 a exekučné konanie sa začalo do 31.3.2015 (§ 243d ods. 1, 2 EP), je exekučný súd povinný skúmať rozhodcovský rozsudok aj podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. má povinnosť (okrem iného) skúmať aj to, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V ustanovení § 45 ods. 1, 2 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 tak zákon upravuje právo a súčasne povinnosť exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Exekučný súd je pri aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK oprávnený posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný a odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú.
11. V prípade, že oprávnený za exekučný titul označí rozhodcovský rozsudok (resp. iné rozhodnutie, schválený zmier) vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy (či už bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky), musí súd pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom posúdiť jednak to, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti, rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.9.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
12. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
13. Okresný súd Topoľčany podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 ZoRK účinných do 31.12.2014 preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a uznesením č. k. 4Er/1131/2009-15 zo dňa 2.7.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/259/2010-29 zo dňa 30.9.2010 tak, že uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1131/2009-15 zo dňa 2.7.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa správne zistil a posúdil, že oprávnený vystupuje ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ a teda medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musia aplikovať spotrebiteľské právne normy, ako aj ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech.
14. Následne Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 4Er/1131/2009-41 zo dňa 20.4.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/1131/2009-62 zo dňa 14.12.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti vymáhania sumy 3129,92 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 2307,64 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 81,25% ročne zo sumy 2241,96 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 913,15 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za predexekučnú upomienku vo výške 112,36 eur. Exekučný súd preskúmal jednotlivé plnenia, ktoré bol povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom zaplatiť a v časti plnení, ktoré boli právom nedovolané a v rozpore s dobrými mravmi, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Vo zvyšnej časti udelil Okresný súd Topoľčany dňa 20.4.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie - pre vymáhanie sumy 2241,96 eur, úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 2241,96 eur od 2.2.2009 do zaplatenia a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
15. Proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1131/2009-41 zo dňa 20.4.2011 podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/22/2012-66 zo dňa 13.2.2012 (ďalej aj len uznesenie odvolacieho súdu) tak, že uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1131/2009-41 zo dňa 20.4.2011 v znení opravného uznesenia č. k. 4Er/1131/2009-62 zo dňa 14.12.2011 potvrdil. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu bolo zistené, že odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku za absolútne neplatnú.
16. Súd prvého stupňa s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu opätovne preskúmal rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o úvere, je spotrebiteľskou zmluvou a medzi účastníkmi tak ide o spotrebiteľský právny vzťah (pri uzatvorení zmluvy konal oprávnený, ktorý je právnickou osobou, ako dodávateľ, povinný, ktorý je fyzickou osobou, ako spotrebiteľ, predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Tento záver vyplýva už z uznesení odvolacieho súdu.
17. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.
27. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej
zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
28. Rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval spor účastníkov a vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok (čl. 17). Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
29. Podľa rozhodcovskej doložky môžu byť spory medzi zmluvnými stranami vzniknuté zo zmluvy riešené v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014 - § 879s OZ). V skutočnosti však rozhodcovská doložka možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom) rozhoduje žalobca, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere znamená, že o forme konania rozhodne veriteľ (dodávateľ). Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ je ten, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď výber medzi rozhodcovským a súdnym konaním určil oprávnený, ktorý podal žalobu na rozhodcovskom súde, pričom po podaní žaloby sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Tým došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Podpisom zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ), ak žalobu podá dodávateľ. Súd pritom nemá pochybnosti o tom, že uzavretie rozhodcovskej doložky bolo práve v záujme dodávateľa, ktorý si tak zabezpečil, že prípadný spor zo zmluvy o úvere, ku ktorému dôjde medzi zmluvnými stranami, bude riešiť subjekt, ktorý dodávateľ sám vybral a s ktorým dlhodobo spolupracoval. Vzhľadom na uvedené, aj keď rozhodcovská doložka pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť bola pre spotrebiteľa iba teoretická, pretože ak žalobu na rozhodcovskom súde podal dodávateľ, pričom práve on mal záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemohol domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložka vylučuje. Rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa, ak podá žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
30. Oprávnený v rozhodcovskej doložke priamo určil rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním, ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa (§ 39 OZ). Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.
31. Exekučný súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že dojednanie, podľa ktorého má spotrebiteľ možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je nekalou zmluvou podmienkou. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma (možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne konanie, nemá byť len napísaná - v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ale musí sa javiť byť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky). Rozhodcovská doložka uzavretá medzi oprávneným a povinným tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
32. Rozhodcovská zmluva môže mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2001 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako rozhodcovská doložka začlenená medzi zmluvné dojednania pripravené oprávneným vo všeobecných podmienkach, s ktorými povinný vyjadril súhlas podpisom zmluvy. Takáto rozhodcovská doložka, podľa názoru súdu nebola dojednaná individuálne.
33. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia (so zameraním sa na zhoršenie procesných práv a povinnosti spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním), pričom dodávateľ musí postupovať spôsobom preukázateľným. Z predložených listín vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej doložky si nevymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy vrátane všeobecných podmienok nemožno dospieť k záveru, že by povinný mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaní, bez pojednávania) a pod. Naopak zo zmluvy a všeobecných podmienok vyplýva, že rozhodcovskú doložku vopred pripravil oprávnený a predložil ju povinnému ako súčasť zmluvy o úvere, bez toho aby povinný mal reálnu možnosť obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť (niektoré jej dojednania zmeniť, prípadne vylúčiť - mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam).
34. S poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia odvolacieho súd a po opätovnom posúdení rozhodcovskej doložky, exekučný súd túto posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014). Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ).
35. Keďže bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a je preto v rozpore so zákonom, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil (I. výrok tohto uznesenia). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ, § 40 ods. 1 OZ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
36. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
37. Ako už bolo uvedené vo veci bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zamietnutá. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1131/2009-41 zo dňa 20.4.2011 v znení opravného uznesenia č. k. 4Er/1131/2009-62 zo dňa 14.12.2011, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá v časti vymáhania sumy 3129,92 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 2307,64 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 81,25% ročne zo sumy 2241,96 eur od 2.2.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 913,15 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za predexekučnú upomienku vo výške 112,36 eur, nadobudlo právoplatnosť - dňa 12.3.2012. Súd preto v časti, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne zamietnutá, exekučné konanie zastavil (II. výrok tohto uznesenia).
38. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (EP), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
39. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
40. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal (III. výrok). Na náhradu trov konania by mal právo povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným titulom. Povinnému však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
44. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie (IV. výrok). Exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neplatného právneho úkonu - rozhodcovského rozsudku vyplývajúceho z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu pritom pripravil sám oprávnený - formulárová zmluva. Exekúcia bola teda zastavená zavinením oprávneného, preto má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP) po ich uplatnení a vyčíslení súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti I., III. a IV. výroku tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.